Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109205895
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne A. C., W. S. N., H. XXX, proti žalovanej R. life životná
poisťovňa, a.s., Z., P. X, IČO: XX XXX XXX, o určenie platnosti poistnej zmluvy a i., o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu 39C/127/2009-182 z 21.12.2010 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, došlou na súd prvého stupňa (ďalej len súd) 16.3.2009, domáha určenia, že
zrušenie poistnej zmluvy UDP-K č.5025300008 k 16.5.2008, je neplatné a že žalovaná je povinná
obnoviť jej platnosť, pretože nedovoleným spôsobom, jednostranným úkonom, zmenila obsah poistnej
zmluvy v rozpore zo zákonom ako i so všeobecnými poistnými podmienkami a poistnú zmluvu zrušila.

Písomným podaním (č.l.36-72) z 18.5.2009, podaným osobne na súd 20.5.2009, doplneným podaním
z 25.5.2009 (č.l.150-151), podaným osobne na súd toho istého dňa, žalovaná navrhla konanie prerušiť

podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. a návrh postúpiť Ústavnému Slovenskej republiky (ďalej len ÚS
SR) na zaujatie stanoviska, na tom skutkovom a právnom základe, že jej činnosť je veľmi striktne
podriadená špecifickým predpisom, predovšetkým zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve, zák.č.556/92 Zb.
o Národnej banke Slovenska a zák.č.747/04 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, pričom otázku
uzatvárania poistných zmlúv upravuje O. z., keď za normálnych okolností nedochádza k vzájomnému
konfliktu medzi právom verejným a súkromným, ktorý ale nastal v tomto prípade, že v danom prípade

právny vzťah medzi účastníkmi konania je nepriamo závislý na tretej autorite, v tomto prípade NBS,
ktorá na základe vykonanej kontroly v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 zistila v jej činnosti nedostatok
v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K a ktorá v tejto súvislosti určila jej povinnosť prijať a splniť opatrenia
na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov pod hrozbami uloženia pokút až do výšky 20 000 000
Sk a to aj opakovane, že za takéhoto stavu vyplynula pre ňu nevyhnutnosť poistný produkt prepočítať
a výšku poistného stanoviť tak, aby poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia, z

čoho logicky vyplynuli 3 alternatívy riešenia: (A) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného
inkasa poistenia, (B) zvýšiť inkaso poistenia pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa
konca poistenia alebo (C) poistenie ukončiť pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení s výplatou
príslušnejodkupnejhodnoty,žetieto3alternatívybolijejklientomponúknutépoprepočtepoistnejsadzby
UDP-K v liste z 22.4.2008, že pokiaľ si poistník niektorú z alternatív nezvolil, poistenie bolo predčasne
ukončené najmä z dôvodu, že v nesprávne kalkulovanom poistení nemohla, vzhľadom na dikciu § 35

ods.1 zák.č.8/08 Z. z., ako aj vzhľadom na hrozbu opakovaného ukladania pokút úmyselne a vedome
zotrvať. V tejto súvislosti poukázala na nesúlad výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s Ústavou SR v tom
smere, že Protokol z dohľadu na mieste č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007, vydaný NBS ako orgánom
dohľadu v rámci zákonom stanovenej právomoci, má povahu verejnej listiny, dokiaľ ústavný súd svojim
rozhodnutím nevysloví, že táto listina bola vydaná NBS v rámci neústavne zverenej právomoci, pretože
v takom prípade by mohla stratiť povahu účinnej listiny, že záverom ústavného súdu o neústavnom

výkone kompetencií odpadne tá právna skutočnosť, ktorá bola právnym základom prepočtu produktu
UDP-K, neakceptácia výsledkov ktorého v konečnom dôsledku spôsobila ukončenie poistenia, ktoréhotrvania sa domáha žalobkyňa v tomto konaní a že tým je daná skutková a právna súvislosť, ako aj právny
význam žiadosti o prerušenie konania a postupu podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p.

Súd uznesením neprerušil konanie.

Z § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. (jeho znenie citoval) mu vyplynulo, že je povinný prerušiť konanie a
súčasne podať návrh na ústavný súd o preskúmanie súladu právnych predpisov iba za predpokladu
splnenia podmienky, že pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, že to znamená, že samotný návrh účastníka na postup podľa § 109 ods.1 písm. b)

O. s. p. sám o sebe bez ďalšieho ešte neodôvodňuje takýto postup, pretože vždy je na uvážení súdu,
či v danom prípade nastal prípad predpokladaný v cit. ust. a že v danom prípade je potrebné posúdiť,
či pre rozhodnutie vo veci bude potrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad
s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, mieni
uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie
ÚS Pl.ÚS7/04 z 9.11.2004 (časť jeho odôvodnenia citoval) a na zistenia, že na súde sú vedené konania

vo viacerých právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu, že okrem týchto žalovaná
vedie spory proti Slovenskej republike, zast. NBS o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci (23C/74/2009), o vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho vo vyrubenom poplatku za
dohľad s odôvodnením, že NBS vykonáva dohľad nad poisťovníctvom nesprávne (25Cb/89/2008) a o
nezákonnosť rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty pri výkone dohľadu (5Sž 87/2008). Zdôraznil,

že z podaní žalovanej vyplýva, že argumentácie sa týkajú rozporu ust. zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve,
upravujúcich dohľad NBS nad poisťovníctvom s Ústavou, Protokolom č.1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva, a ďalej rozporu ust. zák.č.566/92 Zb. o Národnej banke Slovenska a zák.č.747/04 Z. z.
o dohľade nad finančným trhom s Ústavou a keďže predmetom sporu je určenie, či poistná zmluva je

platná, pre posúdenie tejto žaloby považoval za dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu
o poistení, že z argumentácie žalovanej však vyplýva, že poukazuje na neústavnosť tých právnych
úkonov, ktoré sa netýkajú merita veci, že z jej návrhu na prerušenie konania nie je zrejmá spojitosť medzi
aplikáciou právneho predpisu, vyslovenie nesúladu ktorého má uplatniť návrhom na začatie konania
pred ústavným súdom, so skutkovým stavom v prejednávanej veci a z uvedených dôvodov vyvodil záver,

že nie sú dané predpoklady na postup podľa § 109 ods.1 písm. b) a návrhu na prerušenie konania
nevyhovel.

Proti uzneseniu podala včas odvolania žalovaná a uviedla, že predmetom konania je určenie platnosti
trvania právneho vzťahu, že meritom veci je určenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu,
avšak k zákonnému záveru o merite veci možno dospieť iba na základe zváženia všetkých okolností

prípadu a ich vyhodnotenia a iba aplikáciou všetkých tých právnych noriem, ktoré možno na daný
špecifický skutkový stav aplikovať a že pre záver o (ne)platnosti trvania poistno-právneho vzťahu je
nutné, ako predbežnú otázku, vyriešiť, či (ne)došlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu
medzi žalobkyňou a ňou. Tvrdila a preukazovala, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkupnej hodnoty
došlo platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od

jej vôle, že práve v príčinnej súvislosti s náhlou zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická
skutková situácia, ktorá umožnila, že bolo možné poistenie ukončiť v nadväznosti na § 493,§ 50a
ods.3 a § 853 O. z. o zániku záväzku za predpokladu podstatnej zmeny okolností oproti okolnostiam,
za ktorých bol záväzok uzavretý, podľa § 575 O. z. o zániku záväzku pre nemožnosť (nedovolenosť,
protiprávnosť) plnenia záväzku možným budúcim dlžníkom, podľa § 37 ods.3 O. z. o oprave chyby

v počítaní nespôsobenej ňou, podľa § 3 ods.1 v nadväznosti na § 39 o neplatnosti záväzku pre
rozpor s dobrými mravmi, založený na matematickej neadekvátnosti medzi inkasovaným poistným a
možným budúcim, avšak v tejto chvíli neistým, žalobkyňou požadovaným poistným plnením, že príčinou
ukončenia poistenia bola náhla zmena pomerov, ktorej podstatou bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie
poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného

nedostatku. Poukázala na to, že súčasným orgánom dohľadu je NBS, že zistenie nedostatku a z toho
vyplývajúce uloženie opatrenia NBS môže byť buď právne záväzné alebo právne nezáväzné, pričom
záväznosť sa v každom prípade prezumuje, vzhľadom na okolnosť, že listiny vydané NBS v rámci jej
úradnej právomoci sa považujú za verejné listiny, že právna nezáväznosť opatrenia uloženého NBS
môže byť v skutočnosti spôsobená buď priamym porušením zákona alebo aj jeho dodržaním za situácie,

ak je samotný zákon, na základe ktorého opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov, v konečnomdôsledku neúčinným pre rozpor s Ústavou, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých rozpor
s Ústavou namieta, sa týkajú veci, ktorá je predmetom konania, pretože (ne)súladnosť namietaných
ust. so zákonom môže podstatným spôsobom zmeniť existujúci skutkový stav podložený množinou

verejných listín (protokoly orgánov kontroly, dozoru a dohľadu, notárska zápisnica, znalecký posudok,
množstvo úradných rozhodnutí a listín) tak, že viaceré z verejných listín stratia svoje opodstatnenie, že
pokiaľ by ÚS skonštatoval rozpor napadnutých ust. zákona o poisťovníctve, týkajúce sa najmä dohľadu
NBS nad poisťovňami, s Ústavou a Zmluvou, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu tohto konania,
povedané inými slovami, tento súdny spor by mohol byť de facto rozhodnutý ÚS, že táto skutočnosť

preukazuje absolútnu a najužšiu možnú súvislosť jej procesného návrhu na postúpenie návrhu ÚS
na zaujatie stanoviska s týmto občiansko-právnym konaním, že dikcia § 109 ods.1 písm. b) O. s. p.
vyžaduje, aby sa namietaný všeobecne záväzný právny predpis týkal veci, pričom právny predpis sa
týka veci, ak s ňou súvisí a súvis s vecou môže byť daný rôznym rozsahom a že otázka s vecou
súvisí, ak má pre záver o veci význam, resp. ak odpoveď na túto otázku môže zmeniť tie relevantné
prvky súdneho procesu, ktoré sú podstatné pre správne rozhodnutie veci. Ďalej poukázala na to, že

napadnuté uznesenie je založené na názore, že namietané predpisy sa veci netýkajú a tvrdila, že
takýto procesný záver súdu sa vymyká obsahu súdneho spisu, v ktorom sú obsiahnuté verejné listiny
preukazujúce, že postup súčasného orgánu dohľadu, ako aj právna úprava, z ktorej vychádza, sa
dotýka poistných zmlúv, ktorých predmetom je poistný produkt UDP-K a ktorých obsahom sú práva
a povinnosti podmienené nárokmi z tohto produktu vyplývajúcimi, že namietané právne predpisy sú

právnym základom takého konania orgánu dohľadu, ktoré bolo príčinou ukončenia trvania poistného
vzťahu, že v reťazi príčin a následkov sa namietané právne predpisy dotýkajú veci, pretože prieskum
záväznosti konania orgánu dohľadu má v okolnostiach prípadu význam pre meritum veci, lebo záver o
záväznosti konania orgánu dohľadu je jedným z predpokladov rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznila,
že za súčasného právneho stavu jej bráni v ďalšom zotrvaní v právnom vzťahu, ktorý je predmetom

tohto konania záväzné zistenie NBS, ako orgánu dohľadu, o tom, že poistné v poistnom produkte
ZDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, že bolo
vypočítané a inkasované v nižšej výške ako malo byť a že z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné
zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve, že rozpor so zákonom o poisťovníctve však nie
je jediným rozporom, že ňou doložené verejné listiny (protokoly, znalecký posudok, atď.), ako aj iné

listiny (stanovisko zodpovedného aktuára) v dostatočnej miere preukazujú zmysel a význam poistnej
matematiky pre predmet a obsah poistného vzťahu, ako aj skutočnosť, že poistné plnenie pre prípad
dožitia sa je poistno-matematicky neadekvátne súčtu uhradeného poistného, že tvrdenie o matematickej
neadekvátnosti poistnej sumy nerozporuje ani žalobkyňa, že vec sa týka poistnej zmluvy, v ktorej
poisťovateľ a poistník za pomoci poistnej matematiky dospejú k dohode o vzájomne vyváženom plnení,

kde poisťovateľom od poistníka zinkasované poistné má poistno-matematicky zodpovedať uhradenej
poistnej sume a pokiaľ si poistník (resp. poistený) nárokuje poistné plnenie, ktoré matematicky presahuje
sumu uhradeného poistného, v časti, ktoré prevyšuje matematicky správnu poistnú sumu si nárokuje
niečo, čo O. z. nazýva bezdôvodné obohatenie, že pokiaľ existuje záväzné vyjadrenie orgánu dohľadu
o protiprávnosti obsahu poistnej zmluvy so zákonom a tento nedostatok je sankcionovateľný zákonom

predpokladanými sankciami (je teda autoritatívne vynútiteľné jeho dodržiavanie, resp. náprava), je táto
skutočnosť pre ňu právne záväzná a nemá inú možnosť, ako konať v súlade so zákonom a nie je ju
možné nútiť, aby zotrvala v určitom právnom vzťahu za cenu porušenia zákona, ktorého porušenie
naviac zákonodarca veľmi prísne sankcionuje a jeho dodržiavanie si vynucuje, že požadovať od nej,
aby konala niečo, čo zákon priamo zakazuje je konaním, ktoré je v právnom štáte neprijateľné a

nepredstaviteľné, a to predovšetkým s poukazom na čl.2 ods.3 Ústavy a rovnako aj na čl.2 ods.3
Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, že vychádzajúc z popísaných skutočností
možno skonštatovať, že skutočnou príčinou sporu, ktorý je predmetom tohto konania je séria pochybení
orgánov dohľadu ústiaca až do ústavno-právne pochybného výkonu kompetencií súčasných orgánov

dohľadu, že v dôsledku výkonu kompetencií zo strany NBS bola nútená prijať opatrenia na nápravu
tohto stavu a nebyť rozhodnutia NBS (tzn. zistenia nedostatku a uloženia oparenia na jeho odstránenie)
by k prepočtom poistného v poistných zmluvách UDP-K pristúpiť nemusela a že jej procesný návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. nie je návrhom samoúčelným a nesúvisiacim s
právnou vecou, ktorá je predmetom tohto konania, práve naopak, týmto procesným návrhom sa snaží

dospieť k riešeniu skutočnej príčiny sporu. Poukázala tiež na to, že vo vyjadrení z 18.5.2009 podala
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. a na postúpenie návrhu ÚS na zaujatie
stanoviska, že dôvody na prerušenie konania a na postúpenie návrhu ÚS na zaujatie stanoviska vidí v
nesúlade niektorých ust. zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve s Ústavou a Zmluvou, že tieto dôvody podrobnešpecifikovala v časti III. svojho písomného podania z 18.5.2009 v rozsahu 17 strán (str.13-29) a opätovne
na ne poukazuje aj v tomto odvolaní, že súd v závere odôvodnenia uznesenia uzavrel, že vo vzťahu k
predmetu tohto konania, ktorým je občiansko-právny nárok, pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité

občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi žalobkyňou a ňou, nie právne
predpisy upravujúce jej postavenie ako podnikateľa, že vzhľadom na to, že podnikanie v poisťovníctve je
špecifickým druhom podnikania, ktoré na rozdiel od iných druhov podnikania, je veľmi prísne podriadené
regulácii zo strany predpisov verejného práva, a tak nevyhnutne dochádza, či už priamo alebo nepriamo,
k ovplyvňovaniu občiansko-právnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi jej postavenie ako

podnikateľa, že poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva, majúce
za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa, a to široko nad rámec
súkromno-právneho obmedzenia zmluvnej voľnosti a že toto obmedzenie determinuje a nevyhnutne
sa premieta do dohadovaných súm poistného a poistného plnenia, určenie výšky ktorých nie je v
žiadnom prípade na voľnej úvahe a dohode zmluvných strán, ale podlieha striktným princípom poistnej
matematiky a vzorcom za týmto účelom vypracovaným a schváleným príslušnými orgánmi štátu s

jednoznačným cieľom zabezpečiť splniteľnosť všetkých finančných záväzkov poistiteľa. Podotkla, že vo
veci, ktorá je predmetom tohto konania je ústredným problémom práve poistná matematika, ktorou sa
O. z. pri poistných zmluvách vôbec nezaoberá, pričom však poistná matematika, tzn. stanovovanie súm
poistného je úplným základom vznikajúceho poistno-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou a
nevyplývazobčiansko-právnychpredpisov,alezpredpisovverejnéhoprávaupravujúcichjejčinnosťajej

postavenie ako podnikateľa, pričom štát dodržiavanie týchto princípov vynucuje a ich porušovanie prísne
sankcionuje, preto z uvedených dôvodov sa nedá súhlasiť s právnym názorom súdu o nedôležitosti
predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich nepodstatnosti na správne právne posúdenie
jej návrhu na prerušenie konania, a to aj vzhľadom na právnu úpravu, ktorá existovala v čase
vzniku poistného vzťahu, keďže podľa § 788 ods.2 O. z., účinného v čase vzniku poistného vzťahu,

ktorého trvania sa žalobkyňa domáha, platilo, že súčasťou poistného vzťahu boli poistné podmienky
schválené orgánom dozoru, v ktorých mohol poistiteľ ponúkať iba také poistné produkty a podľa
takého obchodného plánu, ktoré schválil orgán dozoru a poistno-matematické kalkulácie produktov boli
obsahom obchodného plánu. Vytýkala súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď vylúčil z vplyvu na
svoje rozhodnutie o jej návrhu predpisy verejného práva upravujúce jej postavenie ako podnikateľa, lebo

je podnikateľom, ktorý môže konať iba dovoleným spôsobom a ponúkať iba také produkty životného
poistenia, ktoré sú v súlade s udeleným povolením a obchodným plánom a žalobkyňa je osoba, ktorá
môže od nej kúpiť iba taký produkt životného poistenia, ktorý môže oprávnene predávať, že predpisy,
ktoré upravujú jej práva a povinnosti a predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti žalobkyne, nestoja
popri sebe nezávisle a izolovane, ale navzájom sa ovplyvňujú a podmieňujú, že právny poriadok SR tvorí

ucelený systém právnych noriem, ktoré sú základom každého právneho systému a ich rozdelenie na
normy práva verejného a práva súkromného je delením čisto právno-teoretickým, majúcim za následok
existenciu 2 právnych systémov, navzájom nezávislých a neovplyvňujúcich sa, že v prostredníctvom
verejných listín preukázaných okolnostiach prípadu pri posudzovaní právnych vzťahov nie je preto
možné existujúcu právnu úpravu striktne rozdeliť na vzťahy súkromnoprávne a verejnoprávne a na

základe tohto rozdelenia aplikovať len normy súkromného alebo verejného práva, že právne relevantná
štruktúra právneho poriadku SR spočíva v hierarchickom usporiadaní právnych noriem, v ich vertikálnom
členení podľa stupňa ich právnej sily, začínajúc ústavou cez ústavné zákony, zákony, atď. a jedine pri
hierarchickom usporiadaní právnych noriem, v ich vertikálnom členení možno konštatovať silu alebo
váhu konkrétnej právnej normy podľa jej postavenia v tomto systéme a odôvodniť tak nutnosť aplikácie

normy vyššej právnej sily na úkor normy nižšej právnej sily, že aj normy verejného práva a aj normy
súkromného práva, pokiaľ majú silu zákona, sú rovnako právne záväzné a ak platí, že nikoho nemožno
v danom konkrétnom čase nútiť k nedovolenému konaniu, potom je možné konflikt 2 právnych noriem
rovnakej právnej sily riešiť za pomoci právno-teoretických zásad: 1) lex posterior derogat priori,2) lex
superior derogat inferiori a 3) lex specialis derogat generali, že rozhodnutie v konkrétnych špecifických

okolnostiach prípadu nevziať do úvahy niektoré normy rovnakej právnej sily s poukazom na rozdelenie
práva na súkromné a verejné a z toho dôvodu niektoré normy neaplikovať, pretože čisto teoreticky
spadajú do systému verejného práva a pred súdom je riešený súkromnoprávny vzťah, a to aj napriek
tomu, že tento súkromnoprávny vzťah tieto normy verejného práva priamo a zásadne ovplyvňujú,
znamená nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu práva orgánom súdnej ochrany, že je

nepochybné, že právno-teoretické delenie právnych noriem na súkromnoprávne a verejnoprávne nemá
žiaden vplyv na ich právnu silu, resp. na dôvodnosť ich aplikácie vo vzťahu k tomu, aký právny vzťah
(súkromný alebo verejný) je predmetom sporu a dokonca ani v právnej teórii nie je možné medzi právom
verejným a súkromným vytvoriť prísnu deliacu čiaru, nakoľko sa stále výraznejšie prelínajú a významich členenia sa v súčasnosti už aj v právnej teórii relativizuje, pričom pri rozhodovacej činnosti súdov,
nemá mať absolútne žiaden vplyv a je vylúčená možnosť, aby jedno, a to isté správanie mohlo byť
v právnom štáte a v rovnakom čase podľa jednej normy považované za zákonné a podľa inej normy

s rovnakou právnou silou považované za nezákonné, že súd je pri svojom rozhodovaní o konkrétnej
právnej veci povinný aplikovať všetky právne normy tvoriace súčasť právneho poriadku, ktoré sa na
tento konkrétny prípad vzťahujú a ovplyvňujú ho a možnosť niektorú normu neaplikovať prichádza do
úvahy len v rámci hierarchického usporiadania právnych noriem, keď norma nižšej právnej sily odporuje
norme vyššej právnej sily. V tejto súvislosti považovala za nevyhnutné poukázať na neopomenuteľný

fakt,atožesamotnáÚstava,hocijeprávno-teoretickyzaradenádoverejnéhopráva,akozákladnýzákon
štátu a zákon s najvyššou právnou silou priamo ovplyvňuje a je priamo aplikovateľná na všetky právne
vzťahy upravené v rámci právneho poriadku SR, bez rozdielu ich zaradenia medzi súkromnoprávne
alebo verejnoprávne vzťahy, že vec, ktorá je predmetom tohto konania je presne takýmto prípadom
prelínaniaaovplyvňovaniasanoriemsúkromnéhoaverejnéhopráva,kdeexistujemedzitýmitonormami
v rámci tohto právneho vzťahu priama súvislosť, ktorú nemožno opomenúť, nakoľko priamo ovplyvňuje

správanie sa subjektov súkromno-právneho vzťahu, a to nezávisle od ich vôle a v situácii, kedy jedna
právnanorma,hociteoretickyzaradenádoverejnéhopráva,ovplyvňujesúkromnoprávnyvzťah,nemôže
súd túto súvislosť ignorovať a skonštatovať, že keďže je predmetom sporu poistná zmluva, ako typická
súkromnoprávna zmluva, nebude prihliadať na normu verejnoprávnu, ktorá pod hrozbou sankcií priamo
ovplyvňuje obsah tohto súkromnoprávneho vzťahu a určité konanie zakazuje a tým pádom nezávisle od

vôlezmluvnýchstránmávplyvnaichindividuálnedohodnutéprávaapovinnosti,leboaksamápomocou
práva zabezpečiť právny poriadok a právna istota, je potrebné, aby jednotlivé právne normy boli
určitým spôsobom usporiadané, aby si vzájomne neodporovali, aby jedna právna norma nezakazovala
správanie, ktoré iná norma prikazuje, príp. dovoľuje. Zdôraznila ďalej, že mala možnosť namietať
voči záverom NBS a k takýmto námietkam z jej strany aj skutočne došlo, že namietala porušenie

princípu právneho štátu a z neho vyplývajúceho princípu právnej istoty, zrkadliaceho sa v tomto prípade
prelomením zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej správy zo strany NBS,
že aj napriek tomu, že v minulosti bolo kompetentným orgánom právoplatne rozhodnuté o použiteľnosti
vzorca UDP-K a tento vzorec bol odsúhlasený, pričom neskôr bol tento záver ďalšími dohľadmi aj
potvrdený, NBS neakceptovala tento stav a porušila stav právnej istoty, ktorý tu doteraz panoval od

r.1995 a priamo tak dala príčinu vzniku tohto súdneho sporu, že pokiaľ by ÚS dospel k záveru, že
NBS nemôže vykonávať dohľad nad poisťovníctvom, nemusel by byť záver NBS o nesprávne použitom
vzorci zákonný, že v r.2007 NBS ako inštitúcia poverená výkonom dohľadu nad finančným trhom v
zmysle § 1 ods.2 zák.č.747/04 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov,
vykonala u nej dohľad na mieste podľa § 6 a n., že výsledkom tejto dozornej činnosti NBS (dohľadu

na mieste), bolo vydanie Protokolu o vykonanom dohľade na mieste č.ODO-12990/2007, v súlade s
§ 10 cit. zák., v ktorom jej bolo NBS uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
ktoré spočívali v nízkom, nesprávne nakalkulovanom poistnom pri produkte UKDP-K v dôsledku toho,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a
technických rezerv, že proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade podala písomné

námietky v súlade s § 10 cit. zák., ktoré sú jediným zákonom pripusteným opravným prostriedkom
proti protokolu o dohľade, že jej námietky boli zo strany NBS zamietnuté v celom rozsahu, čím bol
dohľad na mieste skončený v súlade s § 10 ods.5 cit. zák. a musela prijať opatrenia na nápravu
zistených nedostatkov a pristúpila k prepočtu poistného v produkte UDP-K, a to v súlade s poistno-
matematickými metódami, že vychádzajúc z popísaného skutkového a právneho stavu možno uzavrieť,

že výsledkom dozornej činnosti - dohľadu na mieste, vykonaného u nej orgánom dohľadu v r.2007
bol Protokol z vykonaného dohľadu č.ODO-12990/2007, ktorého obsah napadla námietkami, ako
jediným prípustným opravným prostriedkom, ktoré následne NBS zamietla a musela prijať opatrenia
na nápravu zistených nedostatkov, že tento protokol nie je rozhodnutím vydaným v konaní pred NBS
podľa tretej časti cit. zák. (§12 a n.), nie je preskúmateľný súdom, z tohto dôvodu nemohla podať proti

protokolu z dohľadu na mieste žalobu v správnom konaní, resp. v správnom súdnictve, že jediným
opravným prostriedkom proti protokolu sú písomné námietky, ktoré podala, boli však zamietnuté, že
skutočnosť, že protokol z vykonaného dohľadu na mieste nie je rozhodnutím preskúmateľným súdom
nemení nič na jeho záväznosti a povinnosti dohliadaného subjektu prijať uložené opatrenia, že protokol o
vykonanom dohľade je verejnou listinou podľa § 134 O. s. p, ide o písomnosť vydanú na základe zákona

orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá dohliadanému subjektu povinnosti, a to
pod hrozbu začatia konania, výsledkom ktorého môže byť uloženie sankcie za nesplnenie povinností
uložených touto verejnou listinou a že pokiaľ by dohliadaný subjekt v protokole uložené opatrenia
neprijal, začalo by sa proti nemu konanie pred NBS podľa tretej časti cit. zák., v súlade s § 67zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve, ktorého výsledkom by už bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom podľa
§ 33 cit. zák., a to rozhodnutie o uložení sankcie za nesplnenie protokolom uložených opatrení. V
tejto súvislosti považovala za dôležité zdôrazniť, že od prijatia opatrení, ktorými ňou boli odstránené

nedostatky, vytýkané v protokole z dohľadu na mieste, a ktorých odstránenie jej bolo orgánom dohľadu
v tomto protokole uložené, NBS nezačala proti nej konanie o uložení sankcie za neplnenie opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov uložených orgánom dohľadu v protokole z dohľadu na mieste a túto
skutočnosť považovala za potvrdenie správnosti ňou prijatých opatrení, ktorými boli zistené nedostatky
odstránené. Na základe týchto dôvodov bola presvedčená, že prerušením konania a posúdením otázky

súladu dohľadu NBS nad poisťovníctvom ÚS je pre toto konanie kľúčové a rozhodujúce pre samotný
výsledok tohto konania, pre jeho správne právne posúdenie a spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo
veci samej. Tvrdila ďalej, že postupom súdu, ktorým zamietol jej návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods.1 písm. b) O. s. p. a na postúpenie návrhu ÚS jej bola ako účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom. Citujúc znenie čl.46 ods.1,čl.48 ods.1 Ústavy a čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, poukázala na to, že ako neprivilegovaný subjekt nie je

oprávnená sama predložiť na ÚS návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (vymenovala
oprávnené subjekty na predloženie takéhoto návrhu podľa čl.130 Ústavy), že jej návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. a na postúpenie návrhu ÚS na zaujatie stanoviska, ktorý
podala na súde je v tomto prípade jediným zákonom ustanoveným postupom, ktorým sa môže v súlade
s čl.46 ods.1 Ústavy domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, v tomto prípade ÚS, a

to predložením návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov súdom konajúcim v tejto veci,
preto vychádzajúc z cit. čl. Ústavy je možné dospieť k záveru, že postupom súdu, keď zamietol jej návrh
na prerušenie konania bola jej, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom, pričom
odňatie možnosti konať pred súdom vyplynulo aj z nesprávnej ústavno-právne nekonformnej aplikácie
§ 109 ods.1 písm. b) O. s. p., keďže ÚS v 2. funkčnom období medzi podmienky typu conditio sine

qua non zaradil aj v Ústave a zákone neustanovenú podmienku, podľa ktorej ústavnou a zákonnou
náležitosťou návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podaného všeobecným súdom
je aj jeho presvedčenie o nesúlade namietnutých ust. právneho predpisu s právnym predpisom vyššej
právnej sily a ÚS k tejto podmienke dospel v právnom názore (citovala ho), vyslovenom v Uznesení
PL.ÚS20/06-7 z 18.10.2006, uverejnenom pod č.66/2006 Zbierky nálezov a uznesení, ročník 2006, že

slová ak sa súd domnieva použité na uvedenie prvej vety čl.144 ods.2 Ústavy zdanlivo naozaj možno
legitímne interpretovať a aplikovať ako ústavný základ pre vyvodenie podmienky o presvedčení súdu,
avšak uvedený čl. bez pochybnosti patrí k ústavným normám, ktoré nemožno interpretovať doslovne,
lebo doslovným výkladom tohto ust. by sa nastolil Ústave odporujúci právny stav, v ktorom by všeobecný
súd bol povinný prerušiť konanie pre nesúlad platnej právnej úpravy s medzinárodnými zmluvami podľa

jej čl.7 ods.5, ale nemal by takú povinnosť na zabezpečenie súladu vnútroštátneho prameňa práva s
medzinárodnými dohovormi podľa jej čl.154c a že tento stav hroziaci konaním proti SR pred príslušnou
inštitúciou medzinárodnej organizácie nadväzuje na zlú úpravu čl.144 ods.1 Ústavy, kde sa sudcovia
pri rozhodovaní podriaďujú medzinárodným zmluvám podľa jej čl.7 ods. 5, ale nie medzinárodným
dohovorom podľa jej čl. 154c, že to, že čl.144 nemožno vysvetľovať a uplatňovať doslovne, samo o sebe

nepreukazuje, že aj slovné spojenie ak sa súd domnieva treba interpretovať s využitím extenzívneho
výkladu, istotne však stačí na vyvolanie relevantnej pochybnosti a téza ÚS, podľa ktorej ústavné normy
možno vysvetľovať samostatne, bez vzájomnej väzby s inými ústavnými normami, má za tohto stavu
mimoriadny význam, ÚS ju celkom zanedbal, hoci taká väzba existuje. Ďalej poukázala na to, že podľa
čl.1 ods.1 Ústavy SR nie je iba právny štát, ale je aj demokratický štát, že za súčasť demokratickej formy

vlády v súčasnej Európe sa často pokladá aj právo jednotlivcov vyvolať konanie, v ktorom ÚS preskúma,
či všeobecne záväzný právny predpis neodporuje ústave, že v 11 štátoch Európy sú fyzické osoby a
právnické osoby aktívne legitimované podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov
pred ÚS daného štátu, že prvou vetou čl.30 ods.1 Ústavy sa občanom zaručuje právo zúčastňovať sa
na správe verejných vecí, pričom toto základné právo neslúži iba na zabezpečenie účasti občanov na

verejnej správe, jeho účelom je zabezpečenie účasti občana na politickom živote štátu, správe štátu a na
správe verejných záležitostí v obciach, že k takto vymedzenej správe verejných vecí patrí aj participácia
občanov na zabezpečovaní ústavnosti právneho poriadku, avšak ÚS svojou judikatúrou vylúčil možnosť
konania o súlade právneho poriadku na základe sťažnosti, de facto jediným prostriedkom, ako občan
môže uplatniť základné právo priznané podľa čl.30 ods.1 Ústavy vo sfére ochrany ústavnosti právneho

poriadku, je predloženie návrhu adresovaného všeobecnému súdu, aby prerušil konanie a podal na ÚS
návrh, ktorým sa občan bráni proti uplatneniu s Ústavou nesúladného prameňa práva vo svojej veci, že
o túto možnosť ÚS pripravil každého občana vytvorením podmienky presvedčenia súdu o nesúlade, ako
podmienky, ktorá sa musí splniť pri predložení návrhu všeobecným súdom na začatie konania o súladeprávneho poriadku, že ÚS v 3. funkčnom období namiesto toho, aby si uvedomil problém a zmenou
judikatúry vytvoril priestor pre posilnenie prvkov demokracie a pre dostupnosť základného práva podľa
čl.30 ods.1 pri zabezpečovaní ústavnosti právneho poriadku, nadviazal na svoj cit. právny názor v 2.

funkčnom období (citoval z odôvodnenia Uznesenia ÚS III.ÚS99/08-21 z 1.4.2008), že v materiálnom
právnom štáte orgán verejnej moci nemá právne postavenie, ktoré mu vždy ponecháva právo úvahy, či
svoju právomoc uplatní alebo nie, že postavenie orgánu verejnej moci je súborom práv a povinností a
podľa toho má buď právo úvahy, či právomoc uplatní alebo má povinnosť konať, uplatniť právomoc, že
§ 109 O. s. p. pozostáva z 2 odsekov (podľa formulácie ods.1 Súd konanie preruší, ak, podľa formulácie

ods.2 Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť), že z rozdielnej formulácie oboch
ust. možno odvodiť, že úpravou ods.1 sa súdu ukladá povinnosť konanie prerušiť, kým podľa ods.2 má
možnosť úvahy, či konanie preruší, že prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ÚS je
ustanovené v § 109 ods.1 O. s. p., ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť konanie a podať
návrh na ÚS, aby preskúmal súlad právnych predpisov, že táto povinnosť nie je obmedzená, súd musí
vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete § 109 ods.1 písm. b) O. s. p.,

lebo ak navrhovateľ predloží argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, všeobecný súd by uplatnil kompetenciu rozhodnúť o merite ústavného sporu,
ktorú nemá, ak by rozhodoval o tom, či uplatnené argumenty obstoja, v takom prípade by súd mal návrhu
účastníka konania vyhovieť a splniť svoju povinnosť ustanovenú § 109 ods.1 písm. b) O. s. p., že v
prípade, že účastník konania uplatní iba všeobecnú námietku nesúladu právneho predpisu bez toho,

aby ju odôvodnil, riešenie môže byť alternatívne, buď súd rozhodne, že vezme do úvahy prezumpciu
súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou, na námietku nesúladu právneho predpisu
neprihliadne a postup podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. neuplatní alebo bude zvažovať námietku
a hľadať vlastné argumenty v prospech a neprospech účastníkovej námietky, a takýto prístup súdu
nielenže zodpovedá dikcii § 109 ods.1 písm. b) O. s. p., ale znamená najmä garanciu širšieho uplatnenia

základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, že v okolnostiach prípadu svoju námietku
odôvodnila a vyargumentovala, to vyplýva o. i. aj z konštatovania súdu na str.4 napadnutého uznesenia,
že sa jej argumentáciou nezaoberal, avšak konanie neprerušil, i keď tak urobiť mal a mohol, čím jej
moholodňaťmožnosťkonaťpredsúdom.Vosvetleuvedenýchskutočnostípredložilavpríloheodvolania
uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 24.9.2009, ktorý v jej veci proti NBS, o zaplatenie 42 783,20

€, vedenej pod 25 Cb/89/2008, rozhodol o prerušení konania podľa § 109 ods.1 písm. b) O. s. p.
s tým, že postúpi návrh ÚS na zaujatie stanoviska pre možný rozpor v uznesení uvedených ust. s
Ústavou. Vzhľadom na skutočnosť, že predmet a odôvodnenie jej návrhu na prerušenie konania a
postúpenie návrhu ÚS na zaujatie stanoviska v tomto konaní (príloha č.14 - CD nosič) sú identické
s návrhom podaným v uvedenom konaní pred OS Bratislava I a oba návrhy majú za cieľ posúdenie

súladu rovnakých zákonných ust. s Ústavou, pričom posúdenie súladu namietaných zákonných ust. má
jednoznačný vplyv aj na toto konanie, s poukazom na prerušenie uvedeného konania na OS Bratislava
I a postúpenie návrhu ÚS na zaujatie stanoviska pre možný rozpor špecifikovaných zákonných ust. s
Ústavou, navrhla uznesenie podľa § 221 ods.1,2 O. s. p. zrušiť, konanie podľa § 109 ods.2 písm. b)
O. s. p. prerušiť a jej návrh postúpiť ÚS na zaujatie stanoviska alebo konanie prerušiť, pretože prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo uznesenie podľa
§ 221 ods.1,2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie potvrdiť ako skutkovo i vecne správne. Uviedla,
že žalovaná v odvolaní opätovne, ako aj v iných písomných podaniach, rozsiahlym a rozvláčnym
spôsobom predkladá svoj názor na riešenie predmetnej právnej veci, a to jednoznačne podľa svojich

predstáv a v rozpore so zákonom, že ona vo svojich písomných podaniach zrozumiteľne poukázala,
že predmetom tohto konania je iba právny vzťah, t.j. dvojstranný právny úkon, medzi poisťovateľom
a poistenou, že vzťah s iným subjektom nemôže byť predmetom tohto konania, je irelevantný a že z
návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, ako i zo Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
jednoznačne vyplýva, že pre predmetné poistenie platia ustanovenia O. z.. Považovala za potrebné

podčiarknuť, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá bez akýchkoľvek podmienok účastníkov
poistno-právneho vzťahu, nebola dohodnutá možnosť ad hoc, t.j., že by poistiteľ v budúcnosti mohol
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, ako i výšku dojednaného poistného plnenia, že - čo tiež
považovala za potrebné zdôrazniť - poistnú zmluvu uzavrela so žalovanou v dobrej viere a s vierou
právnej istoty očakávajúc, že žalovaná vzhľadom na jej podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná

profesionálne so znalosťou ponúkaného tovaru, služieb a práva, čo zodpovedá poctivému prístupu v
podnikaní, že pri uzavieraní poistnej zmluvy bola motivovaná aj účelom poistenia, ktorého cieľom je
finančne zabezpečiť fyzické a právnické osoby v prípade ak nastane poistná udalosť, že akékoľvekvykonštruované názory uvedené aj v odvolaní sú plne v rozpore s O. z. , že neznalosťou O. z. je
tvrdenie žalovanej, že jej nárok na výplatu poistného plnenia, v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy,
je bezdôvodným obohatením, že reaktivácia poistnej zmluvy je nútením? žalovanej zotrvať v právnom

vzťahu, čo je v rozpore so zákonom (nie je uvedené, s ktorým zákonom), že ukončenie poistno-právneho
vzťahutzv.odkupným(oktoré nepožiadalaaanikodkupunedošlo)jevšakvzmyslezákona!!!aženáhla
zmena pomerov (zrejme po kontrole NBS) vraj umožňuje žalovanej ukončiť poistenie. Tu považovala za
potrebné dôrazne podčiarknuť, že k zániku poistenia môže dôjsť iba zákonným spôsobom, že ukončenie
poistenia zo strany žalovanej, ktoré neustále obhajuje, však je jednoznačne v rozpore s § 800 ods.3 O.

z., ktoré je ale kogentným ust., že akákoľvek odchýlka od znenia kogentných ust. O. z. je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou a že žalovanej je potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú povinnosť - pacta sunt
servenda, t.j. zmluvy sa zásadne musia dodržiavať. Pre úplnosť poukázala aj na skutočnosť vyplývajúcu
zo zákona o poisťovníctve, z prechodných ust. O. z., že vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov, a nie podľa predpisov jednostranne určených
žalovanou.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia

ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom.

V § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. je súdu uložená povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný
súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov vždy, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete tohto
ust., t. zn., ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou a zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Prerušenie konania
z uvedeného dôvodu závisí výslovne od záveru súdu a názor účastníka konania je v tomto smere právne

irelevantný, preto, ak súd návrhu účastníka na prerušenie konania z dôvodu uvedeného v § 109 ods.1
písm. b) O. s. p. nevyhovie, neodníme mu možnosť konať pred súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). ďalšie konanie.

Súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia treba uviesť, že je v súlade s konštantnou
judikatúrou ÚS (na ktorú žalovaná poukazuje) a že aj z Uznesenia ÚS z 9.4.2008 PL.ÚS13/08 vyplýva,
že v § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. je dané všeobecnému súdu oprávnenie, aby postupoval podľa cit.
ust., ale nie je mu uložená povinnosť.

Argumenty žalovanej, že pri posudzovaní právnych vzťahov nie je ich možné striktne rozdeliť na vzťahy

súkromno-právneaverejno-právneanazákladetohtorozdeleniaaplikovaťnanelennormysúkromného
alebo verejného práva, možno akceptovať, ako aj jej tvrdenie, že právno-teoretické delenie právnych
noriem na súkromno-právne a verejno-právne nemá žiaden vplyv na ich právnu silu, resp. na dôvodnosť
ich aplikácie vo vzťahu k tomu, aký právny vzťah (súkromný alebo verejný) je predmetom sporu, avšak
z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd zohľadňoval v prvom rade tú skutočnosť, ktoré

právne normy sú podľa jeho úvahy pre posúdenie veci a rozhodnutie relevantné.V tejto súvislosti možno poukázať aj na Uznesenie ÚS Pl.ÚS7/04 z 9.11.2004, v ktorom je uvedené, že
legitimáciavšeobecnéhosúdunapodanienávrhunazačatiekonaniapredústavnýmsúdompredpokladá
spojitosť konania pred všeobecným súdom vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať

rozhodovania činnosť takého súdu. V tejto rozhodovacej činnosti, ako zákonom upravenom postupe, je
potrebné podľa úsudku všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého
nesúlad s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, všeobecný súd
mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného
súdu ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd smeruje k

rozhodnutiu vo veci samej, t.j. k výroku o tom, čo je požadované v žalobe a v jej odôvodnení. Ak v
tomto postupe nemá miesto interpretácia a aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého
vyslovenie nesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,
potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v
konaní podľa čl.125 Ústavy, za ktorý treba považovať len také konanie o súlade právnych predpisov
začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má

materiálnedôjsť(podľaobsahuprítomnéhonávrhu)kpoužitiunapadnutéhoust.zákona,t.j.ksubsumpcii
skutkového stavu pod napádanú právnu normu (právne normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak
k takému použitiu napadnutého ust. nielenže nedochádza, ale pre nedostatok procesných podmienok
alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť.

Z návrhu žalovanej na prerušenie konania nie je zrejmá taká argumentácia, z ktorej by nepochybne

vyplývalo, aký dopad má mať aplikácia právneho predpisu, vyslovenie nesúladu ktorého má súd uplatniť
návrhom na začatie konania pred ústavným súdom na skutkový stav v prejednavanej veci, preto aj z
tohto dôvodu treba záver súdu o tom, že pre posúdenie predmetu konania sú dôležité občianskoprávne
predpisy upravujúce zmluvy o poistení, považovať za správny.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.