Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/111/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109212456
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky I. P., nar.

XX.XX.XXXX,. občianky S., bytom C. T., S. č. XX. proti odporcovi J. P., nar. XX.X.XXXX,. občanovi S.,
bytom T., S. č. XX. o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 10.06.2009 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
platiť jej výživné ako rozvedenej manželke v sume 16,60,-€ mes., s účinnosťou od podania návrhu na
súd. Uviedla, že s odporcom sa rozviedli na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/237/2007-80 dňa 31.3.2009.
V súčasnosti je navrhovateľka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na podporu a

poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.2.2009 v sume 60,43,-€ mes. Iné príjmy nemá. Býva v charite J.,
S. spolu so svojím druhom K. H.. Z toho platí za ubytovanie 0,50,-€ za noc, má výdavky na stravu,
oblečenie. Má vyž. povinnosť k F. a I. P.. F. bol na čas po rozvode zverený do výchovy odporcu a na
neho mu platí výživné po 33,-€ mes., ktoré jej pomáha hradiť jej druh. Má ešte dlhy na výživnom, ktoré
musí uhradiť do 30 mesiacov, inak bude trestne stíhaná za neplnenie vyživovacej povinnosti. Návrh
na určenie výživného si podala preto, že chcela poberať dávky v hmotnej núdzi a podanie tohto návrhu
bolo jednou z podmienok.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod na to, aby navrhovateľke platil výživné.

Ona má chlapa, s ktorým žije. Je to jej vec, že si takto zariadila život. Na výživnom na deti dlhuje
navrhovateľka 90.000,-Sk. Odporca žije v spoločnej domácnosti so 4 deťmi z rozvedeného manželstva,
za byt platí 162,-€.mes. a po 34,-€ mes. za elektrinu. Dcéra D. je nezamestnaná, nepoberá žiadnu
podporu a on ju musí živiť. Dcéra I. pracuje len mesiac aj to brigádnicky. Syn J. je čiastočný invalidný
dôchodca a syn F. je ešte maloletý. On nemá z čoho navrhovateľke platiť výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o príjme účastníkov, spisy tunajšieho
súdu 11C/237/2007 a 30P/167/2005 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/237/2007-80 zo dňa 31.03.2009 bolo manželstvo

účastníkov rozvedené. Maloletý F. P., nar. XX.XX.XXXX. bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti
odporcu a navrhovateľka bola zaviazaná platiť dieťaťu výživné po 33,19,-€ mes. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29.05.2009. Za príčinu rozpadu manželstva súd považoval mimomanželskú známosťnavrhovateľky s K. H., pre ktorú navrhovateľka opustila pred 10-timi rokmi spoločnú domácnosť a z tohto
vzťahu pochádza nemanželská dcéra K. P., nar. XX.XX.XXXX.

V súčasnej dobe je navrhovateľka rozvedená, žije spolu s druhom K. H. v C. a je od 27.01.2009

nezamestnaná, evidovaná na úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Poberá sociálne
dávky 62,50,-€ mes. od 01.09.2009, predtým poberala dávky od 01.02.2009 do 31.08.2009 v sume
60,43,-€ mes. Má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. F. P., nar. XX.XX.XXXX.. Dcéru K. P. navrhovateľka
dala na adopciu. Výživné na dcéru I. jej nebolo určené, pričom obe deti boli rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. k. 21P/194/2004-17 zo dňa 09.12.2004 zverené do výchovy odporcu.

Odporca je rozvedený a žije spolu so 4 deťmi pochádzajúcimi z manželstva s navrhovateľkou a to D., I.,

J. a F. v 2-izbovom byte. Dcéra D. je nezamestnaná, I. občas spracuje brigádnicky, syn J. je čiastočný
invalidný dôchodca a syn F. študuje a je maloletý. Navrhovateľka výživné na syna F. riadne neplatila,
má dlh na výživnom cca 90.000,-Sk. Za byt platí 162,-€ mes. a 34,-€ elektrinu. Odporca dosahuje priem.
čistý mes. príjem 454,-€.

Podľa § 72 ods.1,2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu

predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne.
Navrhovateľka je nezamestnaná a odkázaná na sociálne dávky, žije od roku 2003 s iným mužom, ktorý
ju finančne podporuje a s ktorým mala aj nemanželské dieťa, mal. K. P.. Kvôli tejto známosti opustila
odporcu a tento sa musel starať sám o 4 deti z ich manželstva. V súčasnej dobe má odporca zvereného
do výchovy maloletého syn F., o ktorého sa osobne stará a ešte finančne podporuje svoje ďalšie

3 plnoleté a nezamestnané deti. Navrhovateľka sa do súčasnej sociálnej situácie dostala vlastným
pričinením, nemá zhoršený zdravotný stav a nič jej nebráni, aby pracovala. Priznať výživné za danej
dôkaznej situácie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech a uplatnil si náhradu trov konania, tieto trovy súd nepriznal z dôvodov, hodných osobitného

zreteľa. Navrhovateľka podala tento návrh z dôvodu, že išlo o požiadavku sociálnej oddelenia a inak by
nedostala dávku sociálnej pomoci a nemá z čoho hradiť trovy konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).