Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/152/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106223267
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa Ing. J. C.,

živnostníka, bytom D. N. V., B. XXX/XX,. občana SR, proti odporcovi E. a.s. so sídlom N. D., T. XX,. IČO
XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného Mgr. M. K., advokátom so sídlom v T., B. XX,. o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 36.542,-Sk, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že výpoveď daná mu listom odporcu zo dňa
21.4.2006 je neplatná a náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. V návrhu uviedol,

že pracovný pomer s odporcom, resp. jeho právnym predchodcom, uzavrel ešte v r. 1983 na základe
riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy ako softvérový inžinier (programátor). Dlhé roky pracoval u
odporcu bez akýchkoľvek problémov, až v období okolo r. 2000, keď vo vedení spoločnosti začala
skupina nových majoritných vlastníkov presadzovať svoje záujmy, ohradil sa proti takémuto konaniu,
čím sa automaticky dostal do nemilosti vedenia. Po niekoľkých diskriminačných krokoch voči nemu aj
jeho manželke ho napokon odporca potrestal výpoveďou, ktorú však Krajský súd v Trenčíne označil
za neplatnú. Uviedol, že akonáhle sa rozsudok Krajského súdu v Trenčíne stal právoplatným, požiadal
odporcu opätovne o zaradenie do pracovného procesu. Odporcu mu po formálnom ponúknutí práce za

podmienok, o ktorých dopredu vedel, že sú pre neho neprijateľné, dal opäť výpoveď, ktorú považuje za
neplatnú. Neplatnosť výpovede videl najmä v skutočnosti, že odporca zabudol dôvod výpovede skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, takže z výpovede nie je jasné, aký je
skutočný dôvod rozviazania pracovného pomeru.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne a neplatnosti rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľom, odporca uskutočnil dňa
22.3.2006 rokovanie s navrhovateľom, kde navrhovateľ bol oboznámený s celkovými organizačnými

zmenamiuskutočnenýmiuodporcuvpriebehurokov2003-2005.Uviedol,žepredstavenstvospoločnosti
na svojom zasadnutí dňa 27.6.2005 schválilo novú organizačnú štruktúru, v ktorom bolo vytvorené
oddelenie P. (bývalí programátori) s vedúcim oddelenia a piatimi pracovníkmi, pričom všetky tieto
pracovné pozície boli obsadené. Navrhovateľovi bolo dňa 22.3.2006 ponúknuté jediné voľné pracovné
miesto, ktoré mal odporca k dispozícii, túto pracovnú ponuku však navrhovateľ odmietol. Na základe
týchto skutočností po prejednaní s odborovou organizáciou bol preto odporca nútený dať navrhovateľovi
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Ing. I. B., Ing. R. F., Ing. A.
Š., oboznámil návrh, pracovnú zmluvu, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.1.2006,
výpoveď, oznámenie zo dňa 21.6.2006, návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, stanovisko k návrhu,

zápisnicu zo dňa 22.3.2006, žiadosť zo dňa 10.5.2006, oznámenie o nevyžadovaní prítomnosti v práci,
organizačné štruktúry odporcu, žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 12.4.2006, vyjadrenie Z. K.,
zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 3.6.2005 a 27.6.2005, organizačné schémy odporcu,
výplatnú pásku navrhovateľa, kópiu strany časopisu P., pracovné zmluvy, popisy pracovných náplní,
kópie diplomov a zápočtových listov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa, pracovnej zmluvy a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5 Co 310/05-89

zo dňa 11.1.2006 súd zistil, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 1.1.1991, odo dňa 1.1.1991 v pozícii výskumný pracovník s miestom výkonu práce v N. D.. Dňa
29.10.2002 dal odporca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce navrhovateľovi výpoveď z dôvodu
nadbytočnosti, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 11C/32/2003-59 zo dňa 16.5.2005
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/310/05-89 zo dňa 11.1.2006 určená za

neplatnú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2006.

Z výsluchu navrhovateľa, zápisnice z prejednania pracovného zaradenia zo dňa 22.3.2006, návrhu
dodatku k pracovnej zmluve, stanoviska k návrhu dodatku zo dňa 23.3.2006, výpovede a oznámenia
zo dňa 21.6.2006 súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede
sa navrhovateľ dňa 22.3.2006 dostavil na personálny útvar odporcu a požiadal o prideľovanie práce.

Bol oboznámený s organizačnými zmenami u odporcu uskutočnenými v priebehu rokov 2003-2005
a bolo mu ponúknuté miesto s požadovaným vzdelaním inžinier elektrotechnik na útvare S. XXX.
hospodárske stredisko XXX,. ktorého prevádzka sa nachádza v B. na T. ulici. Z výsluchu účastníkov
konania súd zistil, že navrhovateľ ponúknuté miesto odmietol. Následne odporca listom zo dňa
21.4.2006 dal navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Listom zo dňa

21.6.2006 navrhovateľ oznámil odporcovi, že doručenú výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Dňa 29.9.2006 podal navrhovateľ na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede a
náhradu mzdy.

Z výpovede zo dňa 21.4.2006 súd zistil, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Vo výpovedi odporca uvádza ako dôvod výpovede skutočnosť, že predstavenstvo

odporcu na svojom riadnom zasadnutí s cieľom zvýšiť efektívnosť práce rozhodlo a schválilo novú
organizačnú štruktúru, čím došlo k vnútorným organizačným zmenám s platnosťou od 1.7.2005 s tým, že
navrhovateľ prácu, ktorú mu odporca ponúkol a ktorá zodpovedala jeho kvalifikácii, odmietol. Z výsluchu
navrhovateľa súd zistil, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená do vlastných rúk.

Podľa § 61 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 zák.č. 211/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák.č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.V danom prípade súd zistil, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom dňa 21.4.2006 spĺňa zákonom
požadované formálne náležitosti. Výpoveď bola daná písomne, bola navrhovateľovi doručená do
vlastných rúk, prerokovaná so zástupcami zamestnancov a bol v nej aj dostatočne skutkovo vymedzený

dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z výpovede je nepochybne jasné
už z odkazu na citáciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, že výpoveď bola daná
navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti po vykonanej organizačnej zmene, okrem toho táto skutočnosť
jeajslovneuvedenávtextevýpovede.Zuvedenýchdôvodovsasúdnestotožnilstvrdenímnavrhovateľa
že dôvod výpovede nebol skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a preto je

výpoveď neplatná.

Ďalej sa súd zaoberal skúmaním toho, či boli naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede a či si
odporca splnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Z predložených zápisníc zo dňa 3.6.2005 a 27.6.2005 mal súd za preukázané, že na zasadnutí
predstavenstva odporcu konaného dňa 27.6.2005 bola schválená nová organizačná štruktúra odporcu,
platná od 1.7.2005, v rámci ktorej došlo s cieľom zvýšiť efektívnosť práce k vnútorným organizačným

zmenám u odporcu s platnosťou od 1.7.2005. Z organizačnej štruktúry odporcu platnej v r. 1999 súd
zistil, že navrhovateľ pracoval na útvare R. S., S. H.-XXX. - systémový software ako samostatný vývojový
pracovník. Z výsluchu odporcu a organizačnej štruktúry odporcu súd zistil, že po organizačnej zmene,
účinnej od 1.7.2005, bol namiesto neho vytvorený útvar V. a výskumu a v ňom oddelenie P. s vedúcim
a piatimi zamestnancami, pričom všetky tieto pracovné pozície boli obsadené inými zamestnancami. V

dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa navrhovateľ stal pre odporcu nadbytočným, nakoľko odporca
už nemal ďalej možnosť zamestnávať ho prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Z uvedeného mal
súd za preukázané, že boli splnené aj hmotnoprávne podmienky pre použitie výpovedného dôvodu
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. existencia organizačnej zmeny u odporcu, o ktorej bolo
rozhodnutépreddanímvýpovedenavrhovateľovi,nadbytočnosťnavrhovateľaapríčinnásúvislosťmedzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 2 zák.č. 211/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd skúmal, či odporca si splnil svoju ponukovú povinnosť v

zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Svedkyňa Ing. A. Š., vedúca personálneho útvaru odporcu uviedla, že v čase dania výpovede
navrhovateľovi mal odporca iba jedno voľné miesto, jednalo sa o miesto skúšobného technika S. XXX,.
H. S. XXX. s miestom výkonu práce v B.. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z predloženej
organizačnej štruktúry odporcu platnej v čase dania výpovede navrhovateľovi. Z výsluchu navrhovateľa,

zápisnice z prejednávania pracovného zaradenia zo dňa 22.3.2006, návrhu dodatku k pracovnej
zmluve a stanoviska navrhovateľa k návrhu dodatku mal súd za preukázané, že odporca toto miesto
navrhovateľovi ponúkol a navrhovateľ ho odmietol.

Ani navrhovateľ nevedel v konaní uviesť konkrétne miesto, ktoré by mal odporca voľné v čase dania
výpovede a ktoré by mu mohol ponúknuť. Poukázal však na to, že v priebehu plynutia jeho výpovednej

lehotyodporcauzavrelpracovnézmluvysniekoľkýmizamestnancami,atokonkrétnesozamestnancami
Ing. M., Ing. F., Ing. H. a Ing. S.. Tvrdil, že na všetky tieto miesta spĺňal kvalifikačné predpoklady aodporca mu ich mal ponúknuť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že počas plynutia jeho výpovednej
lehoty odišiel vedúci oddelenia Ing. V. H., na jeho miesto nastúpil Ing. K., takže odporca mu mohol
ponúknuť uvoľnené miesto po Ing. K.. Na základe uvedeného súd preskúmal pracovné zmluvy uzavreté

s menovanými zamestnancami a zistil, že pracovný pomer s Ing. M. bol uzavretý dňom 14.6.2006, s Ing.
F. dňom 1.6.2006, s Ing. H. dňom 1.7.2006 a Ing. S. dňom 1.7.2006, teda až počas plynutia výpovednej
lehoty navrhovateľa. Z výsluchu svedkyne Ing. Š. mal súd ďalej za preukázané, že po Ing. K. nezostala
uvoľnená pracovná pozícia, ale došlo ku kumulácii jeho predchádzajúcej pracovnej pozície s pozíciou
po Ing. H., pričom k tejto zmene došlo až dňom 1.9.2006, t.j. uplynutí výpovednej lehoty navrhovateľa.

V zmysle ustálenej súdnej praxe splnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z ustanovenia § 63
ods. 2 Zákonníka práce, spočívajúcej v zabezpečení nového vhodného zamestnania zamestnancovi,
s ktorým rozviazal pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien ako predpokladu platnej výpovede,
súd skúma podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede. V danom prípade mal súd z vykonaného
dokazovania za preukázané, že odporca mal v čase dania výpovede voľné iba jedno pracovné miesto,
ktoré navrhovateľovi ponúkol, pričom navrhovateľ toto miesto odmietol. Na základe uvedeného mal súd

za to, že odporca si splnil svoju ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Nakoľko v danom prípade súd dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom dňa
21.4.2006 spĺňa formálne aj hmotnoprávne podmienky platnej výpovede, návrh navrhovateľa na určenie
neplatnosti výpovede a náhradu mzdy zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal

plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 36.542,-
Sk tak, ako si ich právny zástupca odporcu vyčíslil (5 úkonov právnej pomoci podľa vyhl.č. 655/2004
Z.z. á 7.150,-Sk pri hodnote predmetu sporu vychádzajúcej z uplatnenej náhrady mzdy vo výške
14x18.327,-Sk, t.j. 256.578,-Sk: prevzatie a príprava zastúpenie, vyjadrenie k návrhu, zastupovanie na
pojednávaniach dňa 16.4.2007, 18.6.2007 a 5.9.2007. Ďalej súd priznal odporcovi v zmysle citovanej

vyhlášky 2 x režijný paušál á 150,-Sk + 3 x režijný paušál á 164,-Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.