Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/75/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1196899547
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI:

Uznesenie

16C 75/1996-243

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v
právnej veci navrhovateľa : Rímskokatolícka cirkev Farnosť sv. Martina, so sídlom Kapitulská 9, 811
01 Bratislava, IČO: 308 12 712, zastúpený: JUDr. Viliam Karas, advokátska kancelária MAPLE & FISH

s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432 proti odporcovi : Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Kuráň, CSc., advokát, AK KURÁŇ &
MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 769 771, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností - pozemok, s parcelným číslom XXX . o výmere X.XXX m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku
s parcelným č. XXX, nachádzajúce sa v mestskej časti Bratislava - mestská časť Staré mesto, v
katastrálnom území Staré mesto, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu; pôvodne evidovaných ako parcela č. XXX - dom, popisné č. O. Kamenný
múr, (býv. S. a H.) o výmere XXá a XX m2 zapísané v PK vložke XXXXX je Rímskokatolícka cirkev

Farnosť sv. Martina, so sídlom Kapitulská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 308 12 712

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi sumu 72.973,05,- EUR z titulu náhrady trov konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX . vedený v Q.., a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie:

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa29.3.1996domáhalvočiodporcoviurčenia,že

pozbavenie vlastníctva Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obce v Bratislave je neplatné a rovnako
sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom v návrhu identifikovaných nehnuteľností.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že ako oprávnená osoba predložila odporcovi dňa 21.12.1994 výzvu
na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.Navrhovateľ v priebehu konania dopĺňal a menil svoj návrh, pričom súd uzneseniami zo dňa 25.5.2006,
č.k. 16C 75/1996-107, procesné uznesenie zo dňa 9.10.2006, zo dňa 22.2.2008, č.k. 16C 75/1996-197,
zo dňa 29.4.2008, 16C 75/1996-201 ustálil okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania a pripustil

úpravu petitu tak, že súd má určiť, že navrhovateľ je vlastníkom označených nehnuteľnosti, konkrétne
vlastníkom parcely č. XXX o výmere X.XXX m2 a budovy so súpisným číslom XXX, nachádzajúcich
sa v k. ú. Staré Mesto.

Na základe ustanovenia § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Sb. n. SNR o poštátnení
majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Sb. n. SNR došlo

k prechodu majetku fyzických a právnických osôb, ktorý slúžil ku dňu účinnosti nariadenia školským
cieľom a ubytovaniu učiteľských síl a iných školských zamestnancov, na štát.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 nariadenia poštátnenie majetku malo vykonať Povereníctvo národnej
rady pre školstvo a osvetu správnym pokračovaním podľa vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. a
rozhodnúť o ňom výmerom.

Dňa 04.06.1956 bol Ústredným národným výborom - školský odbor Bratislava vydaný výmer,

ktorým Ústredný národný výbor po skončení administratívneho konania určil v zmysle vládneho
nariadenia č. 122/1951 Sb., že dňom 02.06.1945 prešiel na štát podľa ustanovenia §1 Nariadenia
majetok Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obce v Bratislave slúžiaci školským účelom bývalej
rímskokatolíckej rádovej školy v Bratislave.

Výmerbolovzmyslepoučeniavňomobsiahnutommožnénapadnúťodvolanímatedaišloorozhodnutie,

ktoré v zmysle zákona podliehalo inštančnému preskúmaniu.

Podľa navrhovateľa výmer, tak ako to z jeho písomného vyhotovenia vyplýva, nebol doručený
Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obci v Bratislave hoci jej ako účastníkovi, ktorého majetok sa
konfiškoval, doručovaný byť mal, a to najmä vzhľadom na ustanovenie § 26 Vládneho nariadenia č.
20/1955 Sb. o konaní vo veciach správnych, podľa ktorého rozhodnutie je oznámené doručením jeho

písomného vyhotovenia účastníkovi konania.

V dôsledku nedoručenia a teda neoznámenia výmeru Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obci
v Bratislave, bola Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obci v Bratislave, ako účastníkovi konania,
odňatá možnosť podať v zákonnej lehote proti výmeru odvolanie, čo podľa navrhovateľa možno
považovať za vadu tak závažnú, že táto robí výmer aktom nulitným (ničotným).

V tejto súvislosti navrhovateľ argumentoval okruhom osôb, ktorým sa výmer, podľa informácie v ňom
obsiahnutej, doručoval a v ktorom sa Rímskokatolícka autonómna cirkevná obec v Bratislave neuvádza.
Súčasne navrhovateľ poukázal a do súdneho spisu založil obdobný výmer Západoslovenského
krajského národného výboru - odbor školstva a kultúry Bratislava zo dňa 10.05.1967, týkajúci sa tiež
poštátnenia majetku slúžiaceho školským cieľom v zmysle nariadenia, ktorý bol, na rozdiel od sporného

výmeru, doručovaný dotknutému účastníkovi konfiškačného konania.

Odporca žiadal návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a
argumentoval, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa vydania nehnuteľnosti, a to podľa zákona
č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam, ako zákona špeciálneho, a uviedol, že existencia reštitučného zákona vylučuje použitie

všeobecných právnych predpisov určovacej žaloby podľa ustanovení § 80 písm. c) O.s.p.

Súčasne odporca argumentoval, že nárok navrhovateľa na vydanie veci podľa § 5 zákona č. 282/1993
Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam
zanikol nakoľko navrhovateľ zmeškal lehotu na podanie žaloby na vydanie veci, ktorú bol oprávnený
podať v lehote 15 mesiacov od doručenia výzvy na vrátenie veci. Keďže výzvu na vrátenie veci doručil

navrhovateľ odporcovi dňa 21.12.1994 a 15 mesiacov od tohto dátumu je 21.3.1996, tak skutočnosť, že
žaloba navrhovateľa bola na súd podaná dňa 29.3.1996 dokazuje, že nárok bol uplatnený po termíne,
čo podľa odporcu znamená, že nárok na vydanie veci zanikol.

K argumentácii navrhovateľa, že konfiškačný výmer mu nebol doručený a teda nikdy nemohol
nadobudnúť právoplatnosť a záväznosť sa odporca na pojednávaní dňa 26.1.2009 vyjadril v tom zmysle,

že absencia osoby navrhovateľa v zozname osôb, ktoré sa o vydaní výmeru upovedomovali, nie jedôkazomotom,ževýmernebolnavrhovateľovidoručený.Akbyajvýmerneboldoručenýnavrhovateľovi,
tak sa podľa jeho názoru nejedná o takú vadu, ktorá by spôsobovala nulitu výmeru ako právneho aktu.
Súčasne odporca uviedol, že otázku postupu správneho orgánu, vrátane otázky doručenia správneho

aktu, nie je vecne príslušný preskúmať všeobecný súd v tomto konaní.

Podľa článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a
slobôd, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme,
a to na základe zákona a za náhradu.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 26 vládneho nariadenia 20/1955 Sb. o konaní vo veciach správnych (správny poriadok) platilo,
že rozhodnutie je oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkovi konania; ak však bolo
vyhlásené ústne v prítomnosti účastníkov konania, je oznámené už týmto ústnym vyhlásením.

Súd mal potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 21.8.2008 za preukázané, že
navrhovateľ je právnym nástupcom Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obci v Bratislave a teda má
postavenie oprávnenej osoby v zmysle § 2 zákona č. 289/1993 Z.z. zmiernení niektorých majetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Rovnako mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 21.12.1994 vyzval odporcu na vydanie majetku podľa

zákona 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam všeobecnou výzvou.

Navrhovateľ sa svojim podaním zo dňa 29.3.1996 domáhal vydania veci v zmysle § 5 zákona 282/1993
Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a súčasne súd žiadal v zmysle
ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností konkrétne

vlastníkom parcely č.XXX o výmere X.XXX m2 a budovy so súpisným číslom XXX, nachádzajúcich sa
v k. ú. Staré Mesto.

Vzhľadom na viazanosť súdu žalobným petitom navrhovateľa sa súd zaoberal predbežnou otázkou,
či na základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Sb. n. SNR o poštátnení majetku pri
školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Sb. n. SNR došlo k prechodu

vlastníckeho práva označených nehnuteľností na štát alebo nie.Z ustanovenia § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Sb. n. SNR o poštátnení majetku
pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Sb. n. SNR vyplýva, že
poštátnený majetok bol vymedzený práve osobou vlastníka, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 1

zoštátňovacieho nariadenia. Bez následného výmeru bývalého národného výboru by bolo pojmovo
vylúčené označenie majetku, ktorý zoštátneniu podliehal.

Súdmalzapreukázané,žedňa04.06.1956bolÚstrednýmnárodnýmvýborom-školskýodborBratislava
vydaný výmer, ktorým Ústredný národný výbor po skončení administratívneho konania určil v zmysle
vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb., že dňom 02.06.1945 prešiel na štát podľa ustanovenia § 1

nariadenia 47/1945 Sb. n. SNR majetok Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obce v Bratislave
slúžiaci školským účelom bývalej rímskokatolíckej rádovej školy v Bratislave.

Súd mal za preukázané, že predmetný výmer nebol v čase jeho vyhotovenia doručený Rímskokatolíckej
autonómnej cirkevnej obci v Bratislave, čo vyplývalo z tvrdení navrhovateľa, z písomného vyhotovenia
výmeru, najmä z označenia okruhu osôb, ktoré boli o vydaní výmeru upovedomené a nepriamo bola táto
skutočnosť zrejmá súdu aj z predloženého písomného dôkazu - uznesenia Ľudového súdu v Bratislave

o povolení zápisu dotknutého výmeru do pozemkovo-knižnej vložky, ktoré sa tiež Rímskokatolíckej
autonómnej cirkevnej obce v Bratislave v tejto veci nedoručovalo.

Pri posúdení otázky doručenia výmeru súd vychádzal zo znenia § 26 vládneho nariadenia č. 20/1955
Sb. o konaní vo veciach správnych (správny poriadok), podľa ktorého v čase vydania výmeru platilo,
že rozhodnutie je oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkovi konania.

Vládne nariadenie č. 20/1955 Sb. o konaní vo veciach správnych (správny poriadok) nadobudlo účinnosť
1.7.1955 a súčasne zrušilo dovtedy platnú právnu úpravu vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení
ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správní řízení), ktoré v § 33 upravovalo
možnosť náhradného doručenia verejnou vyhláškou. Možnosť doručiť správne rozhodnutie náhradným
spôsobom, verejnou vyhláškou alebo opatrovníkovi v čase vydania výmeru vyplývala z oddielu 3

Vyhlášky ministerstva spravedlnosti č. 73/1955 Ú.l., ale v súdnom konaní nebolo odporcom preukázané
použitie ani jedného zo zákonných spôsobov doručenia.

Z vyhotovenia výmeru vyplýva, že sa doručovalo štyrom štátnym orgánom a to na Obvodný národný
výbor, finančný odbor Bratislava, Staré Mesto, Obvodný národný výbor, odbor školský v Bratislave, Staré
Mesto, Obvodný národný výbor - odbor výstavby v Bratislave, Staré mesto a Ústredný národný výbor,

cirkevný odbor v Bratislave, Stará radnica. Ústredný národný výbor, cirkevný odbor v Bratislave, Stará
radnica dňa 22.7.1956 podal na Ľudový súd v Bratislave oddiel, Pozemkovej knihy návrh na zápis
výmerudoPozemkovejknihyaĽudovýsúdsvojimrozhodnutímzodňa26.11.1956povolilzápisvykonať.
AnirozhodnutieĽudovéhosúduvBratislaveopovolenízápisudoPozemkovejknihysaRímskokatolíckej
autonómnej cirkevnej obce v Bratislave nedoručovalo.

Ústredný národný výbor, cirkevný odbor v Bratislave vykonával v čase vydania výmeru pôsobnosť
štátneho orgánu pre cirkevné veci v zmysle Vládneho nariadenia č. 228/1949 Sb. o pôsobnosti a
organizácii štátneho úradu pre cirkevné veci vydaného podľa § 5 zákona č. 217/1949 Sb., ktorým sa
zriadil Štátny úrad pre cirkevné veci. Kompetencie Ústredného národného výboru, cirkevný odbor v
Bratislave, tak o ako vyplývali z § 2 Vládneho nariadenia č. 228/1949 Sb. umožňovali tomuto štátnemu

orgánu spravovať hospodárske a finančné veci cirkví, náboženských spoločností a ich zložiek, ale
mu neumožňovali prijímať znárodňovacie výmery, ktoré boli vydané na základe nariadenia Slovenskej
národnej rady č. 47/1945 Sb. n. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením
Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Sb. n. SNR a prípadne podávať voči týmto výmerom riadne a
mimoriadne opravné prostriedky.

Súd posudzoval aj obdobný výmer Západoslovenského krajského národného výboru - odboru školstva
a kultúry Bratislava zo dňa 10.05.1967, týkajúci sa tiež poštátnenia majetku slúžiaceho školským
cieľom v zmysle nariadenia 47/1945 Sb. n. SNR, ktorý na rozdiel od výmeru vo veci Rímskokatolíckej
autonómnej cirkevnej obci v Bratislave bol doručovaný účastníkovi konania, ktorým v danom prípade
bola Rímskokatolícka cirkev v Zavare.

Odporca nijakým dôkazným spôsobom nepreukázal, že vydaný výmer Ústredného národného výboru
bol Rímskokatolíckej autonómnej cirkevnej obci v Bratislave fyzicky doručený.Súd sa preto musel zaoberať otázkou, aké právne dôsledky má nedoručenie zoštátňovacieho
výmeru pre zoštátňovacie konanie. Ak výmer nebol dotknutej osobe doručený, potom nemohol nikdy
nadobudnúť vykonateľnosť a právoplatnosť. Uvedené záver je podložený aj judikatúrou z tohto obdobia

(R 73/1950, R 254/1950, R 220/1950, R78/1951, Zbierky rozhodnutí československých súdov) ako
aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3 Cdo 21/2000 alebo 4 CDo 123/2003). Z
uvedeného vyplýva záver, že o zoštátnenie išlo len v prípade, ak boli splnené nariadením č. 47/1945 Sb.
n. SNR stanovené podmienky, medzi ktoré patrilo aj právne účinné, právoplatné a vykonateľné správne
rozhodnutie - zoštátňovací výmer.

K námietke odporcu, že všeobecný súd nie je vecne príslušný preskúmavať správne akty považuje súd
za potrebné uviesť, že všeobecný súd je oprávnený skúmať správne akty len so zreteľom, či išlo o akty
nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné, čo do zápornej kvality vady, že sa neuplatní
prezumpcia ich správnosti. Také správne akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady, ale nikto
ichnemusírešpektovaťaodzačiatkusananehľadíakonaaktyneexistujúce.Okrempovinnostiskúmať,
či správny akt vôbec je správnym aktom a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu,

sú všeobecné súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je
vykonateľný.

Podľa názoru súdu je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej právnej úprave predpismi
špeciálnymi, ktoré majú pri ich použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu
všeobecného právneho predpisu obvykle vylučujú. Zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých

majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam upravuje vzťahy oprávnených
a povinných osôb pri zmiernení majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období od roku 1938
do 1990 prechodom vecí na štát alebo na inú právnickú osobu na základe niektorého reštitučného titulu.
Jedným z týchto reštitučných titulov je aj prevzatie veci štátom bez právneho titulu. Špecifikom tohto
titulu (ako reštitučných zákonov všeobecne) je, že vychádza z toho, že právne opatrenia komunistického

režimu platia. Nemožno ale pripustiť, že zákonodarca zamýšľal pri zaradení skutočnosti prevzatia veci
štátombezprávnehotitulumedzireštitučnédôvodyzákona č.282/1993Z.z.zámer,žezlegalizujevšetky
protiprávne, nulitné a chybne správne akty vydané v rozhodnom období. V takom prípade, by reštitučné
zákony, ktorých účelom je výlučne náprava niektorých majetkových krívd, upravovali tiež vznik krívd
nových.

Z uvedeného vyplýva, že popri nároku na vydanie veci podľa zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení
niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam nemožno vylúčiť i
nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka a procesne postupom podľa § 80
písm. c) O.s.p.

Súd mal za preukázané, že výmer ako vykonateľné a právoplatné správne rozhodnutie bol zásadnou

podmienkou poštátnenia, bez splnenia ktorej nebol proces zoštátnenie právne účinný a teda nemohol
mať za následok prechod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam na štát. Ak prechod
vlastníckeho práva na štát ku dňu 2.6.1945 nenastal potom bol právny predchodca navrhovateľa aj po
tomto dni vlastníkom označených nehnuteľnosti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 72.973,05,- EUR.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 72.973,05,- EUR, nasledovne:

päť úkonov právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (cena za 1 úkon = 14.422,46,-
EUR pri hodnote nehnuteľnosti 7.000.000,-EUR) :

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 2.10.2007, §14 ods. 1 písm.
a)........... 14.422,46,-EUR + 5,91,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 4.10.2007, § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods.
4.......................................................3.605,62,-EUR + 5,91,-EUR- späťvzatie žaloby a upresnenie žalobného petitu 11.1.2008 - §14 ods. 1 písm. c) .................14.422,46,-
EUR+ 6,34,-EUR

- písomné vyjadrenie navrhovateľa dňa 20.10.2008 - §14 ods. 1 písm. c) .................14.422,46,-EUR+

6,34,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 26.1.2009, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................14.422,46,-EUR + 6,95,-EUR

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu..............................61.295,46,-EUR

Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH (19%) spolu: 61.295,46,-EUR + 11.646,14,-EUR
(DPH)......72.941,60,-EUR.

Náhrada hotových výdavkov advokáta (režijný paušál) spolu...................31,45,-EUR

Trovy právneho zastúpenia celkom: 72.973,05,-EUR

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil celkové trovy konania sumou 137.352,47,-EUR.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy navrhovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku rokovania s
protistranou dňa 8.11.2007, vypracovaním právneho rozboru veci dňa 17.1.2008, porady s klientom
dňa 20.1.2009, nakoľko tieto úkony neboli súdu zo strany navrhovateľa preukázané žiadnym listinným

ani iným dôkazom. Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 4. 10. 2007 toto bolo odročené bez meritórneho
prejednania veci, nakoľko jeho odročenie navrhol samotný navrhovateľ z dôvodu nedostatku času na
jeho prípravu. Vzhľadom k tomu súd priznal navrhovateľovi za tento úkon iba odmenu vo výške 1 (§14
ods. 4). S poukazom na vyššie uvedené súd náhradu trov konania za takto uplatnené právne úkony
navrhovateľovi nepriznal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava

I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,

žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

V Bratislave dňa 26.1. 2009

JUDr. Branislav Král

zastupujúci sudca

Za správnosť :

Bodriová