Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/10/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106200685
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právne veci žalobcov 1. J. K., občana SR,
bytom D. N. V., B. XXX/X,. 2/ S. K., občianky SR, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. S. Z., advokátom
so sídlom v D. N. V., O. M. XXX/X. proti žalovaným 1. I. s.r.o., so sídlom v Ž., M. N. XX/XX,. IČO XX. XXX.
XXX,. 2/ S. B. S., s.r.o. so sídlom v T., M. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. obaja zastúpení Mgr. M. B., usadeným
euroadvokátom so sídlom v M., J. XX. o návrhu na určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie neplatnosti dražby s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1,2 uviedli, že mali v bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. X na B. ulici v D. N. V.. Tento
byt sa stal predmetom dražby potom, ako prestali platiť nájomné a poplatky spojené s jeho užívaním
bytovému družstvu. Dražba bola vykonaná tak, že dražobníkom bol žalovaný 1/ a vydražiteľom žalovaný
2/. Platnosť tejto dražby napadli žalobou v ktorej namietali, že nebola vykonaná v súlade so zákonom o

dražbách. Tvrdili, že navrhovateľ dražby nemal súhlas záložných veriteľov - ostatných spoluvlastníkov
bytov, v oznámení o dražbe boli nesprávne označené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby a
ohliadky neboli vykonané v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.

Žalovaní 1,2 zhodne žiadali žalobu zamietnuť. Namietali nedostatok právneho záujmu na určení, ktoré
žalobcovia požadovali, ako aj nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaných. Tvrdili, že pasívne
legitimovanými subjektmi musia byť všetci účastníci dražby, a to navrhovateľ dražby, vlastník predmetu
dražby ak je odlišný od navrhovateľa dražby, dražobník a vydražiteľ. Okrem toho namietali, že žaloba

bola podaná po lehote určenej zákonom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením listov vlastníctva č. 4737, 4736 kat.
územia D. N. V., oboznámením oznámenia o vykonaní dražby zo dňa 5.9.2005, zmluvou o prevode
vlastníctva zo dňa 1.2.2001 a zistil tento skutkový stav:

Medziúčastníkminebolosporné,žežalobcoviabolibezpodielovýmispoluvlastníkmi jednoizbovéhobytu
č. X v bytovom dome č. XXX. na B. ulici v D. N. V., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach tohto bytového domu a pozemku na ktorom dom stojí. V dôsledku dlhov, ktoré
žalobcovia mali voči O. S. D. v P. B. sa tento byt stal predmetom dražby. Dražba, ktorú navrhlo uvedené
bytové družstvo sa konala dňa 6.10.2005. Tieto okolnosti neboli účastníkmi spochybnené a vyplynuli z
dôkazovpredloženýchžalobcami(listovvlastníctva,zmluvyoprevodevlastníctva),akoajichúčastníckej
výpovede.Zistený skutkový stav súd posúdili nasledovne:

Podľa§21ods.2zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvprípade,akboliporušenéustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil

neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

Z dikcie § 34 (uvedeného v tretej časti predtým citovaného zákona) vyplýva, že na právne vzťahy
upravené v tomto zákone sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje
inak. Týmto osobitným zákonom je Občiansky zákonník.

S prihliadnutím na ustanovenie § 34 zák. č. 527/2002 Z.z. treba mať za to, Občiansky zákonník má vo
vzťahu k citovanému zákonu subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť. To znamená, že zákon o dobrovoľných

dražbách upravuje špecifiká vykonávaných dražieb a nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť
Občianskeho zákonníka.

Keďže zákon č. 527/2002 Z.z. neupravuje lehoty, ani ich počítanie, bolo potrebné na tieto právne vzťahy
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,

dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Zánik práva v zmysle tohto ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase stanovenom
v zákone. Čas stanovený zákonom v konkrétnom prípade znamená, v lehote troch mesiacov odo dňa
konania dražby (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.). Táto doba je prekluzívna (prepadná) a nárok preto
zaniká ex lege (zo zákona), nemení sa na naturálnu obligáciu a súd na preklúziu musí prihliadať ex offo

(z úradnej povinnosti), teda bez ohľadu na to či to niektorý z účastníkov namietol.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby môže byť
úspešná iba vtedy, ak bola uplatnená v 3 mesačnej lehote. Táto lehota je hmotnoprávna a prekluzívna.
Hmotnoprávna jednak preto, že vyplýva z predpisu (zák. č. 527/2002 Z.z.), ktorý svojich charakterom je
hmotnoprávny a jednak preto, že tento predpis v § 34 odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktorý bez akýchkoľvek pochybností má hmotnoprávny charakter.

Hmotnoprávna lehota je zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, urobí najneskôr v jej posledný
deň, čo znamená, že adresát ho musí dostať najneskôr v posledný deň lehoty v súlade pravidlami
počítania času.

Podľa § 122 ods. 1-3 lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je

rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne
koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.V konkrétnom prípade sa konala dražba 6.10.2005, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. To znamená, že
poslednýdeňlehotynauplatneniežalobyvtrojmesačnejprekluzívnejlehotepripadolna6.1.2006.Keďže
v tento deň bol sviatok po ktorom nasledovala sobota a nedeľa, bol posledným dňom lehoty nasledujúci

pracovný deň, a to 9.1.2006. V tento deň mala byť žaloba najneskôr podaná na súde. Keďže žaloba
na súd došla až 11.1.2006, bola podaná po lehote určenej zákonom. Nárok žalobcov podať žalobu na
neplatnosť dobrovoľnej dražby zanikol dňom 9.1.2006. Preto súd žalobu zamietol.

Súd dáva do pozornosti aj námietku žalovaných 1,2 pokiaľ ide o vecnú legitimáciu účastníkov. Táto
námietka bola dôvodná, pretože jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je vecná
legitimáciu účastníkov, teda stav vyplývajúci z hmotného práva, z ktorého je zrejmé, kto je nositeľom

hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré v konaní ide.

Z právnej úpravy dobrovoľných dražieb (zák. č. 527/2002 Z.z.) vyplýva, že dražba sa týka navrhovateľa
dražby (§ 7 citovaného zákona), dražobníka (§ 6), vydražiteľa (§ 2 písm. g/), ako aj vlastníka draženej
veci. Všetky uvedené osoby (navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a vlastník draženej veci) sú
nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení a povinností, sú teda vecne legitimovaní, ak sa predmet dražby

týka tohto právneho úkonu. Neplatnosť dražby je takýmto úkonom, preto sa predmet konania v tomto
prípade musí týkať všetkých uvedených osôb. Dražba nemôže byť určená za neplatnú iba vo vzťahu
k niektorým osobám,

Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p) tak
ako to tvrdia žalovaní. Z uvedeného vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcov, či

žalovaných) musia byť účastníci právneho úkonu, ktorý sa napáda, lebo účinky rozsúdenej veci sa
vzťahujú na všetkých (§ 159 ods. 2 O.s.p). Žalobcovia neuviedli celý okruh účastníkov a ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nerozšírili žalobu o navrhovateľa dražby, teda O. P. B..

Aj z tohto dôvodu musela byť žaloba zamietnutá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie

dokazovania výsluchmi svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, že v deň dražby bol dlh žalobcov čiastočne
uhradený. Vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí
prekluzívnej lehoty, považoval súd za zbytočné.

O trovách konania rozhodne súd doplňujúcim rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).