Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2006

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/190/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205219180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej

veci žalobcu: Y.., Z., zastúpeného: JUDr. Bernardom Odrejkom, advokátom, Tomášikova 19, Bratislava,
proti žalovaným: v I. rade: W., v II. rade: Y., o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá medzi N. nar. XX.XX.XXXX a manželkou T., nar. XX.XX.XXXX,
akodarcamiaodporcamivI.aII.rade-W.,nar.XX.XX.XXXXaY.,nar.XX.XX.XXXX,akoobdarovanými,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. X., na druhom poschodí bytového domu, súp.
č. XXXX, na ulici I., X., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 6675/331676-in, zapísaných na liste

vlastníctva XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
pracovisko Bratislava II, obec Bratislava - Mestská časť G., katastrálne územie B. pod č. P., zo dňa
4.10.2004, je voči žalobcovi Y., nar. XX.XX.XXXX, právne neúčinná.

Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi, spoločne a nerozdielne, náhradu trov konania
v sume 8.080,-Sk, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Bernarda Ondrejku, advokáta, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.8.2005, bližšie špecifikovanou podaním
doručeným súdu dňa 22.11.2005 a zmenenou so súhlasom súdu na pojednávaní dňa 20.9.2006,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi N.. a jeho

manželkou T. ako darcami a žalovanými v I. a II. rade, ako obdarovanými, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na I. v X. a
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, je voči žalobcovi právne
neúčinná.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.5.2003 mu N.. vystavil z titulu pôžičky zmenku znejúcu na sumu
80.000,-USD, ktorú sa zaviazal splatiť do 31.7.2003. Dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, preto
bol nútený uplatniť si svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy návrhom na vydanie zmenkového

platobného rozkazu. Napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave vydal dňa 8.11.2004, č.k. XX Zm XXX/
XX-XX zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviazal N. na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom,
N.š vedomý si toho, že nárok žalobcu je nepochybný a v konečnom dôsledku ho bude musieť uspokojiť,
dlžnú sumu doposiaľ neuhradil. Uvedomujúc si existenciu záväzku zo zmenky, v snahe vyhnúť sa jeho
splneniu a tým ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky, pristúpil k zbavovaniu sa svojho majetku a
spolu s manželkou T. previedli ako bezpodieloví spoluvlastníci darovacou zmluvou vlastnícke právo k
bytu, na I. na ich spoločné deti - žalovaných v I. a II. rade, pričom je evidentné, že prevod bytu, ktorý bolrealizovaný po splatnosti pohľadávky, mal za cieľ zmariť možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky.
Keďže obaja žalovaní sú deťmi N., teda osobami blízkymi, je odôvodnený záver, že o úmysle N. ukrátiť
uspokojenie žalobcovej pohľadávky museli vedieť. Darovacou zmluvou nepochybne došlo k zmenšeniu

majetku N. čím došlo k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, pričom je nesporné, že žalovaní v
I. a II. rade mali z tohto právneho úkonu prospech.

Žalovaní v I. a II. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Dokazovaním súd zistil, že žalobca má voči N. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná
právoplatným rozhodnutím súdu - zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Bratislave, zo
dňa 8.11.2004, č.k XX Zm XXX/XX - XX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa

30.11.2005, č.k. XX . Z. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2006. Podkladom
pre vydanie zmenkového platobného rozkazu bola zmenka vystavená dlžníkom, N., dňa 27.5.2003,
znejúca na sumu 80.000,-USD, ktorú sa zaviazal splatiť žalobcovi do 31.7.2003

Dňa 14.6.2004 bola medzi IB., nar. X.X.XXXX a manželkou T., nar. XX.X.XXXX, ako darcami a
žalovanými v I. a II. rade - W., nar. 1X.X.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX, ako obdarovanými, uzavretá

darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X, na druhom poschodí
bytového domu, súp. č. XXXX, na ulici I., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 6675/331676-in, zapísaných
na liste vlastníctva XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, pracovisko Bratislava II, obec Bratislava - Mestská časť G., katastrálne územie B., pod č. P..

Príslušný katastrálny úrad povolil vklad do katastra nehnuteľností dňa 4.10.2004. Týmto dňom nastali
právne účinky vkladu a vlastníkmi označených nehnuteľností sa stali žalovaní v I. a II. rade.

Žalovaní v I. a II. rade sú osobami blízkymi (§ 116 Obč. zák.), priamymi potomkami, deťmi, dlžníka
žalobcu, N.

Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich písomných vyjadreniach, pričom poukázal na to, že

právny úkon dlžníka - označená darovacia zmluva, je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko k jej
uzavretiu došlo v posledných troch rokoch od podania návrhu, medzi osobami blízkymi. Poukázal na
to, že N. Y. uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanými v I. a II. rade po splatnosti zmenky, uvedomujúc si
záväzok, ktorý mu zo zmenky vznikol. Žalovaní v I. a II. rade sa o finančnú situáciu svojich rodičov vôbec
nezaujímali, preto nemožno mať za to, že úmysel dlžníka (ich otca), ukrátiť veriteľa (žalobcu), nemohli

ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať.

ŽalovanívI.aII.radežiadalinávrhakonedôvodnýzamietnuť,pričompoukazovalinato,žeoskutočnosti,
že ich otec má záväzok voči žalobcovi v čase uzavretia darovacej zmluvy nevedeli. Žalovaná v I.
rade sa o tejto skutočnosti dozvedela až koncom roku 2004 a to z listu právneho zástupcu žalobcu.
Obaja žalovaní zhodne uviedli, že uzatvorenie darovacej zmluvy bolo vopred naplánované, brali to ako

samozrejmosť. Byt im mal byť prevedený potom, ako ho rodičia odkúpia do osobného vlastníctva. K
odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva rodičov došlo v roku 2000. Darovacia zmluva bola uzavretá až
v roku 2004 z dôvodu, že čakali tri roky, aby nemuseli platiť daň z darovania. K uzatvoreniu darovacej
zmluvy došlo taktiež preto, že rodičia sa rozchádzali a chceli si týmto spôsobom vysporiadať svoje
vzájomné vzťahy, keďže tieto medzi nimi neboli práve najlepšie už v roku 2004. V tom čase sa však ešte

snažili o ich vyriešenie. V roku 2004 žalovaní žili v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi. Matka sa
zo spoločnej domácnosti odsťahovala v januári 2006. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti iba so
svojim otcom. Všetky náklady na domácnosť hradí žalovaná v I. rade. Žalovaní uviedli, že o finančnú
situáciu svojich rodičov sa nikdy nezaujímali a to ani v minulosti a ani v súčasnosti. Nebola im známa ani
skutočnosť, že na pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parc.č. XXXX/XX,. ktorý bol taktiež predmetom

darovacej zmluvy, viazne záložné právo v prospech O. banky, a.s..

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v

poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Odporovateľnými právnymi úkonmi sú úkony urobené dlžníkom s úmyslom poškodiť veriteľa (in fraudem
creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Následkom úspešného odporovania právneho úkonu
je neúčinnosť právneho úkonu voči osobe veriteľa, čo znamená, že veriteľ má právo uspokojiť svoju
pohľadávku aj z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

V danom prípade súd má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na odporovanie právneho
úkonu. K uzatvoreniu odporovanej zmluvy došlo v posledných troch rokoch od podania návrhu (vklad

darovacej zmluvy bol povolený dňa 4.10.2004), pričom je nesporné, že žalobca má voči N. vymáhateľnú
pohľadávku vo výške 2.724.160,-Sk s prísl., ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu
(zmenkový platobný rozkaz zo dňa 8.11.2004). Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 31.7.2003.
N. v lehote splatnosti dlžnú sumu žalobcovi neuhradil a napriek vedomosti o tomto záväzku, ktorá
skutočnosť zakladá objektívnu existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, previedol spolu so svojou

manželkou T., darovacou zmluvou vlastnícke právo k bytu č. X, ktorý bol v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na I. na žalovaných v I. a II. rade,
ktorí sú ich deťmi, teda osobami blízkymi (§ 116 Občianskeho zákonníka). Týmto právnym úkonom
bezpochyby došlo k ukráteniu veriteľa a získaniu prospechu na strane žalovaných v I. a II. rade.

V prípade odporovaného právneho úkonu, ktorý bol vykonaný medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,

vedomosť osôb blízkych o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá. Dôkazné bremeno preto
spočíva na strane žalovaných, ktorí sú povinní preukázať, že napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti
im úmysel dlžníka, ukrátiť veriteľa nemohol byť známy. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,
že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právnehoúkonu takú činnosť, aby jej úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho
úkonu objektívne musel byť daný, z výsledkov tejto činnosti poznala, resp. sa o tomto úmysle dozvedela.
Zákon vedie osobu dlžníkovi blízku k tomu, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych

úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka. V
prejednávanej veci sa tak nestalo.

Odporcovia žili a naďalej žijú v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý je dlžníkom žalobcu. Pokiaľ
uviedli, že o existencii pohľadávky žalobcu v čase uzavretia darovacej zmluvy nevedeli, o podnikanie
svojho otca, resp. rodičov a ich finančné záležitosti sa nikdy nezaujímali, nevedeli ani o existencii

záložnéhoprávaO.banky,a.s.,napozemok,ktorýbolpredmetomdarovacejzmluvy,uzavretiedarovacej
zmluvy očakávali a nemali preto dôvod vyvíjať akúkoľvek iniciatívu k overeniu si prípadného úmyslu otca
ako dlžníka ukrátiť veriteľa odporovaným právnym úkonom, tieto ich námietky z hľadiska požiadavky
vynaloženia náležitej starostlivosti osôb blízkych v zmysle ust. § 42a ods. 3 Obč. zák., nemôžu obstáť.
Žalovaní nielenže neuniesli dôkazné bremeno, keď ničím nepreukázali, že pri uzatváraní darovacej
zmluvy so svojimi rodičmi vynaložili náležitú starostlivosť na zistenie skutočných dôvodov, ktoré viedli ich

otca, resp. rodičov k uzatvoreniu odporovanej zmluvy a k tomu, aké dôsledky môže mať táto zmluva pre
tretie osoby, ale ani netvrdili, že by akúkoľvek náležitú starostlivosť vyvinuli. Súd preto žalobe vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov

konania.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.000,-Sk a trov
právneho zastúpenia vo výške 7.080,-Sk za 6 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, doplnenie návrhu zo dňa 21.11.2005, účasť
na pojednávaní súdu dňa 23.11.2005, 15.2.2006 - bez prejednania veci, účasť na pojednávaní súdu

dňa 20.9.2006), kde základná sadzba tarifnej odmeny určenej je podľa § 11 ods. 1 (1/13 výpočtového
základu) predstavuje pri úkonoch právneho zastúpenia vykonaných v roku 2005 sumu 1.154,-Sk a
pri úkonoch vykonaných v roku 2006 sumu 1.260,-Sk, pričom za účasť na pojednávaniach súdu dňa
23.11.2005 a 15.2.2006, patrí právnemu zástupcovi v súlade s § 14 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. iba
štvrtina odmeny. Nakoľko si právny zástupca žalobcu uplatnil odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo

výške1.154,-Sksúdmupriznalodmenuibavnímuplatnenejvýške(§151ods.1O.s.p.)atonasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia ............................................................................. 1.154,00-Sk

- písomné podanie na súd (zo dňa 14.7.2005 a 21.11.2005), t.j. 2x 1.154,-Sk........ 2.308,00-Sk

- účasť na pojednávaní dňa 23.11.2005 a 15.2.2006 bez prejednania veci, t.j. 2x 288,50,-
Sk .................................................................................................................................... 577,00,-Sk

- účasť na pojednávaní dňa 20.9.2006 .....................................................................1.154,00-Sk.

Odmena právneho zástupcu žalobcu tak činí 5.193,-Sk + 19% DPH (§ 18 ods. 4 cit. vyhl.), t.j. 987,-Sk
= 6.180,-Sk.

Právnemu zástupcovi žalobcu ďalej patrí režijný paušál 150,-Sk za každý úkon právnej pomoci
poskytnutý v roku 2005 a 164,-Sk za každý úkon právnej pomoci poskytnutý v roku 2006. Nakoľko si

právny zástupca žalobcu uplatnil režijný paušál vo výške 150,-Sk za každý úkon právnej pomoci, súd
mu priznal režijný paušál iba vo výške ním uplatnenej (§ 151 ods. 1 O.s.p), t.j. celkom 6x 150,-Sk = 900,-
Sk. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 7.080,-Sk.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon - nahliadnutie do spisu, nakoľko sa nejedná o
úkon právnej pomoci, za ktorý by právnemu zástupcovi žalobcu patrila odmena (§ 14 vyhl. č. 655/2004

Z.z.). Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu DPH uplatnenú z režijného paušálu, a to z
dôvodu, že DPH je možné advokátovi priznať iba z odmeny, ktorá mu prináleží za poskytnutú službu,
nie však z paušálnej náhrady hotových výdavkov (§ 18 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.