Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/95/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203639
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510203639.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa:

Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00603201, Kutlíkova 17, Bratislava, pr. zast. JUDr. Annou
Rumplovou, advokátkou, Homolova 12, Bratislava proti odporkyni: O.. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XX, N., zast. O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, N., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať byt č. XX v N. na T. ulici č. XX, XX. poschodie, v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX, KÚ A., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez bytovej náhrady.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2010 navrhovateľ žiadal súd, aby určil, že odporkyňa
je povinná vypratať byt špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý užíva bez právneho
dôvodu. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa sa stali na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa
5.12.2005 výlučnou nájomkyňou predmetného bytu na dobu neurčitú. Z dôvodu neplatenia nájomného
a služieb súvisiacich s nájmom bytu navrhovateľ výpoveďou zo dňa 28.11.2008 vypovedal odporkyni
nájom bytu, ktorá jej bola doručená dňa 17.1.2009. Odporkyňa nepožiadala o predĺženie výpovednej
lehoty z dôvodu hmotnej núdze. Výpovedná lehota odporkyni uplynula dňa 30.4.2009. Doposiaľ

byt dobrovoľne nevypratala, a to ani napriek výzve navrhovateľa. Po doručení tejto výzvy síce s
navrhovateľom začala komunikovať, opakovane bola podrobne poučená o postupe pri obnovení nájmu
bytu, avšak podmienky obnovenia nájmu bytu z jej strany splnené neboli.

Zástupca odporkyne, ktorý je jej synom sa k návrhu vyjadril tak, že majú záujem a snahu uhradiť
nedoplatok a obnoviť nájomný vzťah s tým, že sa pokúsi získať finančné prostriedky na vyplatenie
nedoplatku.

Súd opakovane odročil pojednávanie za účelom poskytnutia času a možností na úhradu nedoplatku a
tým na obnovenie nájmu bytu. Napriek tomu odporkyňa nedoplatok nezaplatila, a to ani čiastočne a
podľa potvrdenia predloženého právnou zástupkyňou navrhovateľa činí nedoplatok nájomného a plnení
poskytovaných s užívaním bytu 6.449,53 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom spisového

materiálu, najmä so Súhlasom k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa 30.7.1996, Dohodou o
zániku nájmu bytu zo dňa 14.11.2005, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 5.12.2005, evidenčným listom
pre výpočet úhrady za užívanie bytu platný od 1.12.2005, výpoveďou nájmu bytu zo dňa 28.11.2008,
výzvou k dobrovoľnému uvoľneniu bytu zo dňa 8.6.2009, oznámením zo dňa 30.6.2009, odpoveďouna dovolanie zo dňa 27.10.2009 a výzvou zo dňa 16.9.2009, úradným záznamom navrhovateľa zo dňa
9.2.2009, ako aj sumármi nedoplatkov do 31.12.2010 a zo dňa 24.2.2011.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa naďalej byt užíva, naďalej
neuhrádza poplatky spojené s užívaním bytu, nedoplatok sa neustále zvyšuje.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Na základe súhlasu k dohode
o vzájomnej výmene bytov sa odporkyňa spolu s manželom O. Z. stali nájomcami predmetného bytu.

Po dohode o zániku nájmu bytu zo dňa 14.11.2005 sa odporkyňa na základe zmluvy o nájme bytu zo
dňa 5.12.2005 stala výlučnou nájomkyňou X-izbového bytu č. XX na XX. poschodí v dome súp. č. XXXX
na T. ul. č. XX v N.. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa údajov z evidenčného listu platného
od 1.12.2005 spolu s odporkyňou býva v byte aj jej syn O. Z.. Odporkyňa si svoju povinnosť nájomcu
bytu platiť nájomné a úhrady za ceny služieb spojených s užívaním bytu riadne a včas neplnila. Preto
dal navrhovateľ listom č. 07/2008/17739/Št, VS: 18/2008/VNB zo dňa 28.11.2008 odporkyni výpoveď

z nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dôvodom bolo, že
odporkyňa ako nájomca hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila
nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Výpovedná 3-
mesačná lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená uložením na pošte dňa 14.1.2009. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.4.2009. Odporkyňa

podľa prenajímateľa - navrhovateľa nepožiadala o predĺženie výpovednej lehoty o 6-mesačnú ochrannú
lehotu, ani nepreukázala splnenie podmienok v zmysle ust. § 710 ods. 4 OZ.

Z úradného záznamu navrhovateľa spísaného dňa 9.2.2009 vyplýva, že syn odporkyne sa osobne
dostavil na bytové oddelenie navrhovateľa, prevzal výpoveď z nájmu bytu a uviedol, že nedoplatok chcú

zaplatiť, ale postupne „(asi do leta 2009)“. Ako dôvod vzniku nedoplatku uviedol, že odporkyňa bola v r.
2008 niekoľko mesiacov u priateľa v T., mala aj zdravotné problémy, aj on sám bol od júna do decembra
2008 pracovne v zahraničí. Tvrdil, že susedia sa sťažujú, že matka fajčí v byte a na spoločnej chodbe
je cítiť cigaretový dym, nočný pokoj však neporušujú, ani inak neporušujú dobré mravy v dome. Majú
psa, avšak pri venčení má tento vždy náhubok.

Z niekoľkých písomných výziev predložených navrhovateľom vyplýva, že odporkyňa nedoplatok
neuhradila (podľa „odpovede na dovolanie“ zo dňa 27.10.2009 je zrejmé, že v tom čase činil nedoplatok
3.489,43 eur a v čase podania výpovede 1.927,17 eur), byt doposiaľ dobrovoľne neuvoľnila, užíva ho
bez právneho dôvodu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej

lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

Podľa§710ods.4OZ,akboladanávýpoveďzdôvodupodľa§711ods.1písm.d),ženájomcanezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia
výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu,
ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.Podľa § 711 ods. 5 OZ, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím
ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s

prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neprávnene, t. j bez právneho dôvodu,
zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.

Uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 26.6.2007 miestne
zastupiteľstvo zrušilo v súlade so Štatútom hl. mesta SR Bratislavy č. 26 ods. 4 písm i) príspevkovú
organizáciu Bytový podnik Petržalka k 31.12.2007 a schválilo Rozhodnutie o zrušení Bytové podniku
Petržalka bez právneho nástupcu s prechodom všetkých práv a záväzkov na zriaďovateľa Mestská časť
Bratislava - Petržalka, čím je daná aktívna legitimácia navrhovateľa.

Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí
všetkých právnych úkonov musí mať i náležitosti pre výpoveď výslovne zákonom stanovené, t. j.
uvedenie lehoty, kedy má nájom skončiť, a to najmenej tri mesiace tak, aby skončila ku koncu
kalendárneho mesiaca, musí byť urobená v písomnej forme a musí byť doručená druhému účastníkovi

nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať aj uvedenie niektorého
z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 711 ods. 1 OZ.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, preto mu
v celom rozsahu vyhovel. Nájomný vzťah k bytu označenému vo výroku tohto rozhodnutia zanikol

dňom uplynutia výpovednej lehoty, t. j. dňom 30.4.2009. Z výpovedí oboch účastníkov je nesporné,
že odporkyňa sa vyslovenia neplatnosti výpovede nájmu bytu nedomáhala, ani nepožiadala, resp.
dostatočne nepreukázala, že ku dňu doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
resp. že dôvod výpovede zanikol. V prejednávanej veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by výpoveď
nájmu bytu postihovali sankciou neplatnosti. Odporkyňa, resp. jej zástupca sa neplatnosti výpovede

nájmu ani nedovolával. V konaní mal súd teda jednoznačne preukázané, že odporkyni zanikol nájom
vyššie označeného bytu dňom 30.4.2009, ako aj to, že odporkyňa po skončení nájmu uplynutím
výpovednej lehoty byt navrhovateľovi dobrovoľne neodovzdala a užíva ho bez právneho dôvodu. Preto
súd návrhu vyhovel a odporkyni uložil povinnosť predmetný byt vypratať.

Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi,
ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné
ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo
na prístrešie.

Nesporné medzi účastníkmi konania bol aj dôvod zániku nájmu bytu skutkovo vymedzený v citovanom
zákonnom ustanovení. Odporkyňa, resp. jej zástupca dôkazne dostatočne nepreukázali stav hmotnej
núdze z objektívnych dôvodov. Skutočnosť, že nedoplatok vznikol z dôvodu neprítomnosti odporkyne
i jej syna v r. 2008, ani deklarované zdravotné problémy odporkyne v tom čase súd nezohľadnil.

Odporkyňa žiadne dôkazy na svoju obranu neprodukovala, jej syn len opakovane vyjadroval snahu
o splatenie nedoplatku a obnovenie nájomného vzťahu. Predložil síce súdu k nahliadnutiu potvrdenie
zamestnávateľa T. - service, s.r.o. so sídlom B., Bratislava o vyplatení provízií vo výške 3.000,- eur s
termínom vyúčtovania 22.12.2010, túto čiastku však na vyrovnanie nedoplatku preukázateľne nepoužil.
Nakoľko podľa názoru súdu u odporkyni niet ani dôvodu hodného osobitného zreteľa na určenie právo

na prístrešie, súd rozhodol o vyprataní bytu bez bytovej náhrady.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 eur. Právna
zástupkyňa navrhovateľa o náhradu trov právneho zastúpenia nepožiadala.

Lehota na splnenie súdom uloženej povinnosti je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 OSP. Súd
považoval 15-dňovú lehotu za primeranú na vypratanie bytu, v ktorom podľa evidenčného listu bývajúlen dve dospelé osoby a 15-dňovú lehotu, ktorú odporkyni uložil za primeranú na splnenie platobnej
povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a OSP)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.