Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/19/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105233820

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu A. - S. P., a.s., so
sídlom v B., D. R. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. proti žalovaným 1. Mgr. V. P., štátnemu občanovi SR, bytom
P. XXX,. 2. Q. spol. s r.o., so sídlom v B., D. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému opatrovníkom JUDr.

S. S., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 4.407,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 2 j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.407,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 21.12.2005
do zaplatenia a 531,- Sk na trovách konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba proti žalovanému 1 s a z a m i e t a.

Žalovanému 1 s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ bol vodič a žalovaný 2/ držiteľ a prevádzkovateľ osobného motorového
vozidla, ktorým žalovaný 1/ spôsobil dopravnú nehodu. Pri tejto nehode došlo ku škode Š. J., ktorý je
poistencom žalobcu. Na základe tejto škody zaplatil žalobca svojmu poistencovi 4.407,- Sk ako škodu
spôsobenú na jeho vozidle. Preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu poistného plnenia,
pretože do tejto výšky prešlo naňho právo na náhradu škody v zmysle § 813 Obč. zák., a to s poukazom
na ustanovenie § 420 a 427 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný 1/ žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že vozidlo, ktoré viedol v čase dopravnej
nehody patrilo žalovanému 2/, ktorý bol jeho prevádzkovateľom. So žalovaným 2/ bol v tom čase v

pracovnom pomere a k dopravnej nehode došlo v rámci plnenia jeho pracovných povinností.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Zásielky mu nebolo možné doručiť na adresu

uvedenú v obchodnom registri a inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť. Preto mu súd v zmysle § 29
ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením pracovnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným 2/, výpoveďou žalovaného a zistil tento skutkový stav :Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný 2/ bol prevádzkovateľom osobného motorového vozidla
evidenčného čísla BA XXX. IA, ktorým dňa 21.12.2003 spôsobil žalovaný dopravnú nehodu. Pri tejto
nehode došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle evidenčného čísla TT 113 BE, ktoré patrilo

Š. J. vo výške 4.407,- Sk. Žalobca túto sumu poškodenému vyplatil z titulu plnenia jeho havarijného
poistenia u žalobcu.

V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p si súd tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov
osvojil.

Z výsluchu žalovaného 1/, jeho pracovnej zmluvy zo dňa 3.6.2002 a žiadosti o skončenie pracovného
pomeru zo dňa 26.7.2004, mal súd za preukázané, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode (dňa

21.12.2003) žalovaný 1/ pracoval u žalovaného 2/ ako obchodný zástupca a vozidlo evidenčného čísla
BA 404 IA patriaceho žalovanému 2/ viedol ako jeho zamestnanec. Žalobca na vyvrátenie týchto tvrdení
nepredložil žiaden dôkaz.

Podľa § 8l3 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 8l3 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia ide o zákonnú cesiu nároku, ktorej predpokladom je iba to,
že poistiteľ poskytol plnenie. Okamžikom tohto plnenia dochádza k cesii- postúpeniu práva na náhradu
škody.

Nárok žalobcu bolo potrebné považovať v zmysle citovaných ustanovení za nárok na náhradu škody v
zmysle § 420, § 427 a § 430 Občianskeho zákonníka, a preto sú zisťoval, či sú dané všetky zákonné
predpoklady na takúto náhradu.

Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným
porušením právnej povinnosti.

V zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1,2 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou
objektívnou, ktorej základom je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,a to bez ohľadu na zavinenie. Jej predpokladom je teda škoda, zvláštna povaha prevádzky a príčinná
súvislosť medzi nimi. Subjektom tejto zodpovednosti je vždy prevádzkovateľ, nie vodič, ktorý dopravnú
nehodu zavinil. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. toto ustanovenie nie je

ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z toho dôvodu sa poškodený (v
tomto prípade žalobca) môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku
podľa § 427 na základe objektívnej zodpovednosti a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420
na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Takýto postup však voči vodičovi nie
je možný, ak bol vodič zamestnancom fyzickej alebo právnickej osoby a ku škode došlo v súvislosti s

plnením jeho zamestnaneckých úloh. V tomto prípade zodpovedá namiesto vodiča jeho zamestnávateľ
(§ 420 ods.2), ktorý ho použil pri svojej činnosti. Samostatne by bol voči poškodenému zodpovedný
len vtedy, keď by bola splnená podmienka § 430 Obč. zák., to je v prípade, keď namiesto alebo okrem
prevádzkovateľa zodpovedá aj iná osoba.

V predmetnej právnej veci mal súd za preukázané, že na žalobcu prešlo právo na náhradu škody ,
pretože poskytol plnenie poškodenému Š. J. z titulu poistnej zmluvy. Za túto škodu však vzhľadom

na predtým uvedené zodpovedá iba žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 1/ bol v čase spôsobenia škody v
pracovnom pomere s ním a viedol dopravný prostriedok, ktorým bola spôsobená škoda v rámci plnenia
pracovných povinností. Nepoužil ho bez vedomia prevádzkovateľa alebo proti jeho vôli. Vzhľadom na
túto skutočnosť súd k povinnosti nahradiť škodu zaviazal žalovaného 2/ a žalobu proti žalovanému 1/
zamietol.

Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úroky z omeškania,
ktorých výšku stanoví vykonávací predpis .

Takýmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 určuje

výšku úroku dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej N. B. S. platnej ku dňu omeškania.

Z toho dôvodu súd vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému 2/ aj úroku z omeškania, ktorý v čase, keď
sa žalovaný 2/ dostal do omeškania predstavoval diskontnú sadzbu 3 %. Zaviazal ho teda na zaplatenie
úroku vo výške 6 % (dvojnásobok diskontnej sadzby) v zmysle predtým citovaného vykonávacieho
predpisu.

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní vo vzťahu k žalovanému 2/ plne
úspešný a prislúcha mu teda aj plná náhrada trov konania. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok
v sume 531,-Sk.

Žalovaný 1/ bol tiež úspešný (vo vzťahu k žalobcovi) avšak náhradu trov konania nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.