Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/93/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: O. zastúpeného JUDr.
Darinou Korábovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Záborského 42, proti odporcovi v 1. rade: K.
O. zastúpenom JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Guothova 20, v 2. rade:
Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO 35 709 332, Plynárenská 7/C, Bratislava, o náhradu škody
8.585,94 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 165.970,- eur, na odvolanie odporcu v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.mája 2010, č.k. 19C/93/2009-190, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že odporcovia

v 1. a 2. rade sú p o v i n n í do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi
sumu 8.585,94 euro a na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 515,- euro s tým,
že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 4.mája 2010, č.k. 19C/93/2009-190 súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 8.585,94 eur, vo zvyšku
súd návrh zamietol, odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu
súdny poplatok vo výške 515,- eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané,

že navrhovateľ dňa 03.10.2006 utrpel ťažkú ujmu na zdraví v dôsledku automobilovej nehody, ktorú
zavinil odporca v 1. rade, ktorý bol za tento skutok uznaný vinným trestným rozkazom Okresného
súdu K. ktorý nadobudol právoplatnosť 07.11.2008. Na tomto základe navrhovateľom uplatňované
nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného, na náhradu nákladov za
právne zastúpenie, náhradu vecnej škody a náhradu za nemajetkovú ujmu v peniazoch posúdil po
právnej stránke podľa § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. l, 2, § 444, § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Konštatoval, že pokiaľ ide o

výšku uplatneného nároku, predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému
bodovému ohodnoteniu zisteného lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že
obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesti alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré samotné predstavuje náhradu preukázateľne nepriaznivých dôsledkov
pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb
a úloh. Uviedol, že sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť vylúčenie, či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote a na druhej

strane sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, resp. možností ďalšieho
vzdelávania. Konštatoval, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje formoujednorázovej peňažnej sumy podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom základom sú stanovené sadzby s
bodovacím systémom, a počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom
posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd tieto sumy primerane

zvýšiť bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v
zmysle plnej a tým i spravodlivej nápravy. Vychádzal z toho, že právne vymedzenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zákon neobsahuje a že tieto sa posudzujú z lekárskeho
hľadiska. Pri preukazovaní výšky bodového ohodnotenia preto vychádzal z lekárskeho posudku O.
ktorý si dal vypracovať navrhovateľ, keď na revíznu správu M. neprihliadol, lebo ten sám vo svojom

vyjadrení sa k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľa zo dňa
05.03.2008 a 17.07.2008 uvádzal, že nie je v jeho kompetencii spochybniť vypracovaný znalecký
posudok O. a sám navrhovateľa nikdy osobne nevyšetril. S poukazom na to, že vypracovaný znalecký
posudok konštatoval základné bodové ohodnotenie zranenia natrhnutého nadhrebeňového svalu a
chirurgicky ošetrenej hlbokej rany spolu 68 bodov, ktoré znalec navrhol navýšiť o 50% z dôvodu nutného
operačného zásahu, považoval uplatnených 847,28 eur titulom bolestného za správne uplatnené. Z

dôvodu nutnosti vypracovania znaleckého posudku O. navrhovateľovi priznal aj náhradu nákladov za
jeho vypracovanie vo výške 442,38 eur, nakoľko odporcovia nepreukázali, že dotazníky poisťovne plne
pokrývali údaje, potrebné u navrhovateľa pri uplatnení si náhrady škody spôsobenej autonehodou a s
tým súvisiacou operáciou, ktorá nebola vykonaná bezprostredne po operácii. Ako dôvodný vyhodnotil
aj návrh na náhradu vecných výdavkov spojených s právnym zastúpením, nakoľko právne zastúpenie

v trestnom konaní ako aj mimosúdnom uplatnení si náhrady škody vznikli navrhovateľovi v súvislosti
s automobilovou nehodou v dôsledku ktorej mu aj vznikla škoda, ktorá bola prostredníctvom právnej
zástupkyne uplatnená či v trestnom konaní alebo v mimosúdnom konaní. Výšku tohto nároku spolu
v sume 2 812,45 eur považoval za dostatočne preukázanú vzhľadom na detailnú fakturáciu právnej
zástupkyne, ako aj zaslané kópie vykonaných právnych úkonov. Príjmovými pokladničnými dokladmi č.

0698 zo dňa 04.04.2008 mal za preukázané, že navrhovateľ zaplatil právnej zástupkyni trovy právneho
zastúpenia vo výške 16.112,- Sk a príjmovým pokladničným dokladom č. 0701 zo dňa 20.08.2008
mal za preukázané, že navrhovateľ právnej zástupkyni vyplatil trovy právneho zastúpenia vo výške 81
943,- Sk. Zo znaleckého posudku, z výpovede navrhovateľa ako aj svedkyne mal preukázané, že po
nehode sa zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, prejavuje sa poruchami pohybového aparátu, v

podstatnomoslabenífunkciesluchovéhoaparátu,psychickýmiproblémami apretrvávajúcimi
bolesťami. Poznamenal, že hoci navrhovateľ v dôsledku nehody neprišiel o zamestnanie, ako vodič
skladník potrebuje pri výkone svojej práce dobrú fyzickú kondíciu najmä pri nakládke a vykládke tovaru,
čo jeho momentálny stav neumožňuje a je odkázaný na pomoc tretích osôb. Uviedol, že v dôsledku
nehody a zhoršujúceho sa zdravotného stavu je navrhovateľ obmedzený aj v spoločenskom živote. S

ohľadom na zdravotný stav, vek a pracovné zaradenie navrhovateľa uznal jeho nárok na
50% zvýšenie SSU v sume 4.483,83 eur. Navrhovateľovi však nepriznal nárok spočívajúci v náhrade
nemajetkovejujmy vpeniazoch,nakoľkojehodôvodnosťnavrhovateľnijakovkonanínepreukázal.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s odôvodnením, že
navrhovateľ bol čiastočne úspešný v časti bolestného, priznania sťaženia spoločenského uplatnenia a

vecných nákladov spojených s uplatňovaním nároku pred podaním žaloby na súd, odporcovia v 1. a
2. rade boli úspešní v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. O povinnosti odporcov zaplatiť
súdny poplatok z priznanej sumy navrhovateľovi na účet súdu, rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona č.
71/1992 Zb. v platnom znení, podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie odporca v 2. rade, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol aj v tejto časti návrh navrhovateľa
zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Namietal nedostatok hmotného práva, na
základe ktorého by mal navrhovateľ nárok na náhradu vecných výdavkov spojených s jeho právnym
zastupovaním v trestnom konaní, keďže táto nie je krytá z dojednaného povinného zmluvného poistenia

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nesúhlasil s priznaním náhrady nákladov na
vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX vo výške 442,38 eur, keďže navrhovateľ nutnosť jeho
vypracovania nepreukázal, pričom obdržal v priebehu šetrenia poistnej udalosti dotazník, ktorý ako
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia obsahoval zákonom predpísané
náležitosti potrebné na uplatnenie náhrad, a preto nebol navrhovateľ nútený dať si vypracovať znalecký

posudok na vlastné náklady, ktoré tak nie sú účelne vynaložené. Namietal, že by išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50%, keďženásledky na zdraví sú primerané utrpeným zraneniam. Poukazoval na to, že navrhovateľ pracuje u
toho istého zamestnávateľa, v rovnakom pracovnom zaradení, i keď zo zvýšeným úsilím, čo však
nezakladá okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Športové aktivity, ktoré navrhovateľ vykonával boli na

úrovni neprekračujúcich primeranosť a nevykonával ich na úrovni profesionálneho športovca. Uviedol,
že u navrhovateľa nešlo o obmedzenia, ktoré by mali znaky jedinečnosti a výnimočnosti. Namietal aj
uloženie povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že vypracovanie znaleckého
posudku si neobjednal svojvoľne. Poukázal na to, že trvalé následky na jeho zdraví budú mať, podľa

vyjadrenia znalca, tendenciu k zhoršovaniu a zdôraznil následky v podobe zmrzačenia, zohyzdenia a
oslabenia funkcie sluchového aparátu, doposiaľ pociťuje neznesiteľné bolesti hlavy a chrbtice, ktoré
mu neumožňujú viesť riadny život ako pred nehodou, riadny spánok, ani oddych a je nútený doživotne
užívať lieky proti bolesti vzhľadom na neriešiteľnosť jeho bolesti hlavy z neurochirurgického hľadiska.
Poukázal na to, že trpí psychickou traumou, máva úzkostné stavy, má pocity menejcennosti. Vzhľadom
na uvedené navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a

priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a z dôvodov
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade nie je dôvodné.

V posudzovanej vykonal súd prvého stupňa v rozsahu návrhov účastníkov konania náležité
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľa na náhradu škody a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska
skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne

vyvodil správny právny záver, že je daný nárok navrhovateľa na náhradu za bolesť, na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj na náhradu vecných nákladov v podobe trov
právneho zastúpenia a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, hoci ich priznanie odôvodnil
nesprávnymi právnymi predpismi (vyhl.č. 32/195 Zb., vyhl. č.47/1995 Z.z.). Obsah odvolania odporcu
v 2. rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej

(vyhovujúcej) časti z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pochybil v tom, keď svoje rozhodnutie o nárokoch na odškodnenie za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil vyhláškou č. 32/1965 Zb., ktorá bola účinná do 31.7.2004,
a bola nahradená zákonom č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý nadobudol účinnosť 1.8.2004, a podľa ktorého relevantných ustanovení bolo potrebné
vznik a výšky nárokov na odškodnenie posúdiť, nakoľko tieto nároky vznikli až za jeho účinnosti. Hoci
aj súd prvého stupňa odôvodnil priznanie týchto nárokov na základe nesprávneho právneho predpisu,

fakticky správne aplikoval na daný právny vzťah účastníkov konania platné a účinné ustanovenia zákon
č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe
ktorého v konečnom dôsledku vecne správne o týchto nárokoch rozhodol.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, v znení účinnom do 31.12.2008, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť

primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia,vzneníúčinnomdo31.12.2008,náhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytujejednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu,
v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1, 2 ,5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v znení účinnom do 31.12.2008, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu za bolesť ohodnotenú základným počtom 68
bodov, vychádzajúc z lekárskeho posudku O. JU. Z., vypracovaného na žiadosť navrhovateľa, v ktorom

lekár na základe vyšetrenia navrhovateľa a analýzy jeho zdravotnej dokumentácie potvrdil poškodenie
jeho zdravia pri autonehode. Revízna správa lekára M. o tom, že hodnotené poškodenia zdravia nemajú
poúrazový charakter, ale ide o degeneratívne zmeny, nebola v tomto ohľade hodnoverným dôkazom
spôsobilým spochybniť vecnú správnosť odborných záverov tohto posudku, predloženého ako listinného
dôkazu v konaní, nakoľko posudzujúci lekár odporcu v 2. rade navrhovateľa osobne nevyšetril. Súd

prvého stupňa správne vyhodnotil tieto listinné dôkazy, keď na odporcom v 2. rade predložené vyjadrenie
posudzujúceholekáraneprihliadol,asprávnepriznalnavrhovateľovinímuplatňovanúnáhraduzabolesť,
na ktorú mu vznikol nárok podľa § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1,2 zákona č. 4372004 Z.z..

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o nároku navrhovateľa na náhradu nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku O. R. vo výške 442,38 eur, ktoré však predstavujú podľa § 121 ods. 3

Obč. zák. príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky, vzniknuté vynaložením nákladov spojených s
uplatnením nárokov na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odporca v 2.
rade nedôvodne namietal, že navrhovateľ mal k dispozícii dotazníky poisťovne, ktoré plne pokrývali
údaje, potrebné u navrhovateľa pre uplatneniu si náhrady škody spôsobenej nehodou, nakoľko časť
bolestného, aj ohľadne ktorej bol znalecký posudok vypracovaný, zostal sporným a odporca v 2. rade

tento nárok na základe navrhovateľom predloženého lekárskeho posudku o bolestnom neakceptoval;
pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, zákon nevylučuje na jeho ohodnotenie vypracovanie
znaleckého posudku v ust. § 7 ods. 6 v prípade dôvodných pochybností, ktoré mohol navrhovateľa
aj pri sťažení spoločenského uplatnenia dôvodne predpokladať vzhľadom na spochybnené následky
poškodenia zdravia odporcom v 2. rade.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa ako dôvodný vyhodnotil aj návrh na náhradu vecných
výdavkov spojených s právnym zastúpením. Trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vznikli
navrhovateľovi v priamej súvislosti s uplatňovaním si náhrady škody vzniknutej mu pri dopravnej nehode
dňa 3.10.2006; navrhovateľ vystupoval v trestnom konaní ako poškodený, a riadne si uplatnil svoj nárok
na náhradu škody v rámci adhézneho konania, v zastúpení právnou zástupkyňou. Nepochybne ide o

účelne a preukázateľne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku na
náhradu škody, na ktorých náhradu na vznikol nárok podľa § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď posudzoval vplyv poškodenia zdravia navrhovateľa na jeho
ďalšie uplatnenie sa v živote a v spoločnosti, a to porovnaním stavu pred poškodením jeho zdravotného

stavu so stavom po tomto poškodení.V danej veci potom bolo potrebné vziať na zreteľ, že už náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 270.158,-Sk priznaná navrhovateľovi v základnej výmere 720 bodov vyjadrovala existenciu
nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia pre bežné úkony navrhovateľa a pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb, čo znamená, že už v tomto základnom bodovom ohodnotení bola
zohľadnená okolnosť, že navrhovateľ bol vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich
možnostiach týkajúcich sa zabezpečovania si každodenných potrieb, vykonávania bežných úkonov,
v účasti na kultúrnej či športovej činnosti či v iných formách osobného, pracovného či spoločenského
uplatnenia. Primerané zvýšenie priznané podľa § 5 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z. už predpokladá

existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len
základným odškodnením, a teda že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov
zhoršeného zdravotného stavu navrhovateľa pre jeho životné úkony a pre uspokojovanie a plnenie jeho
životných a spoločenských potrieb a úloh a že možnosti navrhovateľa sú veľmi výrazné obmedzené
v porovnaní s úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe
pred úrazom.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil v tomto smere výsledky vykonaného dokazovania (lekárskym
posudkom, výpoveďou navrhovateľa ako aj svedkyne) a na ich základe sa aj odvolací súd stotožňuje
s jeho záverom, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa má negatívny dopad na možnosti
jeho spoločenského uplatnenia sa, keď tieto následky poškodenia zdravia zhoršujú celkovú kvalitu jeho
života, najmä s ohľadom na poškodenie jedného z najvýznamnejších zmyslových orgánov - sluchu

a s tým súvisiacich ďalších psychických problémov a pretrvávajúcich bolestí (najmä hlavy), jedine
medikamentózne zmierňovaných. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na predpokladaný nepriaznivý
vývoj trvalých následkov na jeho zdraví, s tendenciou k zhoršovaniu. Správne súd prvého stupňa
poukázal na to, že v dôsledku poškodenia zdravia je navrhovateľ obmedzený v pracovnom, rodinnom
ako aj v spoločenskom živote, a preto aj odvolací súd považoval nárok na 50% zvýšenie náhrady za

sťaženia spoločenského uplatnenia za dôvodný.

Odvolací súd správne rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o zaplatení
súdneho poplatku za návrh odporcami podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalovanú istinu
navrhovateľovi a súdny poplatok na účet súdu spoločne a nerozdielne. Každého z odporcov zaviazal

totiž na plnenie z iného právneho dôvodu, a to odporcu v l. rade titulom jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ust. § 427 a nasl. Obč. zák., (resp. ako vodiča podľa
§ 420 ods. 1 Obč. zák.), ktorému na základe jeho povinného zmluvného poistenia vzniklo právo, aby
odporca v 2. rade za neho poškodenému nahradil vzniknutú škodu (§ 4 ods. 3 zák.č. 381/ 2001 Z.z.), a
súčasne zaviazal na plnenie aj odporcu v 2. rade, voči ktorému vznikol navrhovateľovi priamy nárok (ust.

§ 15 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z.). S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že ide o jeden nárok,
na zaplatenie ktorého má navrhovateľ nárok od viacerých subjektov, od každého z iného právneho titulu,
teda ide o samostatné nároky vyplývajúce síce z jedného skutkového základu, ale odlišujúce sa svojím
hmotnoprávnym základom. Každý z odporcov má v konaní postavenie samostatného spoločníka,
nevzniká medzi nimi solidarita a každý z nich môže byť samostatne zaviazaný k plneniu celého dlhu

navrhovateľovi. Aby sa tak navrhovateľovi nedostalo rovnakého plnenia dvakrát vzhľadom na to, že ide o
dva záväzky rôznych dlžníkov zaplatiť mu ako veriteľovi rovnaký dlh, bolo potrebné to vyjadriť vo výroku
rozsudku tak, že plnením jedného z odporcov zaniká, v rozsahu tohto plnenia, povinnosť druhého z
odporcov.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na

ktoré poukazoval odporca v 2. rade vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa
vpreskúmavanejnapadnutejčastivyhovel,rozhodolvecnesprávne,apretotentorozsudokvnapadnutej
(vyhovujúcej) časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania a výroku o zaplatení súdneho
poplatku , potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) s tým, že vo výroku rozsudku vyjadril spôsob plnenia záväzkov
odporcov tým, že vymedzil ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov.V odvolacom konaní vznikol úspešnému navrhovateľovi, ktorý podal návrh na rozhodnutie o povinnosti
nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ v súlade s

§ 151 ods. 1 vety druhej O.s.p. nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
trovy odvolacieho konania, pričom zo spisu iné, ako trovy právneho zastúpenia, nevyplývajú, postupoval
odvolací súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a zmenil v písomnom vyhotovení výrok vyhláseného rozsudku
v časti priznania navrhovateľovi náhrady trov odvolacieho konania tak, že mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.