Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/156/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106224200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne A. V., štátnej občianky

SR, dôchodkyne, bytom T., S. XXXX/XX,. zastúpenej v konaní JUDr. M. P., advokátkou, bytom T., M.
T. XX,. proti žalovanému J. H., štátnemu občanovi SR, bytom T., K. J. č. X,. zastúpenému JUDr. J. K.,
advokátom so sídlom v T., L. X/XXX. o určenie spoluvlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie vlastníctva s a z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 40.297,50 Sk, a to zaplatením
JUDr. J. K. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňauviedla,žeposvojejmatkesastalaprávoplatnoudedičkoupôvodnejpozemnoknižnejparcely
č. 806/b kat. územia K. pôvodne zapísanej v zápisnici č. 74 kat územia K.. Poukázala na to, že toho času

je táto nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. 2854 ako orná pôda na žalovaného v 1/2-ici. Tvrdila,
že práve táto polovica patrila jej matke. Preto žiadala, aby ju súd určil za spoluvlastníčku tohto podielu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala na akom právnom
základe nadobudla svoje vlastníctvo. Tvrdil, že podiel v spornej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním,
pretože už jeho právni predchodcovia najmenej od roku 1948 pozemok nerušene užívali v dobrej viere,
že sú jeho spoluvlastníci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.
2D 901/99 a 19D 3265/93, listu vlastníctva č. 2854 kat. územia K., identifikáciou parciel z roku 1996,
pozemnoknižnou vložkou č. 74 kat. územia K. a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. 2854 kat. územia K. vyplýva, že nehnuteľnosť parc. č. 2491 - orná pôda o výmere
1772 je zapísaná v1/4-ine na M. D., v 1/4-ine na K. U. a na žalovaného v 1/2-ici. Uvedený pozemok

je predmetom sporu a žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k spoluvlastníckeho podielu, ktorý je
vedený v tomto liste vlastníctva na žalovaného. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že parcela č. 2491
bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 806/b kat. územia K., ktorá bola zapísaná v
pozemnoknižnej vložke - záp. č. 74. kat. územia K..Z osvedčenia o dedičstve po nebohej A. S. rod. Š. sp.zn. 23D 1784/2004 ( D not 205/04) vyplýva, že
uvedená poručiteľka zomrela bez zanechania závetu a ako jej dedičia prichádzali do úvahy dedičia v
I. skupine, a to J. S., A. V. (žalobkyňa), L. S. a Ľ. S.. Predmetom tohto dedičstva nebol pozemok parc.

č. 2491 kat. územia K..

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Platný Občiansky súdny poriadok v citovanom zákonnom ustanovení teda výslovne upravuje, že
žalobca sa môže domáhať určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny
vzťah alebo právo tu je (pozitívne vymedzenie), alebo tu nie je (negatívne vymedzenie). Z uvedeného

vyplýva, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

V danom prípade súd mal za preukázané, že žalobkyňa mala právny záujem na žalobnom petite, ktorého
sa domáhala, nakoľko sa cíti byť spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti a v katastri nehnuteľností je

podľa nej zapísaný na jej mieste iný spoluvlastník. Jej žaloba smerovala k odstráneniu pochybnosti o
spoluvlastníctve sporných nehnuteľností s právnym dôsledkom zápisu zmeny v liste vlastníctva, pretože
podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú však
údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7
citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

V zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia § 70 ods. 1 „katastrálneho zákona“ dôkazne
bremeno jednoznačne spočíva na žalobkyni, ktorá by mala preukázať nielen to, že má právny záujem
na určení svojho spoluvlastníctva, ktorého sa domáha, ale aj to, že toto vlastníctvo nadobudla ona a
musí tiež preukázať, na základe akého právneho dôvodu sa tak stalo. Ona je povinná označiť dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia (§ 120 ods. 1 O.s.p). Vlastnícke právo sa totiž nadobúda rôznymi spôsobmi

a na základe rôznych právnych skutočností. Žalobkyňa svoje vlastníctvo k podielu, ktorý je predmetom
sporu, opierala iba o dedičstvo po svojej matky A. S., rod. Š.. Iný spôsob nadobudnutia vlastníctva
neuviedla, súd sa preto zaoberal skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sa týkali tohto spôsobu
nadobudnutia vlastníctva.

V konaní, ktoré sa v zmysle § 79 O.s.p. začína na návrh je potrebné, aby žalobca preukázal okrem

naliehavého právneho záujmu aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je občan subjektom toho
práva, ktoré je predmetom konania.

Žalobkyňa tvrdila, že je aktívne legitimovaná k podaniu svojho návrhu z titulu dedenia po svojej matke
A. S.. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 23D 1784/2004 je žalobkyňa uvedená ako jedna z

dedičov prichádzajúcich do úvahy v I. skupine.

Dedičstvo sa podľa nášho právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa, avšak pri nadobúdaní
dedičstva sa prejavuje princíp ingerencie štátu (§ 175a a nasl. O.s.p.) tým, že dedičstvo musí byť podľa
Občianskeho súdneho poriadku súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa uznesenia súdu o potvrdení
dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov (§ 175q O.s.p.) sa nadobúda dedičstvo týmto rozhodnutím ku

dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do doby právoplatnosti uznesenia o potvrdenídedičstva alebo vyporiadaní dedičov nie je totiž isté, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí (kto
sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými dedičmi, prípadne
či niekto dedičstvo neodmietne. Ak zanechá poručiteľ viac dedičov, potom až do vyporiadania dedičov

právoplatným uznesením súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku včetne všetkých
majetkových práv poručiteľa a z právnych úkonov týkajúcich sa celého majetku patriaceho do dedičstva
sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich podiel vyjadruje mieru, akou
sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach, pričom v občianskom súdnom konaní, v
ktorom ide o túto vec majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p). Dedičia sa až do

ukončenia dedičského konanie o určitom predmete nemôžu individuálne domáhať ako určenia, že sú
spoluvlastníkmi veci, tak ani ďaľších nárokov.

Predmetom dedičského konania po nebohej A. S. (matke žalobkyne) nebol pozemok parc. č. 2491
zapísaný v LV č. 2854 kat. územia K., ani jeho podiel. Všetci do úvahy pripadajúci dedičia (v prípade, ak
A.S.malakudňusvojejsmrtispornýpodielvovlastníctve)súaždoukončeniakonaniaonovoobjavenom
majetku spoluvlastníci tohto podielu. Je preto nevyhnutné ho najskôr v dedičskom konaní prejednať a

až do ukončenia tohto dedičského konania sa nemôžu individuálne (ani spoločne) domáhať určenia
spoluvlastníctva k spornému pozemku.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nebola vecne aktívne legitimovaná na podanie žaloby o
určenie, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 2491 zapísanej v liste vlastníctva č. 2854 kat. úz.
K.. Keďže nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ak sa žalobkyňa domnieva, že jej matka mala ku dňu svojej smrti vo vlastníctve, či spoluvlastníctve
spornú nehnuteľnosť, musí zvoliť iný spôsob žalobného petitu a dôsledne zvážiť okruh účastníkov
nového konania. Žalobným petitom (návrhom) vymedzuje totiž žalobca pre súd rámec jeho
rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia za 3 úkony z hodnoty
nehnuteľnosti.PodľavyjadreniarealitnejkancelárieD.hodnotapozemkuparc.č.2491k.úK.predstavuje
sumu 700,- Sk za m2. Hodnota nehnuteľnosti ktorá bola predmetom sporu predstavuje sumu 620.020,-
Sk ( 1772 : 2 - teda podiel 1/2-ice = 886 x 700 = 620.020,- Sk). Trovy právneho zastúpenia za jeden

úkon teda predstavujú sumu

11.150,- Sk + 164,- Sk režijný paušál. Vo veci boli vykonané 3 úkony (príprava, prevzatie zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe a pojednávanie). Preto trovy predstavujú 33.450,- Sk (3 x 11.150,- Sk + 3 x 164,-
režijný paušál ) a DPH 19 % (6.355,50 Sk).

Tieto trovy je žalobkyňa povinná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.