Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/66/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230303
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa:

I. G., bytom G. XX, XXX XX S. F., proti odporcovi: Slovenská republika , zastúpená Ministerstvom financií
SR, Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie 202.000,- Sk ( 6.705,17 euro)s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.3.2010 domáhal voči
Slovenskej republike náhrady škody vo výške 202.000,- Sk (6.705,17 euro) s úrokom z omeškania vo
výške17,6% od4.3.2002ročnedozaplateniaatrovkonania. Zaplateniažalovanejsumysanavrhovateľ
domáhal titulom náhrady škody z titulu všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu a jeho orgánov

za škodu vzniknutú na majetku občanov - veriteľov v subjekte Horizont Slovakia, a.s. a B.M.G. Invest
s.r.o. Košice

Návrh odôvodnil tým, že zmluvný vzťah navrhovateľa a nebankových subjektov vznikol investovaním
bona-fide peňažných prostriedkov do nebankového subjektu Horizont Slovakia , a.s. a BMG Invest. s r.
o. Košice. Tento vzťah občan - veriteľ a nebankový subjekt vznikol na základe §§ 657, 658 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zákonov, zmluvy o pôžičke v zmysle Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, ako aj na základe § 673 OZ a to
zmluvy o tichom spoločenstve, resp. zmluvy o zmenkách.

Tvrdil, že uzavretím týchto zmlúv s nebankovými subjektami ako veritelia a dôchodcovia s nízkymi

dôchodkami neporušili žiadne predpisy. Po termíne 4.2.2002 došlo k násilnému zániku zmluvných
vzťahov s nebankový i subjektami jednostranne, prakticky zo dňa na deň pri nedodržaní ustanovení
Trestného poriadku, hlavne § 175 písm. b) a c), čím sa umožnilo zástupcom nebankových subjektov
naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom občanov - veriteľov.

V rozpore s § 1 ods. l, 2; § 2 a § 3 OZ boli závažne a úmyselne porušené zmluvné vzťahy občan
- nebankový subjekt a tým proti veriteľom bola spáchaná aj trestná činnosť v značnom rozsahu s
nedozernými následkami a vysokou škodou spôsobenou úmyselným konaním a porušením aj § 3 ods.
4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení.Tým, že vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov,
konateľov a iných v nebankových subjektoch, značne poškodila na ústavných právach okradnutých
občanov - veriteľov (základné práva a slobody - čl. 12, 19/l čl. 20/1, 3 čl. 46 ods.3 Ústavy SR).

Vrcholným orgánom výkonnej moci v SR (vládou) boli porušené uvedené články Ústavy SR tým, že včas
nekonala voči nebankovým subjektom tak, ako jej to ukladá Ústava SR v čl. 2 ods.1/2 a § 1 Trestného
poriadku- Zákona č. 141/1961 Zb. (ide o náležíte zistenie trestných činov) a nepotrestala páchateľov
trestnej činnosti {§ 2 ods. 4 a 5 Z.z. o právach a povinnostiach pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti
a pri jej odhaľovaní. Nekonaním prokuratúry bol porušovaný § 3 zák. č. 214/1966 Zb., ktorý ukladá

prokuratúre vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti,
ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti.

Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej
kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze a poctivo zarobené úspory, čím vedome porušovali
zákon o reklame č. 220/1996 Z. z., v znení zákona č. 147/2001 Z. z. a zákona č. 23/2002 Z. z., avšak
štátne orgány a organy činné v trestnom konaní nekonali dôsledne podľa príslušných zákonov. Tu sa

vynára otázka, prečo sa nevykonával dozor nad nekalou reklamnou činnosťou a kto si nesplnil svoju
povinnosť až tak, že došlo k podvodu viac ako 160-tisíc občanov.

Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov (§118 zák.
podnikanie a poškodzovanie klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali aj trestný čin podvodu podľa
§ 250 zákona č. 140/1961 Zb. resp. trestného činu sprenevery podľa § 248 cit. zákona, čoho dôkazom

je vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií B. Schmögnerovej
na generálnu prokuratúru zo dňa 16.7.2001 z podozrenia páchania trestnej činností a bankroty
niektorých nebankových subjektov. Ďalej v komplexnej informácii zo dňa 13.3.2002 Národná banka, i
keď oneskorene upozorňovala príslušné štátne orgány na podstatu podnikania nebankových subjektov,
ktorým podľa zákona. o cenných papieroch bolo o. c. p vydané povolenie na činnosť pod č. MF 23/1998/

OCP 20 dňa 9.11.1998 podľa zákona č. 600/1992 Zb. Taktiež daňové úrady napriek podozreniu z
páchania trestnej činnosti naďalej vyberali od nebankových subjektov a veriteľov dane a nepostavili ich
činnosť mimo zákon. Ministerstvo financií malo o i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol
povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti to sa však nestalo. Orgány činné v trestnom konaní vedeli o
páchaní trestnej činnosti nebankovými subjektami, je m posúdení súdu, či nemajú zodpovednosť za

škodu v zmysle §§ 415 a 420 OZ, ktorú spôsobili porušením právnej zodpovednosti.

Vláda SR a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonností nebankovými
subjektami. Mali dostatok nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti že nekonali, príp. konali
povrchne, zdĺhavo, čím umožnili NS páchať trestnú činnosť, za čo by mali niesť podiel zodpovednosti.
NekonanímvládySRbolporušenýčl.20 Ústavy.Kprávnemuvzťahumedzi navrhovateľmi akoveriteľmi

a spoločnosťou Horizont Slovakia, a. s. ako aj BMG Invest, s.r.o. došlo v súlade so zákonom a za
porušovanie zákonnosti zodpovedajú či už zainteresované osoby spoločnosti Horizont Slovakia, a. s.,.
BMG Invest, s.r.o. alebo vláda SR a NR SR a to tým, že nezamedzila škodcom v páchanej korupcii
a porušovaní zákonnosti (§ 420 ods. 1 OZ). Konanie nebankových subjektov a vlády je v rozpore s
objektívnym právom a preto nebankové subjekty a vláda SR sú povinní uhradiť navrhovateľom škodu

zo zákona podľa §§ 424,442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ako poškodená osoba v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a § 43 ods. 1
Trestnéhoporiadkusiuplatnilnároknanáhraduškodyspôsobenejna majetku vočiSlovenskejrepublike
v zastúpení Ministerstva financií SR.

Odporca považoval návrh voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií SR za

neopodstatnený a neoprávnený. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom investičných
zmlúv investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o obchodnoprávny
vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny vzťah upravený Občianskym
zákonníkom. T.j. navrhovateľ a nebankové subjekty vstúpili do súkromnoprávnych vzťahov slobodne,vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi.
Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu, kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali
na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové

subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej
banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol
nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa
zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom
vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami

dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou
zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym
úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí
existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, v danom prípade nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej veci táto podmienka splnená nie je.
samotné výpisy z obchodného registra potvrdzujú, že obchodné spoločnosti BMG INVEST s.r.o., AGW,

s.r.o., Drukos, a.s., Horizont Slovakia, o.c.p., BVD družstvo nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona
oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, resp. správcovská spoločnosť. Pri
uzatváraní záväzkového vzťahu - zmluvy o pôžičke resp. zmluvy o tichom spoločenstve si každý musí
zvážiť a preveriť riziká. Zmluvy o pôžičke sa uzatvorili v zmysle § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka
na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Na základe uzatvorenej zmluvy o

pôžičke nie je možné preukázať nesprávny úradný postup, jedná sa o dobrovoľný záväzkový vzťah a
škoda,ktorátýmvzniklasanemôžeprenášaťnaštátzdôvodu,žesiúčastnícizmluvyneoveriliobchodnú
spoločnosť ktorej sa rozhodli požičať finančné prostriedky.

Odporca zároveň namietol nedostatok pasívnej legitimácie nakoľko dozor a výkon dohľadu nad
správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, keď účastníci konania sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvami o pôžičke číslo PZ-
KO-2000 12 OS/24 06 01/OS-OS, PZ-KO-2000 12 08/23 12 01/OS-OS , PZ-KO-2000 03 06/12 12 12/

OS-OS aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 8. decembra 2000 uzavrel so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. podľa § 657 a §
658 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke číslo PZ-KO-2000 12 08/24 06 01/OS - OS na
základe ktorej navrhovateľ poskytol spoločnosti BMG Invest pôžičku vo výške 99.000,- Sk.

Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na 6 mesiacov s dohodnutým úrokom 35,00 % ročne.

Navrhovateľ dňa 8. decembra 2000 uzavrel so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. podľa § 657 a §
658 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke číslo PZ-KO-2000 12 08/23 12 01/OS-OS, na
základe ktorej navrhovateľ poskytol spoločnosti BMG Invest pôžičku vo výške 100.000,- Sk.

Zmluvnéstranysadohodli,že zmluvuuzatvárajúna12mesiacovsdohodnutýmúrokom40,00 %ročne.

Navrhovateľ dňa 6. marca 2000 uzavrel so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. podľa § 657 a § 658 a

nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke číslo PZ-KO-2000 03 06/12 12 12/OS-OS, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol spoločnosti BMG Invest pôžičku vo výške 3.000,- Sk.

Zmluvnéstranysadohodli,že zmluvuuzatvárajúna12mesiacovsdohodnutýmúrokom38,00 %ročne.Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp

právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli
preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane
navrhovateľa, či sa navrhovateľom označený odporca dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku

vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch.
Navrhovatelia uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve vstúpili do záväzkovo právnych vzťahov
s právnickou osobou B.M.G. Invest s.r.o. vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia
uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.

Spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy nesplnila a navrhovateľovi
nevrátila vložené peniaze s úrokmi, keď zatvorila svoje pobočky a bol na ňu vyhlásený konkurz.
Navrhovateľovi vznikla voči uvedenej spoločnosti pohľadávka zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si
mali možnosť prihlásiť v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie
nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený nárok

navrhovateľa. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi mohla vzniknúť, resp dospieťk záveru, že navrhovateľovi škoda vznikla. Navrhovateľ teda nepreukázal počas konania, že mu vznikla
škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo

( ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne

očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte
prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená.
Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa

vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z
tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľovi škoda ( v podobe nevymožiteľnosti
pohľadávky ) ešte nevznikla a môže vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy budú vedieť
aj v akej výške a odkedy jej vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota ( § 22 zák. č. 58/1969 Zb. ). V
prvom rade si teda navrhovateľ musí vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo

vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy
až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie
nebolo a už nemôže ani byť uspokojené.

Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších
subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda

pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľov voči B.M.G. Invest s.r.o. zo zmluvy tichom spoločenstve
TS-KE-2001 10 26/24 06 06/OS-OS a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo
zostatku majetku. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol.

Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.

Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže

byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v
rámci rozhodovacej činnosti.

Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval,
pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore.

Pasívne legitimovaným je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne
orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa
procesných noriem. Navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR. Podľa

názoru súdu nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány nepostupovali v súlade so zákonom.

Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá
bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľ tak neurobil, neoznačil konkrétne konania
a neuviedli v rozpore, s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť.Navrhovateľom označené subjekty však nemohli sami, či prostredníctvom do ich pôsobnosti patriacich
orgánov, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým subjektom či uzavretie
zmluvy o pôžičke.

Navrhovateľom uvádzaná nečinnosť nemohla preto zo strany odporcu založiť nesprávny úradný postup
v spojení s uplatňovaním právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade
nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom
výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ jeho neexistujúcu povinnosť.

Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje
konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá.

Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv
o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého
postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s
obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba
práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového

hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do
súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť
spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do
občiansko obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj

do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by
tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty
vo forme pohľadávok a ich príslušenstva - úrokov.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,

takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány
môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu
v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy
a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S

princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka.

Zodpovednosť odporcu nie je daná ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie prevenčnej
povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., pretože tým je
jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občianskeho zákonníka. zakladá jedine všeobecnú
zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu k štátu práve

osobitnou úpravou zákona.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O. s.
p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu

konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p.

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval
svoj žalobný návrh.Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O. s.

p. ).

Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a ani nesprávny úradný postup zo strany odporcu a teda
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti navrhovateľom označeného odporcu za škodu titulom nesprávneho
úradného postupu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v celom

rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p. teda podľa úspechu v konaní,
avšak úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1
O. s. p. ,nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f / rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona