Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. marec 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110202595
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110202595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Milan Bezák - M + B STAVMAT, Zlatá 624/59, 967 01 Kremnica, IČO: 43 051
057, zastúpený: JUDr. Viktor Šurka, advokát, SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi:
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31
615422,onávrhunazaplateniesumy1.773,63Eursprísl.aovzájomnomnávrhuodporcunazaplatenie
sumy 2.303,29 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.773,63 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 524,50 Eur od 01.10.2009, zo sumy 501,23 Eur od 31.10.2009, zo sumy

378,50 Eur od 01.12.2009 a zo sumy 373,40 Eur od 31.12.2009, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 1.152,75 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 29.01.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.773,63

Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody vykonal pre odporcu v
mesiacoch august až november 2009 stráženie objektu stavby „B. A. S. G.. Za stráženie stavby vystavil
4 faktúry v súhrnnej výške 1.777,63 Eur. Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o strážení stavby podľa §-
u 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ požadované práce vykonal a vystavil zodpovedajúce
daňové doklady. Odporca vykonané práce prevzal, neuplatnil žiadnu reklamáciu, ani nenamietal cenu
za vykonané práce, ani jednu z faktúr však nezaplatil. Okrem istiny požaduje navrhovateľ tiež úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. V tomto uviedol, že uplatnený nárok
navrhovateľa neuznáva. Účastníci uzatvorili dohodu, a to Zmluvu o strážení stavby. Navrhovateľ sa
zaviazal chrániť majetok pred rozkrádaním, poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím a využívať
všetky právne prostriedky na ochranu majetku spoločnosti CISS Martin, s.r.o., a to so starostlivosťou
riadneho hospodára. Navrhovateľ danú prácu nevykonával v súlade so zmluvou a zverenou funkciou,
keď v období od 15-tej hodiny dňa 20.11.2009 do ôsmej hodiny dňa 23.11.2009 v objekte stavby došlo

ku krádeži. Navrhovateľ je tak zodpovedný za škodu, ktorá vznikla zanedbaním jeho povinnosti vo výške
3.703,88 Eur. Pri rokovaní o náhrade škody bolo dohodnuté, že vystavené faktúry č. 10/09, 11/09 a
12/09, ktoré boli odporcovi doručené, budú stornované a zvyšok čiastky navrhovateľ zaplatí odporcovi v
splátkach. Faktúru č. 13/09 odporca na rokovaní neschválil vzhľadom na spôsobenú škodu. Táto faktúraani nie je evidovaná v účtovníctve odporcu. Odporca popiera, že by ktokoľvek v jeho mene prijal prísľub
na plnenie voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia odporcu sú nepravdivé. Odporca nikdy neuplatnil
voči navrhovateľovi žiadnu reklamáciu čo sa týka kvality alebo množstva vykonanej práce, a to ani v
súvislosti s tvrdenou krádežou. Navrhovateľ strážnu službu v tom čase vykonával sám a ku krádeži
nedošlo. Táto bola zistená až neskôr a existuje dôvodná pochybnosť, či sa vôbec jednalo o krádež.
Tvrdenia odporcu, že malo byť nejaké rokovanie o náhrade škody, sú nepodložené. Navrhovateľ s

odporcom nejednal a ani s ním nedohodol stornovanie faktúr. Navrhovateľ za prítomnosti svedka U. G.
rokoval s L.. O. Y., štatutárnym zástupcom odporcu, ktorý dal prísľub na zaplatenie faktúr.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, vypočutím
konateľa odporcu a svedka G., oboznámením návrhu na začatie konania, faktúr, odporu proti
platobnému rozkazu, oboznámením obsahu spisu OR PZ v Žiari nad Hronom a ďalších listinných

dôkazov a zistil nasledovné:

Strážnu službu pri strážení objektu stavby „B. A. S. A. fakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrami č.
10/09 splatnou dňa 15.09.2009 na sumu 524,50 Eur, č. 11/09 splatnou dňa 15.10.2009 na sumu 501,23
Eur, č. 12/09 splatnou dňa 15.11.2009 na sumu 378,50 Eur a č. 13/09 splatnou dňa 15.12.2009 na sumu

373,40 Eur.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 02.03.2010 bolo prerušené trestné
stíhanie vo veci prečinu krádeže, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že v dobe od 15.00 hod.
dňa 20.11.2009 do 08.00 hod., dňa 23.11.2009 vykonal krádež vlámaním do unimobunky v objekte

stavby bytového domu „B. A.“ medzi G. a obcou U., a to tak, že nezistením spôsobom rozbil okná na
unimobunke, z ktorej odcudzil uvedené predmety, čím spôsobil spoločnosti CISS Martin, s.r.o. škodu
vo výške 3.703,88 Eur.

Z pripojeného spisového materiálu OR PZ v Žiari nad Hronom, ČVS: P.-XXXX/OSV-R.-XXXX bolo

zistené, že odporca dňa 18.12.2009 nahlásil škodu pri odcudzení veci na stavbe „B. A. G., a to za
odcudzenie vŕtacieho kladiva, priamočiarej píly, uhľovej brúsky, vŕtacieho kladiva, sekacieho kladiva a
búracieho kladiva v celkovej hodnote 3.703,88 Eur.

Svedok M. W. vypočutý policajným orgánom dňa 10.02.2010 uviedol, že k odcudzeným veciam z

unimobunky nevie nič konkrétne povedať, a ani nevie, že by takéto veci boli v unimobunke odložené.
Od unimobunky má kľúče, pretože tam má nafasované a odložené svoje veci, avšak tieto konkrétne
veci tam vôbec nevidel. Dňa 23.11.2009 zistil rozbité okná na unimobunke. Čo z unimobunky zmizlo a
koho to bolo, povedať nevie.

Svedok Š. N. pred policajným orgánom uviedol, že veci, ktoré uvádzajú z firmy CISS ako vŕtacie kladivá,
sekacie kladivo, búracie kladivo, brúsku a pílu, v tejto unimobunke nevidel. Do unimobunky chodieval,
nakoľko tam mali nafasované nejaké náradie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Medzi účastníkmi bola ústne uzatvorená

dohoda, na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu vykonával strážnu službu. Navrhovateľ na stavbe
vykonával strážnu službu počas dvoch rokov, pričom stavbyvedúcim na stavbe bol pán D.. Tento bol
ako stavbyvedúci oprávnený zabezpečiť a dojednať aj vykonávanie strážnej služby. Protinávrh odporcu
považuje navrhovateľ za bezdôvodný. Nebolo preukázané, kedy ku krádeži došlo, ani že navrhovateľ za
krádež nesie zodpovednosť. Odporca túto krádež a škodu voči navrhovateľovi neuplatnil a nevzniesol

ani žiadne námietky ohľadom výkonu strážnej služby. Čo sa týka nároku odporcu na náhradu škody,
odporca nepreukázal, že zariadenie a veci, ktoré mali byť odcudzené, tam v tom čase skutočne
boli. Z dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu OR PZ v Žiari nad Hronom, vyplýva, že vôbec neboli
poškodené dvere, ani zárubňa. Nebolo preukázané, že do tejto unimobunky niekto vnikol násilným
spôsobom. Zrejme veci z unimobunky odniesla osoba, ktorá od unimobunky mala kľúče. Nebolo úlohou

navrhovateľakontrolovaťzamestnancovodporcu,akévecizunimobunkyodnášajú.Vlastnízamestnanci
odporcu v rámci vyjadrení v trestnom konaní uviedli, že odcudzené veci tam neboli.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že strážnu službu vykonával počas víkendov. Nebolo preukázané,
či ku škode došlo v čase, kedy strážnu službu vykonával on, alebo v čase, kedy strážili pracovníci
odporcu. O tom, že mala vzniknúť škoda sa dozvedel v pondelok ráno a na stavbe zistili, že bolo rozbité

okno. Čo sa týka nezaplatenia faktúr, v decembri 2009 spolu so svedkom navštívil pána Y., ktorý prisľúbil,
že do februára 2010 budú faktúry zaplatené. V tom čase o žiadnej škode nehovoril. Ohľadom škody mu
zo strany odporcu nebola doručená žiadna námietka, ani reklamácia.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že pán N. vykonával na stavbe strážnu službu počas

víkendov. Počas jedného víkendu došlo ku krádeži. Navrhovateľ teda svoju povinnosť buď neplnil
riadne, alebo svoje povinnosti zanedbával. Napriek tomu vystavil faktúru za november 2009, ktorú
z tohto dôvodu navrhovateľovi vrátili. Krádež za spoločnosť riešil on, a nie konateľ L.. Y.. Odporca
svoje nároky v konaní uplatňuje protinávrhom, ktorým žiada kompenzovať náhradu škody vo výške
3.703,88 Eur proti pohľadávke navrhovateľa, ktorú odporca uznáva. Odporca uznáva zaplatenie troch
faktúr za obdobie august, september a október 2009 vo výške 1.400,59 Eur. Odporca tak žiada návrh

navrhovateľa zamietnuť a vzájomným návrhom zaviazať navrhovateľa, aby odporcovi zaplatil rozdiel
medzi pohľadávkami vo výške 2.303,29 Eur. Škoda bola spôsobená odporcovi krádežou jeho strojov,
ktoré boli v unimobunke uskladnené. Doklady o náhrade škody boli predložené do vyšetrovacieho spisu.
Nesúhlasí s tvrdením, že voči navrhovateľovi nebola uplatnená reklamácia. Potom ako sa dozvedel o
krádeži telefonicky s pánom N. túto záležitosť riešil, pričom navrhol ten spôsob vyporiadania, že nebudú

uhradené faktúry a pán N. doplatí rozdiel voči uplatnenej výške škody. Úlohou strážnej služby bolo aj
monitorovaťprípadnýpohybpracovníkovvstráženompriestorepočasvíkendov.Akniektozpracovníkov
odporcu bol v týchto priestoroch počas víkendu, mal to navrhovateľ nahlásiť.

Svedok U. G. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ na stavbe pre odporcu urobil okrem iného strážnu

službu. Čo sa týka úhrady faktúr v decembri 2009 spolu s navrhovateľom navštívili sídlo spoločnosti
CISS, kde rokovali s pánom Y., ktorý obidvom prisľúbil, že ich faktúry budú uhradené do konca mesiaca
február 2010.

Podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa §-u 373 - kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa §-u 15 ods. 1 - kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený
na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie štyroch faktúr vystavených za
vykonávanie strážnej služby v objekte, kde odporca realizoval svoju stavebnú činnosť. V konaní medzi
účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu
strážnu činnosť vykonával. Čo sa týka uzavretia tejto zmluvy, táto bola uzatvorená ústnou formou
medzi navrhovateľom a odporcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy konal stavbyvedúci na danej

stavbe pán D.. Pán D. bol pri vykonávaní činnosti odporcu poverený určitou činnosťou, a to činnosťou
stavbyvedúceho. Podľa názoru súdu do bežnej činnosti stavbyvedúceho patrí tiež otázka zabezpečenia
stavebného areálu, a preto aj otázka uzatvorenia zmluvy na vykonávanie strážnej služby v tomto areáli.
Zmluvný vzťah tak vznikol medzi navrhovateľom a odporcom. Predmetom záväzku navrhovateľa bolo
vykonávanie strážnej služby s tým, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu poskytnutých

služieb. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa nejedná o žiaden zmluvný typ, ktorý by bol výslovne
upravenývObchodnomzákonníku,vyhodnotilsúduzatvorenúústnuzmluvuakozmluvunepomenovanú
podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade tejto zmluvy sa podľa názoru súdu nemôže
jednať o zmluvu o dielo, nakoľko predmetom činnosti navrhovateľa nebol žiadny hmotne zachytený
výsledok jeho činnosti.

V konaní medzi účastníkmi neboli sporné prvé tri faktúry vystavené navrhovateľom za mesiace august,
september a október 2009. Povinnosť zaplatiť tieto faktúry nespochybňoval ani odporca, ktorý ohľadom
týchto faktúr vykonal čiastočný zápočet voči svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody. Medziúčastníkmi tak bola sporná posledná faktúra vystavená navrhovateľom za mesiac november 2009 a
odporcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý navrhovateľ poprel.

Súd sa preto zaoberal otázkou zmluvných povinností účastníkov, teda tak navrhovateľa, ako aj odporcu.
Súd sa stotožnil s názorom odporcu, ktorý bol vyjadrený v podanom odpore proti platobnému rozkazu
a síce, že povinnosťou navrhovateľa v rámci zmluvy o strážení stavby, bolo chrániť majetok odporcu
pred rozkrádaním, poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím. Takéto vymedzenie povinnosti osoby
povinnej vykonávať strážnu službu možno považovať za obvyklý rozsah povinnosti pri obdobných

zmluvách o strážnej službe. Takéto vymedzenie povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k majetku odporcu
zodpovedá bežným obchodným zvyklostiam. Súd sa potom zaoberal otázkou, či navrhovateľ tieto svoje
povinnosti porušil.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v čase, kedy navrhovateľ vykonával strážnu službu, došlo
k vniknutiu do unimobunky a poškodeniu skla. Z vykonaných dôkazov v rámci policajného šetrenia

nevyplýva, že by došlo k poškodeniu zámku alebo dverí tejto unimobunky a z fotodokumentácie je
zrejmé len to, že bolo poškodené okno na unimobunke. Dátum poškodenia tohto okna však v konaní
neboljednoznačneustálený.Vkonanínebolpredloženýžiadendoklad,ktorýbypreukazovalskutočnosť,
že navrhovateľ v piatok o 15.00 hod., prevzal od odporcu priestor v nepoškodenom stave. Zo strany
odporcu neboli produkované ani navrhované žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali.

Nebol teda predložený žiaden preberací protokol, ktorým by odporca, resp. jeho pracovníci odovzdali
pred začiatkom víkendu stavebný objekt, ktorý bol predmetu záväzku navrhovateľa, navrhovateľovi.
Neexistuje tak žiaden doklad, ktorý by preukazoval skutočnosť, že v čase, kedy navrhovateľ začal
vykonávať strážnu službu, bol tento objekt, a teda aj predmetná unimobunka, v nepoškodenom stave.
Takýto záver nevyplýva ani z výsledkov policajného šetrenia. Dôkazné bremeno porušenia povinnosti

navrhovateľom pritom v celom rozsahu nesie odporca.

Odporca na preukázanie svojho uplatneného nároku na náhradu škody okrem porušenia povinnosti
navrhovateľom, musí preukázať tiež vznik škody na jeho strane a výšku tejto škody. Keďže Obchodný
zákonníkkoncipujezodpovednosťzaškoduakoobjektívnuzodpovednosť,nemusíodporcapreukazovať

zavinenie navrhovateľa. Ako však bolo uvedené vyššie, podľa názoru súdu odporca nepreukázal už prvý
predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a síce porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť a jednoznačný záver, kedy došlo k poškodeniu okna
unimobunky. Rovnako tak treba poukázať na skutočnosť, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov, či
už v tomto konaní, resp. v rámci policajného vyšetrovania, nevyplýva záver, že predmety, ktoré podľa

vyjadrenia odporcu mali byť odcudzené, sa v čase poškodenia okna unimobunky v tejto unimobunke
skutočne nachádzali a boli z nej odcudzené. Zo strany odporcu ani v prebiehajúcom konaní, ani o
vyšetrovacomspisenebolipredloženéžiadnedôkazypreukazujúceto,žesatamvdanomčaseuvedené
predmety nachádzali. Túto skutočnosť výrazným spôsobom spochybňujú svedecké výpovede svedka
W. a svedka N., z ktorých jeden uviedol, že nevedel o tom, že by CISS v tejto unimobunke mal nejaké

veci, a druhý uviedol, že veci CISS-u v tejto unimobunke nikdy nevidel.

Na základe uvedených skutočností je tak súd toho názoru, že odporca nepreukázal ani existenciu
druhého predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody voči navrhovateľovi a síce samotný vznik
škody na jeho strane.

Súdjeďalejtohonázoru,žeodporcanepreukázalanivýškuškody,ktorúvočinavrhovateľoviuplatňujevo
výške 3.703,88 Eur. Zo strany odporcu nebol predložený žiaden doklad preukazujúci ním tvrdenú výšku
škody. Predovšetkým neboli predložené žiadne doklady týkajúce sa ceny jednotlivých predmetov, ktoré
podľa nahlásenia škody zo dňa 18.12.2009 mali byť odcudzené. Odporca by na preukázanie svojho

nároku musel predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie týchto predmetov svedčiace o tom, že boli
v jeho vlastníctve a ďalej by musel predložiť doklady preukazujúce cenu týchto predmetov v čase, kedy
malo dôjsť ich krádeži. Cena týchto predmetov ku dňu, kedy mali byť odcudzené, by predstavovala výšku
škody, ktorú odcudzením odporca utrpel.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že vzájomný návrh odporcu na náhradu
škody voči navrhovateľovi je v celom rozsahu nedôvodný.Čo sa týka poslednej medzi účastníkmi spornej faktúry navrhovateľa za strážnu službu v mesiaci
november 2009, ohľadom tejto faktúry sa odporca bránil tým, že poskytnuté služby v dôsledku
krádeže reklamoval a faktúru navrhovateľovi vrátil. Akúkoľvek reklamáciu však navrhovateľ poprel. V

tejto súvislosti opätovne treba poukázať na skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania
reklamácie a tiež prípadných reklamačných nárokov vznesených voči navrhovateľovi, nesie v celom
rozsahu odporca. Odporca žiaden dôkaz o tom, že by služby poskytnuté v mesiaci november 2009 voči
navrhovateľovi reklamoval súdu nepredložil, a ani žiaden takýto dôkaz neoznačil. Okrem toho, ako už
bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal ani to, kedy došlo k poškodeniu

okna unimobunky, a teda či skutočne došlo k porušeniu povinnosti navrhovateľa pri vykonávaní strážnej
služby.Súdpretovyhodnotilakonedôvodnúajnámietkuodporcuvočifaktúrezamesiacnovember2009.

V priebehu konania žiaden z účastníkov nespochybnil skutočnosť, že navrhovateľ pre odporcu strážnu
službu skutočne vykonával a odporca nespochybnil ani výšku ceny požadovanej navrhovateľom za túto
strážnu službu. Tieto okolnosti tak súd považoval za medzi účastníkmi nesporné.

Na základe uvedených skutočností potom súd návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel a priznal mu
právo na zaplatenie sumy 1.773,63 Eur.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 9 %

ročnezodpovedáustanoveniu§-u369ods.1Obchodnéhozákonníkavčasevznikuomeškaniaodporcu.
Odporca sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dostal počnúc dňom nasledujúcim
po splatnosti každej z vystavených faktúr. Navrhovateľ však úrok z omeškania požaduje za menšie
časové obdobie a nežiada úrok odo dňa nasledujúceho po splatnosti, ale 15 dní po splatnosti každej
z vystavených faktúr. Navrhovateľ tak žiada úrok z omeškania v menšom rozsahu, ako je oprávnený.

Podaným návrhom navrhovateľa je konajúci súd viazaný. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel aj v
časti úroku z omeškania a priznal mu právo na jeho zaplatenia vo výške 9 % ročne zo súm fakturovaných
jednotlivými faktúrami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Ako už bolo uvedené vyššie, vzájomný návrh odporcu bol súdom vyhodnotený v celom rozsahu

nedôvodný, a preto bol tento návrh zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 106,- Eur a trovy
právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 5 úkonov právnej služby (príprava a

prevzatie, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, 2-krát účasť na pojednávaní) vo výške 3 x 81,33 Eur +
2 x 168,20 Eur a režijný paušál 1 x 6,95 Eur, 3 x 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur, čo spolu vrátane DPH vo výške
20 % zodpovedá sume 739,66 Eur. Právny zástupca navrhovateľa za pojednávania dňa 05.11.2010 a
11.03.2011 uplatnil odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 190,89 Eur, ktorú vypočítal zo súčtu
nároku uplatneného navrhovateľom a vzájomného nároku uplatneného odporcom, a teda výšku odmeny

vypočítal zo sumy 5.477,51 Eur. S takýmto postupom právneho zástupcu navrhovateľa sa však konajúci
súd nestotožnil. V tomto prípade sa jedná o situáciu obdobnú ako pri spojení dvoch vecí na spoločné
konanie. Preto právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena podľa §-u 13 ods. 3 advokátskej tarify,
tedaodmenaurčenáztarifnejhodnotyvecisnajvyššouhodnotouzvýšenáo1/3základnejsadzbytarifnej
odmeny, ktorá by patrila v ostatných spojených veciach. V tomto prípade tarifná hodnota vypočítaná zo

sumy 3.703,88 Eur predstavuje 141,09 Eur a k tejto je potrebné pripočítať 1/3 odmeny 81,33 Eur, teda
27,11 Eur, čo spolu predstavuje 168,20 Eur. Preto právnemu zástupcovi navrhovateľa boli priznané trovy
právneho zastúpenia v tejto výške. Právny zástupca navrhovateľa ďalej za 2 cesty na pojednávanie zo
Žiaru nad Hronom do Žiliny a späť uplatnil náhradu cestovných výdavkov za deň 05.11.2010 vo výške
55,68 Eur a za deň 11.03.2011 vo výške 56,45 Eur (paušálna náhrada 0,183 Eur za 1 km, priemerná

spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,266 Eur/l, resp. 1,302 Eur/l). Ďalej za tieto cesty patrí právnemu
zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za 2-krát 8 polhodín po 12,02 Eur (96,16 Eur) a po
12,35 Eur (98,80 Eur). Celkovo tak trovy právneho zastúpenia vrátane cestovných výdavkov a náhrady
za stratu času zodpovedajú sume 1.046,75 Eur. Súd preto odporcovi uložil tiež povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v súhrnnej výške 1.152,75 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.