Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/49/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106207075
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľky S. V.,

občianky SR, bytom B., M.. XXXX/XX,. zastúpenej JUDr. D. D., advokátom so sídlom v P. B., ul. K..
N. XXX,. proti odporcovi L. A. S., s. r. o. so sídlom T., S. XXXX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému
JUDr. D. S., advokátom so sídlom v B., V. XX,. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

Okamžité skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľke dňa 10.02.2006, je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 12.223,70 Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu vo výške 100,- Sk, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné a zároveň žiadala náhradu trov konania. Navrhovateľka uviedla, že pracuje u odporcu
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2004 a dňa 10.2.2006 s ňou odporca okamžite skončil
pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny
spočívalo podľa odporcu v nedodržaní pracovného postupu, keď dňa 9.1.2006 navrhovateľka mala
zle stočiť vodiče a dňa 8.2.2006 vyrobiť o 500 kusov výrobkov viac oproti zadaniu. Okamžité
skončenie pracovného pomeru považovala navrhovateľka za neplatné z dôvodu, že v prvom prípade

porušenia pracovnej disciplíny nebola odporcom dodržaná zákonná lehota na skončenie pracovného
pomeru, keď odporca tento skončil po viac ako mesiaci od skutku, ktorý bol dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Druhý prípad porušenia pracovnej disciplíny považovala navrhovateľka
za nedostatočne skutkovo vymedzený a uviedla, že svojim konaním nespôsobila žiadnu škodu.
Vzhľadom na neplatnosť skončenia pracovného pomeru trvala na ďalšom zamestnaní u odporcu.

Odporca sa k návrhu vyjadril a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Okamžité skončenie pracovného
pomeru s navrhovateľkou považoval za platné. Odporca uviedol, že opakované nedodržanie pracovných
postupovjepodľapracovnéhoporiadkuodporcupovažovanézazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,

akeďžesanavrhovateľkatakéhotoopakovanéhonedodržaniapracovnýchpostupovdopustila,považuje
okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou za platné.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia navrhovateľky, vyjadrením odporcu,
výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, oboznámením pracovnej zmluvy, okamžitého skončenia
pracovného pomeru, pracovného poriadku odporcu, návodu na výrobu káblovej zostavy, výsluchom

svedkov Ing. R. F., A. B., T. K., E. M. a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka pracovala u odporcu ako robotníčka v elektrovýrobe.
Jej pracovný pomer vznikol 11.10.2004. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané zo zhodných
prednesov účastníkov, ako aj z predloženej pracovnej zmluvy.

Účastníci rovnako nepovažovali za sporné, že navrhovateľka dňa 09.01.2006 chybne stočila 300
ks vodičových zväzkov, ktoré boli následne opravené a použité vo výrobe, a že dňa 08.02.2006

navrhovateľka vyrobila 600 ks výrobkov namiesto zadaných 100 ks. Rovnako prebytočné výrobky boli
neskôr použité a ku škode nedošlo. Tieto skutočnosti boli potvrdené tiež výpoveďami svedkov.

Pre uvedené nesprávne pracovné postupy odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer
keď jej dňa 10.02.2006 doručil písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

Z návodu na výrobu káblovej zostavy súd zistil, že stáčanie vodičov, ktoré bolo náplňou práce

navrhovateľky aj dňa 09.01.2006 spočíva v tom, že zo štyroch koncami vzájomne spojených vodičov sa
tri stočia do jedného zväzku a jeden sa stočí samostatne, pričom vodiče je možné opätovne rozmotať
a stočiť nanovo bez toho, aby došlo k ich poškodeniu.

Z pracovného poriadku odporcu súd zistil, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny je odporcom
okrem iného považovaná aj nekvalitne vykonaná práca a nedodržanie pracovného postupu.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru
k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v
§ 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2

a § 240 ods. 7. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj
keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 70 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru
okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v

ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je

povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľado desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

V danom prípade sa súd najskôr zaoberal skúmaním formálnych náležitostí okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Zistil, že odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou písomne,
doručil ho navrhovateľke do vlastných rúk a skutkovo vymedzil jeho dôvody tak, aby ich nebolo možné
zameniť s inými. Pri druhom skutku odporca dodržal lehotu, ustanovenú v § 68 ods. 2 veta prvá
Zákonníka práce, pri prvom skutku, odporca túto lehotu nestihol. Súd mal za preukázané, že pri tomto
skutku, kde odporca dával navrhovateľke za vinu, že nedodržala pracovný postup, keď dňa 9.1.2006

mala zle stočiť vodiče, mal súd za preukázané, že odporca o tomto porušení pracovnej disciplíny
navrhovateľky vedel už dňa 9.1.2006, takže lehota jedného mesiaca stanovená v § 68 ods. 2 Zákonníka
práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce a § 122 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 9.2.2006.
U tohto skutku teda neboli splnené formálne náležitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov, nakoľko u
odporcu nie sú zriadení zástupcovia zamestnancov.

Ďalej sa súd zaoberal skúmaním, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozviazanie pracovného
pomeru okamžitým skončením.

Podľa § 84 ods. 2 Zákonníka práce pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi
ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru,

ktoré dal odporca navrhovateľke neboli splnené zákonné podmienky. Zákonník práce pripúšťa skončiť
pracovný pomer okamžitým skončením len v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a ak má byť porušenie
pracovnej disciplíny postihnuteľné ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru, musí byť

porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. V danom prípade chybné stočenie vodičov a vyrobenie väčšieho počtu
výrobkov považoval odporca podľa svojho pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej
disciplíny pre ktoré s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer. Po oboznámení sa s podstatou
a dôsledkami chybnej práce navrhovateľky dospel súd k záveru, že na strane navrhovateľky nedošlo

chybnou prácou k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Následky chybnej práce navrhovateľky
boli v prvom prípade odstránené opätovným správnym stočením vodičov bez ich poškodenia a v
druhom prípade boli nadpočetné výrobky neskôr spotrebované vo výrobe. Odporcovi teda chybnou
prácou navrhovateľky nevznikla žiadna škoda. Na skutočnosti, že chybnú prácu navrhovateľky nemožno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemení nič ani to, že pracovný poriadok odporcu

navrhovateľkou vykonanú chybnú prácu za takéto porušenie považuje. Pracovný poriadok je internou
normou zamestnávateľa, ktorá je síce záväzná pre všetkých zamestnancov, musí však byť v súlade s
právnymi predpismi, a preto nemôže považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny také konanie
zamestnanca, ktoré podľa právnych predpisov takýmto porušením nie je. V danom súd nepovažoval
vytýkané konanie navrhovateľky za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom; má za to, že

pokiaľ bol odporca s výsledkami práce navrhovateľky nespokojný, mohol využiť ustanovenie § 63 ods.
1 Zákonníka práce a rozviazať z týchto dôvodov s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že neboli dané hmotnoprávne podmienky pre rozviazanie
pracovného pomeru s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru, a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a to
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, preto jej proti
neúspešnému odporcovi patrí uplatnená plná náhrada trov konania v sume 12.223,70 Sk. Táto suma
predstavuje trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z 1 x 1.260,-Sk + 19% DPH + 164,-Sk režijný

paušál za prevzatie a prípravu zastúpenia, 1 x 1.260,-Sk + 19% DPH + 164,-Sk režijný paušál za podanienávrhu, 1 x 1.371,-Sk + 19% DPH + 178,-Sk režijný paušál za účasť na pojednávaní dňa 16.04.2007,
1 x 771,50 Sk cestovné náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie (P.. B. - T. a
späť = 98 km - základná náhrada za 1 km (6,20 Sk x 98 km = 607,60 Sk), spotrebované pohonné hmoty

pri spotrebe 4,66 l/100 km a cene 36,- Sk/l = 164,-Sk), 4 x 297,- Sk náhrada za stratu času stráveného
cestou na pojednávanie 16.04.2007 za 4 polhodiny, 1 x 1.371,- Sk + 19% DPH + 178,- Sk režijný paušál
za účasť na pojednávaní dňa 20.06.2007, 1 x 100,- Sk cestovné náhrady za cestu na pojednávanie (P.
- T. a späť), 4 x 297,- Sk náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie za 4 polhodiny, 1 x
1.371,- Sk + 19% DPH + 178,- Sk režijný paušál za účasť na pojednávaní dňa 10.09.2007, 1 x 132,- Sk

cestovné náhrady za cestu na pojednávanie (P.. B. - T. a späť, T. - M.), 1 x 89,- Sk stravné advokátskeho
koncipienta na služobnej ceste na pojednávanie dňa 10.09.2007.

Súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 1 x 1.260,- Sk + 19%
DPH + 164,- Sk režijný paušál za ďalšiu poradu s klientom dňa 21.08.2006 a 1 x 1.260,- Sk + 19%
DPH + 164,- Sk režijný paušál za podanie písomného vyjadrenia k stanovisku odporcu, nakoľko pri
porade s klientkou ako aj vo vyjadrení k stanovisku odporcu boli konštatované len skutočnosti, ktoré už

boli uvedené v návrhu, preto tieto úkony právnej služby nemožno považovať za potrebné a účelné pre
uplatnenie práva navrhovateľky a náhrada trov za tieto úkony navrhovateľke nepatrí.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpokladypreoslobodenieodsúdnychpoplatkov.Vzhľadomnauvedenésúdneúspešnémuodporcovi

uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 100,- Sk, ktoré vznikli vyplatením svedočného
svedkyni E. M. z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľka domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.