Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/4/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200366
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Ružbárska
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: L., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ,
s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: OVB Allfinanz Slovensko a.s., IČO: 31 361 358,
Bajkalská 30/A, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia eventuálne na zabezpečenie
dôkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Súd návrh na zabezpečenie dôkazu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.01.2011 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým žalovanému uloží povinnosť predložiť Okresnému súdu Bratislava II výpis provízií 05/2007,
06/2007, 07/2007, 08/2007, 09/2007, 10/2007, 11/2007, 12/2007, 13/2007, 01/2008 žalobcu za obdobie
od marca 2007 do decembra 2007 spolu s rozpisom jednotlivých položiek v rozsahu: stupeň, kód

produktu, číslo návrhu, číslo zmluvy, meno zákazníka, provízia, stornorezerva, sprostredkovateľ a
mesiac, eventuálne, aby súd nariadil zabezpečenie dôkazu, a to tak, že žalovanému uloží povinnosť
predložiť Okresnému súdu Bratislava II dôkazný prostriedok - výpis provízií 05/2007, 06/2007, 07/2007,
08/2007, 09/2007, 10/2007, 11/2007, 12/2007, 13/2007, 01/2008 žalovaného za obdobie od marca 2007
do decembra 2007 spolu s rozpisom jednotlivých položiek v rozsahu: stupeň, kód produktu, číslo návrhu,
číslo zmluvy, meno zákazníka, provízia, stornorezerva, sprostredkovateľ a mesiac.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. zabezpečenie dôkazu žalobca uviedol, že
na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 17.01.2007 uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 624
a nasl. Obchodného zákonníka vykonával pre žalovaného sprostredkovanie finančných služieb. Z
obsahu zmluvy je zrejmé, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení,
preto je potrebné posudzovať ju podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa
uvedeného zmluvného typu. Listom doručeným žalovanému dňa 30.3.2007 došlo zo strany žalobcu k

výpovedi zmluvy o sprostredkovaní. Do dňa doručenia výpovede vyplácal žalovaný žalobcovi províziu,
na ktorú vznikol žalobcovi nárok, vždy do 20. dňa v mesiaci. Provízny výpis obsahujúci zoznam
zmlúv sprostredkovaných žalobcom spolu s výškou nároku na províziu splatnú v danom kalendárnom
mesiaci, obdržal žalobca vždy v týždni, nasledujúcom po výplate provízií na kontaktnú adresu žalobcu.
Posledným províznym výpisom doručeným žalobcovi, bol provízny výpis pod číslom 04/2007 za mesiac
marec 2007. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného listom zo dňa 23.12.2010

vyzval na doručenie províznych výpisov, ktoré bol žalovaný povinný navrhovateľovi zasielať ešte aj
počas 6 mesiacov po ukončení zmluvného vzťahu. Povinnosť žalovaného vydať navrhovateľoviprovízne listy vyplýva z ustanovenia § 660 ods. 4 Obchodného zákonníka ako aj z obchodnej praxe
medzi stranami. Žalobca ďalej poukázal na svedeckú výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Bratislava II dňa 3.6.2010. Zo svedeckej výpovede

podľažalobcuvyplýva,žeprovíznymilistamidisponujevýlučnežalovaný.Keďžežalovanýsanespravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka týkajúcimi sa zmluvy o obchodnom zastúpení, a nedodržiava
povinnosti, ktoré mu z uvedených ustanovení vyplývajú, je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi konania tým, že žalovanému bude uložená povinnosť predložiť výpisy provízií žalobcu, resp.
zabezpečiť tieto výpisy provízií ako dôkaz, pretože existuje dôvodná obava, že neskôr nebude možné

uvedený dôkaz vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Ani zákon ani iný právny predpis totiž
neustanovuje lehotu, po ktorú musí mať odporca žiadané doklady

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom

vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods.1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pred začatím konania o veci samej možno na návrh
zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami.

Z preventívnej povahy predbežného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno poskytnúť
okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, keď je nevyhnutne potrebné

dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo, ak je tu obava, že by mohol byť ohrozený
výkon súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je rozhodnutím
meritórnym,pretosúdvovecinevykonávadokazovanie.Ajnapriektomuvšakskúma,čižalobcaosvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Občianskeho súdneho poriadku predpokladom pre nariadenie
predbežného opatrenia. Ide v prvom rade o osvedčenie skutočnosti, že tu existuje určité právo a že

toto právo je porušené alebo ohrozené spôsobom, ktorý vyžaduje dočasnú úpravu prostredníctvom
inštitútu predbežného opatrenia. Ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p. túto požiadavku ďalej spresňuje tým, že
vyžaduje, aby v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti
pre nariadenie predbežného opatrenia a taktiež odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba úpravy narušených
právnych vzťahov účastníkov konania, ktorá je natoľko naliehavá, že nie je možné čakať až na konečnú
úpravu predmetných vzťahov rozhodnutím vo veci samej. Ide však o úpravu dočasnú, ktorej trvanie
je obmedzené najdlhšie na dobu do vydania rozhodnutia vo veci samej. Zo žalobcovho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že sa ním domáha splnenia zmluvnej povinnosti, ktorá

žalovanému podľa žalobcu vyplýva zo zákona. V zmysle § 80 písm. b) O.s.p. sa povinnosť vyplývajúca
zo zákona, právneho vzťahu alebo z porušenia práva uplatňuje návrhom na začatie konania. Nie je teda
prípustné, aby súd predbežným opatrením uložil účastníkovi konania splniť povinnosť, o ktorej druhý z
účastníkov konania tvrdí, že vyplýva zo zákona, ak by tak došlo ku konečnému usporiadaniu vzťahov
medzi účastníkmi konania. Týmto spôsobom by sa vytvoril právny stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť

rozhodnutím vo veci samej.

Navyše,žalobcavnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniauvádza,ženávrhomvovecisamejsaod
žalovaného mieni domáhať zaplatenia províznej odmeny za obchody sprostredkované pre žalovaného.
Výpisy, ktorých predloženie žiada prostredníctvom predbežného opatrenia, majú slúžiť len ako dôkaznýprostriedok pri uplatnení tohto nároku, čo vedie k záveru, že povinnosť žalovaného predložiť provízne
výpisy nebude predmetom konania vo veci samej. Povinnosť predložiť na požiadanie súdu listinu, ktorá
je v konaní potrebná ako dôkaz, vyplýva každému účastníkovi konania z ustanovenia § 129 ods. 2 O.s.p.

Z tohto dôvodu nie je možné a ani žiaduce, aby súd nariadením predbežného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej žiadal o predloženie dôkazov a nahrádzal tak účinky iného ustanovenia O.s.p.,
prostredníctvom ktorého možno dôkazné listiny získať už priamo počas konania vo veci samej.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že premlčacia doba v trvaní 4 rokov poskytuje dostatočný časový priestor
na to, aby sa účastník konania domáhal vydania podkladov, ktoré potrebuje na uplatnenie svojho práva

voči druhému účastníkovi konania. Ak je účastník konania nečinný až do momentu, keď hrozí, že jeho
právo na plnenie sa premlčí, nemožno nepriaznivé dôsledky jeho nečinnosti chápať ako dôvod pre
naliehavú potrebu úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že
nie sú splnené všetky zákonné predpoklady (§ 75, § 76, § 102 ods. 1 O.s.p.) na nariadenie predbežného
opatrenia, a preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.

Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu súd vychádzal zo skutočnosti, že
zabezpečenie dôkazu pred podaním návrhu na začatie konania je opatrením, ktoré sa v rámci
Občianskeho súdneho konania pripúšťa len výnimočne. Potrebu vykonania dôkazu pred začatím
konania vo veci samej súd posudzuje podľa toho, či existuje obava, že navrhovaný dôkaz v budúcnosti
nebudemožnovykonaťvôbec,prípadnelensveľkýmiťažkosťami.Účastník,ktorýzabezpečeniedôkazu

navrhuje, nemusí existenciu tejto obavy dokazovať, avšak v návrhu musí uviesť tvrdenia, z ktorých bude
mať súd aspoň za osvedčené, že táto obava je dôvodná.

Z podaného návrhu súd nemal za to, že predmetný dôkaz by v rámci konania vo veci samej v
budúcnosti nebolo možné vykonať, resp. že by ho bolo možné vykonať len s veľkými ťažkosťami.
Žalobcom uvádzané tvrdenia nevedú k záveru o reálnej obave z ohrozenia dôkazu. Skutočnosť, že

zákon nestanovuje lehotu, po ktorú by žalovaný bol povinný uchovávať predmetné listiny, neodôvodňuje
hrozbu z nemožnosti vykonania takéhoto dôkazu,

najmä pokiaľ žalobca nepoukáže na také správanie odporcu, z ktorého by súd mohol dôvodne
predpokladať úmysel žalovaného dôkazy zničiť alebo ich inak znehodnotiť. Navyše, žalobca v tomto
konaní neosvedčil, že žalovaný dôkazmi špecifikovanými v jeho návrhu disponuje, teda, že sa reálne

nachádzajú v jeho držbe. Aj v prípade, ak by tomu tak bolo a žalovaný uvedené dôkazy nechce vydať
žalobcovi, nie je to dôvodom na zabezpečenie dôkazu, a to najmä vzhľadom na ustanovenie § 129 ods.
2 O.s.p., ktoré súdu umožňuje uložiť povinnosť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil.

Argumentáciu navrhovateľa, podľa ktorej povinnosť žalovanému zaslať provízne listy vyplýva priamo zo
zákona, súd v danom prípade považoval za právne irelevantnú. Pri posudzovaní naplnenia podmienok

na zabezpečenie dôkazu nie je podstatné, či bol žalovaný povinný zasielať provízne listy podľa zákona
žalobcovi, resp. nie je podstatné, aký typ zmluvy bol medzi účastníkmi konania uzatvorený vzhľadom
na to, že jedinou zákonnou podmienkou pre zabezpečenie dôkazu je v zmysle § 78 ods.1 obava z
neskoršej nemožnosti vykonania dôkazu alebo jeho vykonania len s veľkými ťažkosťami. Bez splnenia
tejto zákonnej podmienky nie je možné vyhovieť návrhu na zabezpečenie dôkazu.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia súd dospel k záveru, že
nie sú splnené zákonné podmienky ani pre zabezpečenie dôkazu, a preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia a i v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však odporcovi žiadne trovy konania
nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny čoho sa odvolateľ domáha.