Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/332/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899172
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu: Antona Žiaka, nar.
25.2.1951, bytom Roztoky č. 89, okres Svidník, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: Ivanovi Hubovi, nar. 24.1.1955, bytom v
Košiciach, Kežmarská 14, zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Szakkayho 1, v konaní o zaplatenie 13.609,33 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 27. novembra 2009 č.k. 15C/332/2003-315 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 €

s úrokmi z omeškania vo výške 17,6% ročne od 16.4.2003 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 6.402,39 € na účet JUDr. Miroslava Katunského,
advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 409.934,80 Sk (13.609,33 €) so 17,6% ročným úrokom z
omeškania od 16.4.2003 do zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.11.2009 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.412,34 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Podľa odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súd prvého stupňa zistil z pokladničného dokladu

Ľudovej banky a.s. zo dňa 18.10.2002, že žalobca vykonal vklad v hotovosti na účet spoločnosti
Moonlight, s.r.o. vo výške 409.994,80 Sk. Dňa 14.11.2002 uzavrela spoločnosť VB Leasing SK s.r.o. ako
leasingový prenajímateľ so žalovaným Ivanom Hubom - CLASSIC FOTO ako leasingovým nájomcom
leasingovú zmluvu č. LZF/02/70621, ktorej predmetom bolo strojné zariadenie a technológie Minilab
Gretag s regeneračným systémom, ktorého dodávateľom bola obchodná spoločnosť Moonlight, s.r.o..
Žalovaný sa ako leasingový nájomca zaviazal uhrádzať leasingové splátky a plniť svoje záväzky
vzniknuté zo zmluvy a jej príloh, najmä všeobecných leasingových podmienok VB Leasing SK, s.r.o..

Dňa 20.1.2003 bol uzatvorený dodatok č. 1 k tejto leasingovej zmluve medzi zmluvnými stranami Ivan
Huba - Classic Foto (nájomca) a Classic Foto s.r.o. (nástupca), na základe ktorého nástupca prebral
bez akýchkoľvek výhrad všetky dosiaľ nesplnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako aj záväzky, ktoré
vzniknú alebo vyplynú zo zmluvy a súčasne prebral dňom podpisu tohto dodatku predmet zmluvy.Uzatvorením tohto dodatku vstúpil nástupca namiesto nájomcu v právnom vzťahu zo zmluvy. Z obsahu
dodatku ďalej vyplynulo, že pohľadávka nájomcu zo zálohy na nájomné vo výške 400.675,- Sk sa
postupuje na nástupcu a ten je povinný uhradiť ju nájomcovi, pričom súčasne prehlásili, že táto suma je

dňom 20.1.2003 vysporiadaná a nájomca a nástupca neevidujú voči sebe žiadne pohľadávky a záväzky,
týkajúce sa tejto leasingovej zmluvy. Z pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2002 súd prvého stupňa
zistil, že úhrada sumy 409.994,80 Sk na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. bola vykonaná žalobcom,
pričom na pokladničnom doklade je uvedené, že ide o „vklad hotovosti pre Classic Foto“. Z účtovného
denníka spoločnosti Classic Foto, s.r.o. z roku 2003 súd prvého stupňa zistil, že preddavok spoločnosti

VB Leasing bol zaevidovaný 1.1.2003 na meno žalobcu vo výške 409.994,80 Sk. Zo spisu Okresného
súdu Košice I sp. zn. Sro 13634 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Classic Foto, s.r.o. bola
založená spoločenskou zmluvou zo dňa 4.11.2002 a dňa 28.11.2002 požiadala o zápis do obchodného
registra. Žalobca ako správca vkladu prehlásil, že prevzal do správy pred zápisom spoločnosti do
obchodného registra vklady zakladajúcich spoločníkov vo výške pod 100.000,- Sk od každého, ako to
bolo stanovené spoločenskou zmluvou. Spoločnosť Classic Foto, s.r.o. bola zapísaná do obchodného

registra Okresného súdu Košice I dňa 5.12.2002, konateľmi spoločnosti sa stali žalobca a žalovaný a
dňa 23.8.2006 došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Podľa záverov súdu prvého stupňa
nebola sporná skutočnosť, že žalobca nebol podnikateľom, naproti tomu žalovaný podnikal na základe
živnostenského oprávnenia od 8.6.1992 pod obchodným menom Classic Foto.

Súd prvého stupňa posudzoval zaplatenie sumy 409.994,80 Sk a žalobcom na účet spoločnosti
Moonlight, s.r.o. najskôr podľa ustanovenia § 657 OZ, ktoré upravuje zmluvu o pôžičke. Uviedol, že
táto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi, čo preukázané nebolo. Žalobca neodovzdal peniaze žalovanému ako dlžníkovi

a nebolo preukázané ani to, aby sa žalovaný zaviazal pôžičku vrátiť do konca roka 2002. Žalobca
nepreukázal existenciu zmluvy o poskytnutí pôžičky. Súd prvého stupňa skonštatoval, že podstatnou
otázkou je, do akého právneho vzťahu sa dostal žalobca so žalovaným, keď žalobca uhradil dňa
18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk. Samotnými účastníkmi konania bolo vylúčené, že by šlo o darovanie
alebo o plnenie zo zmluvy o obstaraní vecí a takisto po posúdení súdom prvého stupňa je vylúčené, aby

šlo o vklad do obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o., pretože výška vkladu každého spoločníka bola
určená spoločenskou zmluvou, čo bolo v prípade tejto spoločnosti po 100.000,- Sk. Úhrada tejto sumy
nemohla byť vkladom do spoločnosti Classic Foto, s.r.o, pretože táto dňa 18.10.2002 ešte neexistovala.
Z výpovede žalovaného mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný ako podnikateľ uzavrel
leasingovú zmluvu so spoločnosťou VB Leasing, SK s.r.o. a úhrada sumy 409.994,80 Sk bola vykonaná

žalobcom v súvislosti s touto leasingovou zmluvou ako tzv. akontácia. Na pokladničnom doklade bolo
pritom uvedené, ako účel platby: „ pre Foto Classic“. Súd prvého stupňa vyvodil z výpovede žalovaného,
z výpovedí svedkýň Karabovej a Rusnákovej, ako aj zo skutočnosti, že došlo k založeniu obchodnej
spoločnostiClassicFoto,s.r.o.,žeúčastnícikonaniamienilispoločnepodnikaťažežalobcamalvúmysle
zabezpečiť technické zariadenie na spoločné podnikanie. Z tohto súd prvého stupňa vyvodil, že plnenie

dňa 18.10.2002 žalobca neposkytol za žalovaného, teda za iného, ale išlo o plnenie podľa dohody o
kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu na spoločné podnikanie, ktoré súd prvého stupňa posúdil
podľa ust. § 51 OZ a skonštatoval, že vzťahy z atypických zmluvných ujednaní sa riadia predovšetkým
obsahom dohody uzavretej, keď následne strojné zariadenie - Minilab Gretag účastníci konania prevzali
od leasingovej spoločnosti spoločne a spoločne ho používali na vykonávanie predmetu činnosti. Podľa

názoru súdu prvého stupňa nemožno uzavrieť, že išlo o strojné zariadenie výlučne pre žalovaného ako
fyzickú osobu, lebo platba žalobcom podľa dohody so žalovaným mala byť použitá na kúpu stroja a
na tento účel použitá fakticky bola. Strojné zariadenie sa užívalo na spoločné podnikanie účastníkov v
priestoroch, ktoré podľa dohody poskytol žalovaný. Keďže v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy
o pôžičke, bol preukázaný iný právny dôvod poskytnutia plnenia a to dohoda podľa § 51 OZ, týkajúca

sa zabezpečenia užívania splácania Minilabu Gretag, preto nemožno dospieť k záveru, že sa majetok
žalovaného zväčšil a že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, čím by
žalovaný získal prospech plnením bez právneho dôvodu. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu
trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.
a/, d/ a f/ O.s.p., pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v podstatnej časti právne nezrozumiteľný,čo spôsobuje jeho vadnosť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto nedostatky sa podľa názoru odvolateľa v napadnutom

rozsudku navzájom prelínajú a ovplyvňujú a ich spoločným výsledkom je skutkovo i právne chybná
právna konštrukcia, ktorá je v mnohých smeroch nezrozumiteľne zdôvodnená.

Odvolateľ konštatuje, že úlohou súdu prvého stupňa bolo ustáliť, aký právny vzťah a medzi ktorými

právnymi subjektmi vznikol uhradením sumy 409.994,80 Sk žalobcom na účet spoločnosti Moonlight,
s.r.o. v Ľubovej banke, a.s. v súvislosti s leasingovou zmluvou č. LZF/02/70621, ktorá bola uzavretá
medzi žalovaným a spoločnosťou VB Leasing SK, s.r.o.. Odvolateľ vytýka odôvodneniu súdu prvého
stupňa nesprávnosť tvrdenia o tom, že žalobca a žalovaný spoločne podnikali. Založenie spoločnosti
s ručením obmedzeným dvomi fyzickými osobami nie je možné považovať za spoločné podnikanie.
Tiež je nepravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca a žalovaný prevzali od leasingovej

spoločnosti strojné zariadenie Minilab Gretag a používali ho spoločne na vykonávanie predmetu činnosti
tejto spoločnosti. Ďalej spochybňuje tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že zaplatenie spornej sumy
žalobcom je plnením podľa dohody so žalovaným o kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu na
spoločné podnikanie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvého stupňa nedokázal sformulovať
právny titul, na základe ktorého žalobca plnil a pokiaľ poukázal na ust. § 51 Obč. zákonníka, platí

súčasneust.§853ods.1OZ,podľaktoréhosaobčianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené
týmto alebo iným zákonom, spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie. Súd prvého stupňa neuviedol, ktorými ustanoveniami Obč. zákonníka sa dohoda
má spravovať. Pokiaľ ide o právny titul, na základe ktorého žalobca uhradil sumu 409.994,80 Sk, súd
prvého stupňa poukázal na dohodu o zabezpečení, užívaní a splácaní Minilabu, pričom neuviedol,

aké protiplnenie mal žalobca dostať za poskytnuté peňažné plnenie a od koho. V tejto súvislosti
odvolateľ uvádza, že spornú sumu žalobca zaplatil za žalovaného v súvislosti s leasingovou zmluvou č.
LZF/02/70621, ktorú uzavrel žalovaný s leasingovou spoločnosťou, žalobca teda plnil za žalovaného
to, čo podľa zmluvy bol povinný plniť žalovaný, ktorý bol v právnom vzťahu s leasingovou spoločnosťou.
V takomto prípade ide o plnenie za žalovaného, čo znamená, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil,

pretože sa jeho majetok nezmenšil. Toto obohatenie by žalovaný nemusel žalobcovi vydať iba v prípade,
ak by sa zo strany žalobcu jednalo o dar, čo obaja účastníci konania vylúčili. V tejto súvislosti odvolateľ
poukazuje na to, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 409.994,80 Sk, ktorú za neho žalobca zaplatil
leasingovej spoločnosti, spoločnosť Classic Foto, s.r.o. po prevzatí práv a povinností z leasingovej
zmluvy mala uhradiť žalovanému to, čo žalovaný sám alebo prostredníctvom žalobcu plnil leasingovej

spoločnosti a spoločnosť Classic Foto, s.r.o. mala riadne plniť svoje povinnosti podľa leasingovej zmluvy
a využívať zakúpený prístroj pri svojej podnikateľskej činnosti. Z týchto navrhuje odvolateľ, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ako nepreskúmateľný, prípadne ho zmenil tak, že návrhu
vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému trovy odvolacieho konania.
Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s právnym posúdením veci, ak odmietol
argumentáciu žalobcu, ktorý uvádzal ako možné posúdenie právnych vzťahov zmluvu o pôžičke, resp.
bezdôvodné obohatenie. Poukázal na to, že účastníci konania mali spolu podnikať, pričom sa dohodli na

založení obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania mali byť fotografické služby a zaplatenie
zálohy na Minilab bolo vecou vzájomnej dohody účastníkov konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal na odvolacom pojednávaní, podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných
prostriedkov v rozpore s ustanoveniami § 132 a nasl. O.s.p.. Pod nesprávnym právnym posúdením
sa rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnúprávnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval správnu právnu normu, ale
jej obsahoval interpretoval nesprávne, alebo tiež právnu normu interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa v odôvodnení správne skonštatoval, že je potrebné posúdiť, aký právny vzťah vznikol
tým, že žalobca uhradil 18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk na účet spoločnosti Moonlight s.r.o. vkladom
v hotovosti v Ľudovej banke, a.s., pričom na pokladničnom doklade bolo uvedené „pre Foto Classic“.

Rovnako súd prvého stupňa správne posúdil, že medzi účastníkmi nevznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke,
nešlo medzi účastníkmi konania ani o darovanie, ani o plnenie zo zmluvy obstaranie veci, ani o vklad
do obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o..

Následne však súd prvého stupňa za vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery, ktoré

následne nesprávne právne posúdil.

Správnymskutkovýmzistenímsúduprvéhostupňajeskutočnosť,želeasingovúzmluvuč.LZF/02/70621
uzavrel ako nájomca Ivan Huba - Classic Foto so spoločnosťu VB Leasing SK, spol. s r.o. ako

prenajímateľom. Zo splátkového kalendára k zmluve (č.l. 144 spisu) vyplýva, že suma 409.200,- Sk je
uvedená ako preddavok na nájomné. Tiež je nepochybné, že dodatok č. 1 k leasingovej zmluve bol
uzavretý dňa 14.11.2002 medzi nájomcom Ivan Huba - Classic Foto a nástupcom Classic Foto, s.r.o..
Predmetom dodatku bolo prevzatie záväzkov z leasingovej zmluvy. Záver súdu prvého stupňa, že bod č.
8 dodatku č. 1 k leasingovej zmluve je relevantný vo vzťahu k tomu, že pohľadávka nájomcu zo zálohy

na nájomné sa postupuje na nástupcu je nesprávny, je však potrebné konštatovať, že tento dodatok k
zmluve nerieši vzťahy, ktoré vznikli pred uzavretím leasingovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa ohľadom toho, že účastníci konania budú spoločne podnikať, čo

súd prvého stupňa zistil z výpovede žalovaného a z výpovedí svedkýň Karabovej a Rusnákovej, sú vo
vzťahu k spornej platbe bez právneho významu, a to predovšetkým s poukazom na to, že spoločná
majetková účasť dvoch fyzických osôb v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť
považovaná za spoločné podnikanie. Podnikateľom je totiž iba osoba uvedená v ust. § 2 ods. 2 Obch.
zákonníka, pričom spoločníka obchodnej spoločnosti Obch. zákonník v tomto ustanovení nemenuje.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ vzťah ohľadom spornej sumy posúdil podľa
ust. § 51 Obč. zákonníka ako vzťah zo zmluvy, týkajúcej sa zabezpečenia užívania a splácania Minilabu
Gretag. Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil vzťah podľa tohto ustanovenia, bolo jeho povinnosťou, ako na

to správne poukazuje odvolateľ, uviesť, ktorými ustanoveniami Obč. zákonníka sa tento vzťah spravuje.

Toto právne posúdenie však nie je správne. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa
totiž nevyplýva, že by došlo k uzavretiu občianskoprávneho záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Keďže žalobca nie je podnikateľom, nemohlo dôjsť k vzniku žiadneho záväzkového vzťahu

podľa Obch. zákonníka, muselo by sa preto jednať o záväzok občianskoprávnej povahy.

Podľa § 488 Obč. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Zo záväzkového a právneho vzťahu vzniká povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a oprávnenie veriteľa toto plnenie požadovať (§ 494 Obč. zákonníka). Typickou povahou
záväzkového vzťahu teda je, že tu existuje vzájomné plnenie, resp. že na plnenie musí existovať právny
dôvod. Bez existencie právneho dôvodu na plnenie vzniká bezdôvodné obohatenie.

Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že žalobca vložil finančné prostriedky na účet obchodnej
spoločnosti Moonlight, s.r.o.. Tiež je nepochybné, že žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s
touto obchodnou spoločnosťou. Ďalej bolo preukázané, že táto platba bola zaúčtovaná v leasingovej
spoločnosti VB Leasing SK, s.r.o. ako preddavok na nájomné z leasingovej zmluvy, ktorú uzavrelžalovaný s touto leasingovou spoločnosťou. Je teraz nesporné, že žalobca nebol v právnom vzťahu ani
s leasingovou spoločnosťou.

Keďže teda v čase plnenia spornej sumy na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. v súvislosti s následne
uzavretou zmluvou medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou nemal žalobca žiaden právny dôvod
poskytnúť takéto plnenie, je možné posúdiť toto jeho plnenie ako plnenie za žalovaného, ktorý následne
leasingovú zmluvu uzavrel.

Je pritom bez právneho významu to, že neskoršie boli práva a záväzky z leasingovej zmluvy č.
LZF/02/70621 postúpené zo žalovaného na spoločnosť CLASSIC FOTO s.r.o., pretože žalobca ako
fyzická osoba nebol účastníkom tejto zmluvy a preto nemohol byť ani účastníkom vzťahov, ktoré zo
zmluvy resp. z dodatku neskôr vyplynuli. Jeho účasť ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti
nemôže byť spájaná s jeho právami a povinnosťami ako fyzickej osoby.

Keďže teda žalobca nebol vo vzťahu so spoločnosťou Moonlight, s.r.o., nebol vo vzťahu so spoločnosťou
VB Leasing SK s.r.o. je potrebné posúdiť vzťah vzniknutý vložením finančných prostriedkov „pre FOTO
CLASSIC“akoplneniezažalovaného,čozakladázodpovednosťžalovanéhozabezdôvodnéobohatenie
podľa ustanovenia § 454 Obč. zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa
plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Za bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje nielen zväčšenie rozsahu majetku toho, kto sa obohatil,
ale aj nezmenšenie majetku. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zákonníka je
na jednej strane existencia povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie a na druhej strane neexistencia
takejto právnej povinnosti na plnenie na strane žalobcu. Pokiaľ teda v takomto prípade žalobca plnil

bez existencie vlastnej povinnosti za žalovaného, ktorý naopak povinnosť mal, vzniká tu povinnosť
žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 456 Obč. zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 220 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur (409.994,80

Sk) z titulu bezdôvodného obohatenia.

Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie riadne a včas, podľa § 517
ods.2 O.s.p. má povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Keďže žalobca vyzval žalovaného
písomne na zaplatenie žalovanej sumy najneskôr do 15.4.2003, patrí žalobcovi úrok z omeškania od

16.4.2003 až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je podľa § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., v
znení účinnom v čase omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania bola výška
diskontnej sadzby 8,8%, preto je výška úrokov z omeškania 17,6 % ročne.

Po zmene rozsudku rozhodol odvolací súd aj o trovách konania. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto
mu patrí náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech
nemal.

Žalobca predložil súdu vyčíslenie trov konania, ktoré odvolací súd preskúmal z hľadiska účelnosti

jednotlivýchuplatnenýchtrov.Trovyžalobcupozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuatozanávrh
na začatie konania v sume 680,44 eur a z poplatku za odvolanie v sume 816,50 eur. Ďalšími trovami
žalobcu je odmena právneho zástupcu za poskytnutie právnej pomoci. Predmetom konania je suma
409.994,80 Sk (13.609,33 eur), a preto odmena právneho zástupcu sa priznáva ako tarifná odmena, a
to za úkony do 31.12.004 podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a od 1.1.2005 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Tarifnáodmenapodľa§13vyhl.č.163/2002Z.z.je290,45eurapodľa§10ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.je
303,72 eur. Za účelné považoval odvolací súd tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho
zastúpenia dňa 23.4.2003, podanie návrhu na začatie konania dňa 25.4.2003, písomné podanie vo veci
zo dňa 18.7.2007, účasť na pojednávaniach dňa 6.6.2008, 10.12.2008, podanie sťažnosti na prieťahy v
konaní zo dňa 24.3.2009, účasť na pojednávaniach dňa 22.4.2009, 23.9.2009, 11.11.2009 a 27.11.2009,

podanie odvolania zo dňa 18.1.2010, podanie vo veci zo dňa 8.2.2011 a účasť na pojednávaní dňa
22.2.2011. Za tieto úkony patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/,
c/, d/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Ďalej priznal odvolací súd odmenu vo výške 1/4 - iny (§ 14 ods. 4 citovanej
vyhlášky), a to za účasť na pojednávaní dňa 13.2.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.Odvolací súd nepriznal odmenu za písomné podanie zo dňa 5.5.2005, pretože týmto podaním žalobca
iba navrhol, aby konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz, čo je úkon neúčelný, pretože návrh na
vydanie platobného rozkazu mohol žalobca predložiť už v žalobe resp. súd mohol vydať platobný rozkaz

aj bez výslovného návrhu žalobcu. Ďalej súd nepriznal odmenu za písomné podanie zo dňa 6.4.2009,
ktoré obsahuje iba procesné vyjadrenie vo vzťahu k navrhovanému výsluchu svedka JUDr. Šopáka a
tiež za písomné podanie zo dňa 25.11.2009, ktoré bolo vykonané bez výzvy súdu, navyše 2 dní pred
nariadeným pojednávaním. Súčet tarifnej odmeny je 3.997,75 eur. Ďalej súd priznal režijný paušál a to
2x 4,25 eur, 1x 5,91 eur, 3x 6,31 eur, 5x 6,95 eur, 1x 7,21 eur a 2x 7,41 eur, spolu v sume 90,12 eur.

K trovám konania spolu v sume 4.087,87 eur patrí DPH vo výške 20% (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume
817,58 eur. Celkové trovy konania vrátane náhrady súdneho poplatku teda predstavujú sumu 6.420,39
eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť trovy na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.