Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/235/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105231721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecinavrhovateľkyS.L.,občianky

S. R., trvale bytom S. X/XX-XX,. N. D., toho času ul. J. S. XX,. B., zast. Mgr. M. Š., advokátom, G. X,.
B. proti odporcovi I. L., trvale bytom H. M. XXX. o určenie príspevku na rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky vo
výške 3 000,- Sk mesačne s účinnosťou od 30.11.2005 do 30.9.2006 a vo výške 2 000,- Sk mesačne
s účinnosťou od 1.10.2006 do 31.12.2006.

Zročné výživné za obdobie od 30.11.2005 do 31.12.2006 vo výške 34 100,- Sk sa odporcovi povoľuje
zaplatiť v mesačných splátkach po 2 000,- Sk, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku do vyrovnania, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 30.11.2005 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
platiť jej príspevok na výživu rozvedeného manžela po 3 500,- Sk mesačne. Uviedla, že tunajší súd
rozsudkom 14C 47/04 zo dňa 29.9.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co
321/04, právoplatným dňa 23.8.2005 rozviedol jej manželstvo s odporcom, mal. S. a L. zveril do jej
výchovy a odporcovi uložil vyživovaciu povinnosť voči mal S. vo výške 3 000,- Sk a mal. L. vo výške 2
500,- Sk. Rozsudkom 14C 119/03 zo dňa 29.9.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
4Co 4/05, právoplatným dňa 27.5.2005, bola odporcovi uložená povinnosť platiť navrhovateľke výživné

manželky(na čas do rozvodu) vo výške 2 500,- Sk mesačne. Ku dňu podania návrhu odporca si súdom
uloženú povinnosť neplnil a navrhovateľka musela podať návrh na vykonanie exekúcie. Dodala, že
odo dňa rozhodovania druhostupňového súdu sa jej pomery zhoršili t.j. zvýšili sa jej výdavky na život
resp. zvýšili sa jej odôvodnené potreby (vrátane odôvodnených potrieb jej detí). Zatiaľ čo v tom čase
bývala v K. C. M. N., n.o. po uplynutí doby obmedzujúcej pobyt na jeden rok, bola nútená prenajať
si jednoizbový byt, čím sa zvýšili jej náklady zo sumy 2 100,- Sk na 9 000,- Sk. Staršia dcéra začala
navštevovať druhý ročník základnej školy. Poukázala na to, že je na rodičovskej dovolenke, stará sa o

dve maloleté deti a z dôvodu starostlivosti o ne nemôže nastúpiť do práce. Poberá rodičovský príspevok
vo výške 4 111,- Sk, prídavok na nezaopatrené deti vo výške 1 000,- Sk a iný príjem nemá. Zdôraznila,
že je odkázaná výlučne na sociálne dávky tvoriace jej jediný príjem a nepokrývajúce ani jej základné
potreby,pričomsadosúčasnejsituácienedostalavlastnýmpričinenímakovyplývaizodôvodnenívyššieuvedených rozhodnutí. Záverom dodala, že na druhej strane odporca ako príslušník P. Z. SR poberá
príjem minimálne vo výške 22 362,- Sk mesačne a podľa správ z médií dôjde k zvýšeniu jeho príjmov.
Spolu s návrhom vo veci samej navrhla nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 11C/235/2005-48 zo dňa 30.12.2005 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu 5 Co 92/06-66 uložil, predbežným opatrením právoplatným dňa 18.5.2006, odporcovi
platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 2 500,- Sk mesačne, vždy do
15.dňa v mesiacu vopred, počnúc dňom 30.12.2005.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil spisy tunajšieho súdu sp.zn.
14C 119/2003, 14C 47/2001, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 1.8.2005, Zmluvu o nájme bytu

č. 01/2005/Ba vrátane protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 7.7.2005, potvrdenia Ú. P., S. V. A. R.
T. zo dňa 17.3.2004, potvrdenie školy o úhrade poplatkov zo dňa 22.9.2005, vzdelávací poukaz,
predbežné opatrenia č.k. 11C/235/2005 zo dňa 30.12.2005 vrátane odvolania odporcu zo dňa 14.3.2006
a vyjadrenia navrhovateľky, uznesenie Krajského súdu zo dňa 20.4.2006, správu Ú. B. P. O. K. zo
dňa 2.2.2007, potvrdenia o mzde odporcu zo obdobie 1/05-12/06, Zmluvu o nájme bytu zo dňa

6.4.2006 v znení dodatku č.1 zo dňa 6.4.2006, rozpis položiek mesačného nájomného zo dňa 4.7.2006,
platobné doklady II. a poštové peňažné lístky(podacie lístky) za obdobie 7-9/06, príjmové pokladničné
doklady, hromadný príkaz na úhradu zo dňa 17.7.2006, mesačné cestovné lístky navrhovateľky za
10-11/06,1-2/07, doklad o zaplatení, potvrdenie o zárobku navrhovateľky a oznámenie o priemernom
mesačnom čistom zárobku navrhovateľky za obdobie 10/06 - 2/07, oznámenie o výške výsluhového

dôchodku odporcu a rozhodnutie o jeho priznaní.

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že i v súčasnosti býva s maloletými deťmi po podnájmoch, pričom
zo spoločnej domácnosti si nič neodniesla, nakoľko musela odísť s deťmi do krízového centra. Do
1.10.2006 bola na materskej dovolenke a okrem materského príspevku poberala len výživné na deti.
Poukázala na to, že keďže má prácu len na zastupovanie počas materskej dovolenky už na jeseň

2007 si musí hľadať ďalšiu čo je s dvoma maloletými deťmi obtiažne. Odporca jej napriek nariadenému
predbežnému opatreniu žiadny príspevok na výživu doteraz nezaplatil. Dodala, že má vedomosť, že
odporca pri vrátení bytu obdržal určitú výplatu a chodí pracovať do ČR, i keď tieto skutočnosti nemôže
preukázať. Zdôraznila, že na to, aby zabezpečila seba a deti musí vstávať o 5,00 hod., domov prichádza
o 17,00 hod. keďže dochádza do zamestnania 45 minút za čo platí cestovné 600,- Sk mesačne, za

stravné lístky 700,- - 800,- Sk mesačne, za podnájom 10 000,- Sk mesačne. Okrem dvoch maloletých
detí nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom. Zdôraznil, že neplatil príspevok
podľa nariadeného predbežného opatrenia, nakoľko o ňom nevedel. Navrhovateľka ho neinformovala,
pri stretnutí riešili len otázku zameškaného výživného. Pokiaľ ide o výšku jeho priemerného mesačného

zárobku za rok 2006 poukázal na to, že od 8/06 dochádzalo k jeho zníženiu, v dôsledku odňatia
osobného ohodnotenia a i keď následne obdržal i vyšší príjem, v danom mesiaci musel vyžiť z nižšieho.
V súčasnosti žije len z výsluhového dôchodku, pričom má vyživovacie povinnosti k dvom deťom z prvého
manželstva, na ktoré platí mesačne spolu 3 500,- Sk a na deti z druhého manželstva platí spolu 5 500,-
Sk plus splátky zročného výživného. Podieľa sa i na mimoriadnych výdavkoch na deti, uhradil mal. S.

školu v prírode, pravidelne jej nakupuje odevy. Od leta 2007 býva v rodinnom dome spolu s rodičmi,
pričom nájomné na byt v ktorom býval predtým bolo vo výške 7 000,- Sk mesačne. Rodičom prispieva
sumou 4 000,- Sk mesačne a 2 000,- Sk na stravu alebo je nakupuje sám, podľa dohody. Dodal, že je
nemajetný, nemá ani žiadne úspory. Zdravotný stav má dobrý, ale je po ťažkom úraze i keď preukaz
práceneschopného nemá a nie je ani v ošetrení žiadneho lekára. V ČR bol dvakrát v rehabilitačnom

stredisku a ešte asi 3 mesiace sa bude doliečovať. Zaujíma sa o prácu, ale konkrétna, tá o ktorú má
záujem bude už na jar budúceho roka.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že účastníci konania boli manželia od 6.12.1997.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
14C47/04-64 zo dňa 29.9.2004 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. deti pochádzajúce z

manželstva boli na čas po rozvode zverené do výchovy navrhovateľky a odporca bol zaviazanýplatiť výživné na mal. S. vo výške 3 000,- Sk a mal. L. vo výške 2 500,- Sk mesačne. Rozsudok
o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2005. V odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že
príčinou rozvratu manželstva je nezáujem odporcu o rodinný život, jeho arogantné správanie sa voči

navrhovateľke, fyzické a psychické napádanie navrhovateľky a známosť s inou ženou.

Z potvrdenia o mzde odporcu bolo zistené, že odporca mal priemernú mesačnú mzdu za obdobie 1/2005
- 12/2005 vo výške 24 889,- Sk a za obdobie 1/2006 - 12/2006 vo výške 26 416,- Sk.

Z oznámenia o výške výsluhového dôchodku súd zistil, že odporca od 1.1.2007 poberá výsluhový
dôchodok vo výške 9 188,- Sk, bez časového obmedzenia.

Z oznámenia priemerného čistého mesačného zárobku zamestnávateľa navrhovateľky bolo zistené, že

navrhovateľka mala priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie 10-12/2006 vo výške 15 833,- Sk a
za obdobie 1 - 2/2007 vo výške 18 064,- Sk.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku

na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

Ako základnú hmotnoprávnu podmienku existencie a trvania nároku na výživné rozvedeného manžela
určuje citované zákonné ustanovenie stav potrieb rozvedeného manžela, ktorý je charakterizovaný tým
že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Je to podmienka vzniku nároku, ktorý prichádza do

úvahy iba vtedy, ak je uvedená podmienka splnená.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný. V
danom prípade sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného rozvedenej
manželky od 30.11.2005. Bolo preukázané, že navrhovateľka bola od rozvodu manželstva s odporcom
na materskej dovolenke, osobne sa starala o dieťa mladšie ako 3 roky, mal. L. nar. XX.X.XXXX. Nebola

schopná sa sama živiť čo vyplývalo z objektívnych skutočností. Zamestnala sa po ukončení materskej
dovolenky od 1.10.2006. Má dve vyživovacie povinnosti. Potreby navrhovateľky ako rozvedenej
manželky nasvedčujú tomu, že je potrebné určiť odporcovi povinnosť platiť výživné v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia.

Ďalším kritériom pre určenie výživného na rozvedeného manžela sú schopnosti a možnosti povinného.

To znamená, že rozvedený manžel prispieva na primeranú výživu, pokiaľ to jeho možnosti a schopnosti
dovoľujú. Ak on sám nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, bude to znamenať, že nárok
na výživné rozvedeného manžela nebude daný. Ďalšia hmotnoprávna podmienka tohto nároku, a to
schopnosť odporcu prispievať výživným v prospech navrhovateľky bola tiež splnená. Odporca mal
dostatočný príjem na to, aby mohol z neho vyživovať aj navrhovateľku, nakoľko v žalovanom období

pracoval s priemerným mesačným príjmom 25 653,- Sk do 31.12.2006 pri plnení si štyroch vyživovacích
povinností vo výške 3 500,- Sk a 5 500,- Sk.

Na základe týchto skutočností súd priznal navrhovateľke výživné rozvedenej manželky vo výške 3 000,-
Sk mesačne s účinnosťou od 30.11.2005 do 30.9.2006 a vo výške 2 000,- Sk mesačne s účinnosťou od
1.10.2006 do 31.12.2006. Pri určení príspevku na výživu súd zohľadnil výšku príjmu odporcu za vyššie

uvedené obdobie, plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a zásadu, že plnenie vyživovacej
povinnosti nezaisťuje uhradenie všetkých životných potrieb navrhovateľky, ale len primeranú výživu.
Zobral pritom do úvahy, že odporca mal ako zamestnaný nevyhnutné náklady vyššie ako navrhovateľka.
Vychádzal z toho, že zmyslom príspevku na výživu rozvedenej manželky je hlavne zabezpečiť
rozvedenej manželke, ktorá nie je sama schopná sa živiť, životnú úroveň podobnú životnej úrovnipočas trvania manželstva s odporcom. Prihliadol pritom i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov v
manželstve medzi navrhovateľkou a odporcom.

V ostatnom období, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa zamestnala, pričom schopnosti a možnosti

odporcu sa nezmenili, súd znížil príspevok na výživu na sumu 2000,- Sk s prihliadnutím i na zvýšenie
nákladov na nevyhnutné potreby navrhovateľky (stravovanie počas pracovnej doby a pod.) a to do
31.12.2006, kedy preukázateľne došlo k poklesu príjmu odporcu a k strate možnosti a schopnosti platiť
navrhovateľke príspevok na výživu. Z tohto dôvodu súd návrh v ostatnej časti zamietol. Námietky
odporcu súd ako právne bezpredmetné nemohol akceptovať, nakoľko jeho možnosti a schopnosti ako

povinného boli v rozhodnom období jednoznačne preukázané a nie je možné prihliadať na zročné dlhy
vzniknuté tým, že povinný si neplnil svoje vyživovacie povinnosti riadne a včas.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o príspevku na výživu so spätnou účinnosťou, vznikol na výživnom
dlh za čas od 30.11.2005 do 31.12.2006 vo výške 34 100,- Sk, ktorý súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil
odporcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach v určenej výške a podmienok zročnosti.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.