Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/244/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202417
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriau Tóthovou v právnej veci žalobcu M. D., štátneho

občana S. R., člena S. S., bytom T., K. X/XX,. zastúpeného Mgr. T. D., advokátom so sídlom L. XXX,. T.
T. proti žalovanému K. K., štátnemu občanovi S. R., bytom T., Š. X,. zastúpeného opatrovníkom, J. M.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica o zaplatenie 5.742,55 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.742,55 Eur s 13 % úrokom z omeškania od 21.3.2003 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 287 Eur advokátovi, Mgr. T. D., všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť 173 000 Sk. Poukázal na to, že na
základe zmluvy o pôžičke došlo k dohode medzi ním a žalovaným, že mu vráti požičané peniaze v

uvedenej výške . Žalovaný dlh uznal aj spolu s dohodnutými úrokmi z pôžičky, a to až do výšky 300.000
Sk, ale nezaplatil z neho nič. Preto sa žalobca domáhal zaplatenie sumy 173 000 Sk, ale iba s úrokom
z omeškania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril a jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť. Z toho dôvodu mu bol ustanovení
opatrovník v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie (oboznámením zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a
žalovaným, uznaním dlhu zo dňa 20.2.2003) a mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa
23.3.1999 zmluvu o pôžičke na sumu 173 000 Sk, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi do 10 dní od

výzvy. Keďže k vráteniu peňazí nedošlo na výzvu, žalovaný tento dlh písomne uznal, čo do základu
aj výšky dňa 20.2.2003. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede žalobcu, zo zmluvy o pôžičke a z
písomného uznania dlhu.

V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnení riadne a včas.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká dohodou
zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci, určené podľa druhu a druhástrana po určitom čase tieto veci vráti. Tento záväzkovo-právny vzťah môže zaniknúť splnením, to je
vrátením peňažnej istiny, ak ide o peňažnú pôžičku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Zmluva o pôžičke

bola platne medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená a je nesporným dôkazom o tom, že žalovaný si od
žalobcu peniaze vo výške 173 000 Sk požičal. Súčasťou tejto zmluvy o pôžičke bola aj dohoda o úroku
z dlžnej sumy vo výške 3 % ročne. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka žalovaný ako dlžník uznal,
čo do základu aj výšky, že žalobcovi dlhuje 300 000 Sk. Urobil tak písomne dňa 20.4.2003.

Žalobca požadoval od žalovaného vrátenie požičanej sumy vo výške 173 000 Sk (teda 5 742,55 Eur).
Vzhľadom k tomu, že nebolo v predmetom konaní preukázané, že došlo k zaplateniu tejto dlžnej sumy

v prospech žalobcu, súd zaviazal žalovaného k povinnosti urobiť tak predmetným rozsudkom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výšku z úroku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Takýmto predpisom je vládne nariadenie č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je

dvojnásobok diskontnej sadzby určenej N. B. S., teda v konkrétnom prípade 13 % ročne.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov

konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže v predmetnej veci neboli v zákonnej lehote vyčíslené trovy právneho zastúpenia, priznal súd

žalobcovi náhradu iba za zaplatený súdny poplatok vo výške 287 Eur. Povinnosť zaplatiť túto náhradu
trov konania v prospech advokáta vyplýva z predtým citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľ podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).

V Trenčíne dňa 24. februára 2011