Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/27/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106203418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. V.

Š. - V. P., N. XXXX/XX,. P., IČO XXXXXXXX,. zastúpený JUDr. J. P., advokátkou so sídlom v B., M. X,.
proti odporcom: 1/ JUDr. D. M., N. Ú., M. N.. č. XX,. T., zastúpený JUDr. S. A., advokátkou so sídlom v T.,
P. XX, 2/ S. R. zastúpená M. S., Ž. N.. XX,. B., v konaní o zaplatenie 559.200,-Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v prvom rade v plnom rozsahu zamieta.

II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v druhom rade v plnom rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby zaviazal odporcov v prvom a druhom rade povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi istinu 449.400,-Sk s 13% úrokom z omeškania od 27.10.2005 do zaplatenia
a trovy konania. Uviedol, že dňa 24.5.1999 spísal notár JUDr. D. M., Notársku zápisnicu N 137/99,

NZ 134/1999 ktorá mala pre neho slúžiť ako exekučný titul, ktorým Ing. M. L. prevzal záväzok na
zaplatenie istiny vo výške 200.000,-Sk s príslušenstvom, vyplývajúci zo Zmluvy o faktoringu číslo
2105991. Vzhľadom k tomu, že Ing. L. svoj záväzok nesplnil, podal 8.11.1999 návrh na exekúciu. Dňa
19.12.2002 Okresný súd Trenčín vydal poverenie k exekúcií. Do vydania poverenia sa povinný zbavil
akéhokoľvek majetku. Dňa 20.08.2004 podal na exekučný úrad ďalší návrh na exekúciu, na majetok
ručiteľa - T., s.r.o., T.. Súd uznesením zo dňa 13.9.2004 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na výkon exekúcie v časti príslušenstva zamietol, čo odôvodnil tým, že v článku
1 notárskej zápisnice je ako predmet na čas plnenia uvedená suma 200.000,-Sk splatná 24.08.1999,

ktorú je povinný zaplatiť dlžník Ing. M. L.. Povinný, ktorý bol v predmetnom exekučnom konaní ručiteľ
dlžníka Ing. M. L. v článku 4 notárskej zápisnice vyhlásil, že súhlasí, aby sa Notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu. V exekučnom titule však notár v rozpore so zákonom
neuviedol ako exekučný titul príslušenstvo pohľadávky. Odkázal iba na Zmluvu o faktoringu, ktorá však
napriek tomu, že je súčasťou notárskej zápisnice, nie je exekučným titulom. Z tohto dôvodu, z hľadiska
povinného, bol záväzok vymedzený len istinou, t.j. sumou 200.000,-Sk bez príslušenstva. Krajský súd
Uznesenie Okresného súdu Trenčín potvrdil. Notár nesprávne spísanou zápisnicou zmaril možnosť

exekučne vymáhať dlh a jeho nesprávny postup je nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods.
1 Zákona číslo 58/1969 Zb. s právom na náhradu škody a ušlého zisku. Navrhovateľ škodu vyčíslil
sumou 449.400,-Sk, ktorá mu vznikla za obdobie od 25.8.1999 do 1.10.2004. V návrhu ďalej uviedol, že
zodpovednosť štátu je daná podľa § 2, § 9 Zákona číslo 323/1992 Zb., § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990
Zb. a § 18 Zákona číslo 58/1969 Zb. a zodpovednosť notára podľa § 40 Zákona číslo 323/1992 Zb. Po
doručení vyjadrenia odporcu v prvom rade vo svojom stanovisku zo dňa 19.12.2006 uviedol, že škoda
mu vznikla až na základe toho, že súd posúdil, že spôsob uvedenia úrokov v notárskej zápisnici, nie je

exekučným titulom a to v rozhodnutí Okresného súdu v Trenčíne Er 2276/04, Ex 256/2004 Z 3.9.2004 a
v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne CoE/153/2004 Z 12.9.3005. Nárok si žalobou uplatnil 8.2.2006,t.j. v rámci dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku
škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. K výške úrokov uviedol, že táto je vypočítaná v zmysle Zmluvy
o faktoringu číslo 2105991 zo dňa 21.5.1999 článku 1 bod 6. Odo dňa 24.09.1999 do dňa, kedy istinu

vymohol exekútor, prešlo 1864 dní, pričom pri úroku 0,15% denne je za jeden deň omeškania čiastka
300,-Sk. Pri omeškaní 1864 dní je výška istiny 559.200,-Sk. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.207
uviedol, že istina bola vymožená dňa 1.10.2004.

Podaním zo dňa 19.12.2006, ktoré bolo doručené súdu 22.12.2006 žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu
tak, že odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200,

-Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením zo dňa 24.1.2007 súd pripustil
zmenu petitu návrhu tak ako to navrhovateľ žiadal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2007.

Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne žiadala súd aby
pripustil zmenu petitu návrhu s tým, že žiadala, aby súd rozhodol tak, že odporca v prvom rade je povinný
zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200,-Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku alebo
odporca v druhom rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200,-Sk a trovy konania do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. O zmenu petitu požiadala z dôvodu, že sa stotožnila s nárokom odporcu
v druhom rade, že nejde o solidárnu zodpovednosť. Súd zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa
28.3.2007, za prítomnosti účastníkov, právnych zástupcov a povereného zástupcu odporcu v druhom
rade pripustil.

Odporca v prvom rade žiadal žalobu ako bezdôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu

k náhrade trov konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáha
nahradenia škody, ktorá mu mala vzniknúť z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť
pri spisovaní notárskej zápisnice dňa 24.5.1999. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola uplatnená po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Uviedol, že v
konkrétnomprípadežalobcatvrdí,žemuškodavzniklanesprávnymúradnýmpostupom,ktorýmalurobiť

v zápisnici zo dňa 24.5.1999 tým, že do tejto zápisnice nezahrnul právo žalobcu na úroky z omeškania. V
zmysle § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, žalobca mohol uplatniť na súde svoj nárok
na náhradu škody v trojročnej objektívnej lehote, teda najneskôr dňa 24.5.2002. Súčasne poprel vznik
škody ako i jeho zodpovednosť, či porušenie akejkoľvek povinnosti. Notárskou zápisnicou osvedčoval
prejav vôle, a to vyhlásenie účastníkov tejto zápisnice. Tí vyhlásili, že súhlasia s tým, aby sa notárska

zápisnicastalatitulomprevýkonrozhodnutia,resp.exekúciu.ZápisnicaodkazujenaZmluvuofaktoringu
zo dňa 21.5.1999 číslo 2105991, ktorej predmetom podľa článku 1 bod 2 bolo prevzatie budúceho
záväzku spočívajúceho v povinnosti budúcej úhrady za plnenie dodávateľa. Preberaný záväzok bol
špecifikovaný v objednávke zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. Prevzatý budúci
záväzoksamalpodľatejtozmluvyzaistiťnotárskouzápisnicou.Predmetomprebratiabudúcehozáväzku

však nebolo príslušenstvo. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu zmluvy o faktoringu, z článku
1 bod 5 tejto zmluvy. Ani jeden z účastníkov nenamietal znenie notárskej zápisnice, napriek tomu,
že išlo o ich vyhlásenie. Tiež poukázal na to, že úroky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nie
sú škodou ale príslušenstvom k istine a nič nebránilo k tomu, aby ten, kto má na ne nárok (otázkou
ostáva, či je to vôbec žalobca) sa domáhal ich zaplatenia od dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania.

Namietal správnosť vypočítania výšky úrokov. Dal do pozornosti, že je potrebné rozlišovať medzi úrokom
a poplatkom z omeškania, poukázal na skutočnosť, že predmetnom zmluvy o faktoringu je poplatok z
omeškania a nie úrok. Podľa Obchodného zákonníka bol úrok 13%, podľa Občianskeho zákonníka úrok
bol dvojnásobkom diskontnej sadzby, ktorá bola 3,5%, teda 7%, pričom navrhovateľ žiada 54% ročný
úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v druhom rade žiadal žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietnuť v celom rozsahu.
Uviedol, že notár je nezávislý nositeľ verejného úradu, ustanovený štátom, aby vykonával činnosť
v rozsahu stanovenom zákonom. Notár, ktorého už raz minister spravodlivosti vymenoval, v dobe
vymenovania spĺňal všetky kvalifikačné predpoklady, bez ktorých by k vymenovaniu vôbec nebolo došlo.
Na základe vymenovania získal časovo neobmedzenú licenciu, ktorá ho oprávňuje vykonávať činnosť

v rozsahu stanovenom zákonom. Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle.
Je viazaný len ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ichvykonanie (§ 4 ods. 2 Zákona číslo 323/1992 Zb.). Podľa § 12 ods. 1 písm.d/ notár môže vykonávať
notársku činnosť, len ak uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť
v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti. Poukázal na § 40 ods. 1 Zákona číslo 323/1992 Zb. ,

podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil
on alebo jeho zamestnanec. V súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona osobitným zákonom v tomto
prípade je Zákon číslo 514/2003 Z z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, nie zákon číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym právnym postupom. Namietal nedostatok pasívnej

legitimácie s tým, že neuznáva právny titul žaloby navrhovateľa podľa zákona číslo 58/1969 Zb.,
nakoľko posúdenie vecnej stránky notárom spísanej zápisnice nie je možné posudzovať podľa tohto
zákona. Ďalej uviedol, že žalobca mal možnosť pri spísaní notárskej zápisnice ním uvádzanú skutočnosť
namietať, prípade samotne žalovať svoj nárok voči druhému účastníkovi Zmluvy o faktoringu, žalobou
o zaplatenie úroku z omeškania. Namietal premlčanie. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona
číslo 58/1969 Zb. poukázal v súvislosti s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľa, že notárska

zápisnica je nezákonná, v rozpore so zákonom, na skutočnosť, že ak by právna zástupkyňa navrhovateľ
uplatňovala náhradu škody týmto titulom, toto rozhodnutie by najskôr muselo byť zrušené. V tejto
súvislosti poukázala na § 1 a § 4 Zákona číslo 58/1969 Zb.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámilsasnávrhom,sostanoviskomnavrhovateľa
zo dňa 19.12.2006, s vyjadreniami odporcu v prvom rade, zo dňa 13.11.20906 a zo dňa 23.3.2007, s

vyjadreniami odporcu v druhom rade zo dňa 16.11.2006 a 18.12.2006, s Notárskou zápisnicou spísanou
JUDr. D. M., notárom so sídlom v T., N/137/99, NZ/134/1999, so Zmluvou o faktoringu číslo 2105991,
s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 23Er 2276/2004, s výpisom so Živnostenského registra
navrhovateľa, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.5.1999 firma Ing. V. Š. - C. so sídlom N. XXXX/XX,. XXX. XX. P. - ako faktor a firma Ing. M.

L., so sídlom B. XX,. XXX. XX. T. ako klient, uzatvorili Zmluvu o faktoringu číslo 2105991, podľa článku
1 ktorej predmetom tejto zmluvy bolo prevzatie budúcich záväzkov klienta voči jeho dodávateľovi. V
zmysle článku 1 bod 2 tejto zmluvy, faktor v plnom rozsahu preberá od klienta jeho budúci záväzok,
povinnosť budúcej úhrady za plnenie dodávateľa. Preberaný záväzok je špecifikovaný v objednávke
klienta P 085/99 zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. V zmysle článku 1 bod 5,

budúci záväzok sa zaisťuje notárskou zápisnicou s exekučným titulom. V zmysle článku 1 bod 6, tieto
zmluvné strany sa spolu dohodli na tom, že záväzok klienta vo výške 200.000,-Sk je splatný 24.augusta
1999. V prípade, že klient bude v omeškaní, poplatok z omeškania nesplatenej istiny v stanovenom
termíne je 0.15% denne z dlžnej čiastky.

Z notárskej zápisnice N 137/99, NZ 134/1999 napísanej notárom JUDr. D. M., so sídlom v T., dňa

24.5.1999 súd zistil, , že k notárovi sa dňa 24.5.1999 dostavili Ing. M. L., bytom T. B. XX. a za spoločnosť
T., spol. s r.o. so sídlom T., K. XX,. konateľ spoločnosti Ing. D. Ž., ktorí notára požiadali aby do
notárskej zápisnice osvedčil vyhlásenie o súhlase dlžníka a ručiteľa s exekúciou. Ing. M. L. prehlásil,
že dňa 24.5.1999 uzavrel s Ing. V. Š. - C., IČO XXXXXXXX. P., N. XXXX/XX, Zmluvu o faktoringu
číslo 2105991, predmetnom ktorej je prevzatie budúcich záväzkov z firmy Ing. M. L. s predpokladaným

limitom 200.000,-Sk voči jeho dodávateľom firmou Ing. V. Š. - C.. Súčasne sa zaviazal prevzatý záväzok
v sume 200.000,-Sk s prísl. splatiť dňa 24.8.1999 za podmienok uvedených v Zmluve o faktoringu,
ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Zo zmluvy o faktoringu je oprávnenou osobou Ing. V. Š. - C..
Ing. M. L. výslovne vyhlásil, že ak dôjde k plneniu zo strany oprávnenej osoby, súhlasí s tým, aby v
prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, sa notárska zápisnica

stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku. Podľa článku 4 notárskej
zápisnice, pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy o faktoringu uvedená v bode 1 notárskej zápisnice,
je zabezpečená ručiteľskou zmluvou uzavretou medzi Ing. V. Š. - C. a spoločnosťou T. spol. s r.o.
V zmysle článku 4 notárskej zápisnice, ručiteľ a povinná osoba uzatvárajú podľa § 256 Občianskeho
súdneho poriadku dohodu o prevzatí povinnosti povinnej osoby ručiteľom, ak by z jeho strany nedošlo

k splneniu dlhu vzniknutého zo Zmluvy o faktoringu číslo 2105991. Ručiteľ vyhlásil, že v takomto
prípade súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa
exekučného poriadku.Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 23Er/2276/2004 súd zistil, že navrhovateľ ako oprávnený
proti povinnému T. spol. s r.o., dňa 19.8.2004 podal na E. Ú. T. návrh na exekúciu za účelom uspokojenia
pohľadávky oprávneného, istiny v celkovej výške 200.000,-Sk a dohodnutého poplatku z omeškania vo

výške 0,15% denne zo sumy 200.000,-Sk, t.j. 300,-Sk denne od 25.8.1999 až do zaplatenia, na základe
exekučného titulu, Notárskej zápisnice zo dňa 24.5.1999, číslo N 137/1999, NZ 134/1999. Okresný
súd Trenčín po odstraňovaní vád dňa 13.9.2004 vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť 200.000,-Sk a Uznesením zo dňa 13.9.2004 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie poplatku z omeškania, vo výške 0,15% denne zo sumy

200.000,-Sk od 25.8.1999 do zaplatenia zamietol. Poukázal na skutočnosť, že súd je v exekučnom
konaní viazaný len exekučným titulom, ktorým je v tomto prípade notárska zápisnica a nie zmluva, a
to ani v tom prípade, že na ňu notárska zápisnica odkazuje. V článku 1 notárskej zápisnice je ako
predmet a čas plnenia uvedená suma 200.000,-Sk, ktorá je splatná 24.8.1999, ktorú je povinný zaplatiť
dlžník Ing. M. L.. Povinný v tomto exekučnom konaní ako ručiteľ dlžníka Ing. M. L., v článku 4 notárskej
zápisnice vyhlásil, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre

exekúciu podľa § 41 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Z.z. a to na celý majetok ručiteľa. Vzhľadom na to,
že v exekučnom titulom je ako predmet plnenia uvedená len suma 200.000,-Sk, súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, na vymoženie 200.000,-Sk. Nakoľko požadovaný úrok
z omeškania nebol zahrnutý do exekučného titulu, v tejto časti žiadosť o uvedenie poverenia zamietol.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 17CoE 153/04,

zo dňa 12.9.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2005.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha aby súd uložil odporcovi v prvom rade
povinnosť zaplatiť mu sumu 559.200,-Sk alebo odporcovi v druhom rade zaplatiť mu sumu 559.200,-
Sk titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal
odporca v prvom rade dopustiť pri spisovaní Notárskej zápisnice, dňa 24.5.1999. Žaloba smeruje proti

odporcovi v prvom rade, notárovi, ktorý spisoval notársku zápisnicu a proti odporcovi v druhom rade - S.,
zastúpenej M. S. S. z dôvodu, ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu, že nesprávny úradný postup,
ktorý vidí v tom, že nesprávne spísanou notárskou zápisnicou zmaril odporca v prvom rade možnosť
exekučne vymáhať dlh, je nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 58ú1969 Zb.
s právom na náhradu škody a ušlého zisku, pričom poukazuje na ustanovenie § 2 Zákona číslo 323/1992

Zb., § 9 Zákona číslo 323/1992 Zb., § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990 Zb. a § 18 Zákona číslo 58/1969
Zb. V súvislosti so zodpovednosťou notára poukazuje na § 40 Zákona číslo 323/1992 Zb. V stanovisku
zo dňa 22.12.2006 uvádza, že svoj nárok voči odporcovi v prvom rade uplatňuje práve v zmysle tohto
ustanovenia, podľa ktorého notár zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí svojou činnosťou. Tiež v tomto
tvrdí, že voči odporcovi v druhom rade si uplatnil nárok s poukazom na to, že činnosť notára je štátom

určenou činnosťou, jeho rozhodnutie je úradným rozhodnutím a preto štát vykonáva nad jeho činnosťou
dohľad. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že náhradu
škody voči notárovi uplatňuje podľa § 40 Zákona o notároch a notárskej činnosti a voči S. R. podľa §
18 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. Odporcovia v prvom a druhom rade okrem iných skutočností, ktoré
uviedli vo svojich vyjadreniach, namietali premlčanie.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo

na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa účastník v občianskom súdnom konaní
dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo, resp. nárok, priznať. Subjektívna doba je dvojročná a
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčanej doby, ktorú nemožno prekročiť. Objektívna premlčacia

doba začne zásadne plynúť od škodnej udalosti. Navrhovateľ tvrdí, že mu škoda vznikla nesprávnym
úradným postupom odporcu v prvom rade, ktorý mal urobiť tým, že do notárskej zápisnice nezahrnuljeho právo na úroky z omeškania. Po tom, čo odporca v prvom rade namietal premlčanie, navrhovateľ
vo svojom stanovisku zo dňa 19.12.2006 uviedol, že k vzniku škody prišlo nie spísaním notárskej
zápisnice, pretože táto bola spísaná na zabezpečenie jeho záväzku ako podklad pre exekučný titul, ale

až rozhodnutím súdu , ktorým mu nepriznal nárok na zaplatenie úrokov. Keďže v zápisnici bola uvedená
istina aj s príslušenstvom, nemohla mu škoda vzniknúť pri jej spísaní. Škoda mu vnikla až na základe
toho, že súdy v rozhodnutiach Okresného súdu Trenčín, sp.zn. Er 2276/2004 z 3.9.2004 a v rozhodnutí
Krajského súdu Trenčín 17CoE/153/2004 z 12.9.2005 posúdili, že takýto spôsob uvedenia úrokov nie
je exekučným titulom.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu súd porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škoda vzniká v
dôsledkuporušeniaprávnejpovinnosti,t.j.úkonu,ktorýjevrozporesovšeobecnýmprávom.Kporušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym úkonom alebo opomenutím.

V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom notára.
Uvádza, že keby bol správne spísaný exekučný titul, pri správnom spísaní notárskej zápisnice, by získal

od povinnej osoby čiastku, ktorú „uznala“ v notárskej zápisnici. Z jeho tvrdení je zrejmé, že škodu si
uplatňuje v nadväznosti na porušenie právnej povinnosti notára.

Škoda vzniká ako bolo uvedené, v nadväznosti na porušenie právnej povinnosti. Ak sa mal dopustiť
porušenia právnej povinnosti notár, je absurdné tvrdenie navrhovateľa v jeho vyjadrení zo dňa
19.12.2006, že škoda mu vznikla až na základe toho, že súd, či okresný súd, či krajský súd, posúdil, že

spôsob vymedzenia úrokov v notárskej zápisnici nie je exekučným titulom. Škoda vzniká iba v dôsledku
porušenia právnej povinnosti, nie v dôsledku iných skutočností a vo vzťahu k žalobe uplatňovanej
navrhovateľom voči odporcovi v prvom a voči odporcovi v druhom rade nemohla vzniknúť ani v dôsledku
toho, že súd posúdil, že spôsob uvedenia úrokov v notárskej zápisnici nie je exekučným titulom.

Pokiaľ by vôbec došlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu v prvom rade a v dôsledku tejto

skutočnosti i k vzniku škody, stalo by sa tak 24.5.1999. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 a § 106
ods. 2 navrhovateľ mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči odporcovi v prvom rade najneskôr v
trojročnej objektívnej lehote, t.j. najneskôr dňa 24.5.2002. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže
navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi v prvom rade po uplynutí premlčacej lehoty, súd návrh
navrhovateľa voči odporcovi v prvom rade zamietol.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona číslo 347/1990 Zb., platného v čase spisovania notárskej zápisnice,
M. S. S. R. je ústredným orgánom štátnej správy S. R. pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom
vykonáva štátny dohľad. M. S. S. R. zabezpečuje zastupovanie S. R. v Európskej komisii pre ľudské
práva a na Európskom súde pre ľudské práva.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1,2 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom
konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej
organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody
nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť

nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo

miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do
pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého

patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu
do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti
ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal
orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1,2 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §
1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1,2,3 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa
tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď

poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9
ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu
šiestich mesiacov, neplynie.

Odporca v druhom rade, rovnako ako odporca v prvom rade, namietal premlčanie. V zmysle citovaného

ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona číslo 58/1969, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa , keď sa poškodený dozvedel o škode, podľa ods. 2 za 10 rokov odo dňa , keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie. Podstatné pre posúdenie otázky premlčania v
danom prípade je preukázanie skutočností, kedy sa navrhovateľ dozvedel „o škode“. Navrhovateľ túto
skutočnosť nepreukazoval. Z jeho podaní a výpovede je zrejmé, že sa tak stalo po tom, čo mu bolo

doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní 23Er/2276/2004, ktorým Krajský súd potvrdil
Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie poplatku z omeškania vo výške 0,15% denne zo sumy
200.000,-Sk od 25.8.1999 do zaplatenia. Je logické, že najneskôr sa mohol dozvedieť o údajnej škode
pri doručení rozhodnutia Krajského súdu. Nárok navrhovateľa by teda s poukazom na ustanovenie § 22

Zákona číslo 58/1969 Zb. zrejme premlčaný nebol, za predpokladu, že by vôbec tento zákon na danú
vec bolo možné aplikovať a súčasne za predpokladu, že by vôbec k nejakej škode bolo došlo.

Skutočnosť, že podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990 Zb., platného v čase spísania
notárskej zápisnice, je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ústredným orgánom štátnejsprávy SR pre súdy a väzeňstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny dohľad neznamená, že S. R.
zodpovedá za škodu spôsobenú notárom.

Zákon č. 58/1969 Zb. platný v čase spisovania notárskej zápisnice, na ktorý poukazoval navrhovateľ,

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v § 1 vymedzoval zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
a v § 18 zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia. Notár v čase spisovania zápisnice nebol ani štátnym orgánom, ani orgánom
spoločenskej organizácie. Notár keď teda v čase spisovania notárskej zápisnice, kedy platil zákon č.
58/1969 Zb. nebol v postavení a nevykonával činnosť, ktorú vymedzoval tento zákon ako predpoklad
pre možnosť uplatnenia zodpovednosti štátu za škodu podľa tohto zákona. Jeho postavenie a činnosť
a dokonca i samosprávu v čase spisovania notárskej zápisnice upravoval i v súčasnosti upravuje
zákon číslo 323/1992 Zb. V ustanovení § 40 tohto zákona je vymedzená i zodpovednosť notára za

škodu a to tak, že notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v
súvislosti s činnosťou a podľa tohto zákona. Za splnenia určitých okolností možným prípadom, kedy
by pripadala do úvahy zodpovednosť Slovenskej republiky za nesprávny úradný postup notára, či
nezákonné rozhodnutie, by mohol byť prípad, kedy by notár spôsobil škodu nezákonným rozhodnutím,
či nezákonným úradným postupom pri vykonávaní činnosti na ktorú bol poverený súdom. Pokiaľ právna

zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 tvrdila, že notárska zápisnica bola
nezákonná, spísaná v rozpore s exekučným poriadkom, pre uplatnenie náhrady škody týmto titulom na
súde je potrebné v súlade s § 9 Zákona číslo 58/1969 predbežné prerokovanie nároku.

S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že nárok navrhovateľa voči odporcovi v druhom rade
nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v druhom rade v jeho vyjadrení zo dňa 16.11.2006, že osobitným zákonom
v tomto prípade je zákon číslo 514/2003 Z.z., tento zákon nadobudol účinnosť 1.júla 2004. I keď právna
zástupkyňa odporcu v druhom rade na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 súvislosti, v akých na túto
skutočnosť odporca poukazoval ozrejmila, súdu sa javí za potrebné uviesť nasledovné: Vychádzajúc
z § 27 - prechodných ustanovení, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zistených

skutočností, nie je možné aplikovať tento zákon, keď k navrhovateľom uvedenému nezákonnému
postupu malo dôjsť podľa neho pri spisovaní notárskej zápisnice.

Podľa názoru súdu navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody. I vo svojom stanovisku vyčísľuje
úroky z omeškania, v návrhu tvrdí, že pri správnom spísaní notárskej zápisnice by získal od povinnej
osoby čiastku, ktorú uznala v notárskej zápisnici a to dlžnú čiastku s dohodnutým príslušenstvom. Túto

skutočnosť tiež nepreukázal.

Škoda v danom prípade by bola majetková ujma. Podľa názoru súdu o majetkovej ujme nie je možné
hovoriť, keď navrhovateľ nevyužil zákonom dané možnosti a nedomáhal sa riadnou žalobou zaplatenia
príslušenstva od dlžníka. Nárok na priznanie úroku, či poplatku z omeškania, navrhovateľ si sám
musí ujasniť o čo vlastne ide, stále existuje. Navrhovateľ sa ho mohol deň nasledujúci po uplynutí

lehoty na zaplatenie záväzku, teda od 25.8.1999 kedykoľvek domáhať na súde. Je pritom irelevantná
skutočnosť, či pritom druhý účastník zmluvy o faktoringu má alebo nemá nejaký majetok. Napriek
tomu, že nárok navrhovateľa voči odporcovi v prvom rade je premlčaný, pričom uplatnený návrh nie je
dôvodný ani voči odporcovi v druhom rade z už uvedených dôvodov, súd poukazuje i na tú skutočnosť,
že notár osvedčoval prejav vôle - vyhlásenie účastníkov v notárskej zápisnici, pričom títo vyhlásili,

že súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre výkon rozhodnutia, resp. exekúciu.Zápisnica, tak ako uvádza zástupkyňa odporcu v prvom rade, skutočne odkazuje na Zmluvu o faktoringu
zo dňa 21.5.1999 číslo 2105991. Podľa článku 1 bod 2 Zmluvy o faktoringu, bolo prevzatie budúceho
záväzku spočívajúceho v povinnosti budúcej úhrady za plnenie dodávateľa, ktorý bol špecifikovaný

v objednávke zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. Podľa tejto zmluvy sa mal
notárskou zápisnicou zabezpečiť prevzatý budúci záväzok. Vychádzajúc z gramatického i logického
výkladu zmluvy, predmetom prevzatia budúceho záväzku však nebolo príslušenstvo. Táto skutočnosť
nevyplýva ani z vyhlásenia realizovaného v notárskej zápisnici. Ani jeden z účastníkov znenie notárskej
zápisnice nenamietal.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa voči odporcom v prvom a druhom rade
zamietol.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník

nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)," rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)