Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/308/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110217729
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu M. K., občana

S., bytom D. N. V., P. č. XX. proti žalovanému T. V. S. a.s. so sídlom v T., X.. M. č. XX,. IČO XX. XXX.
XXX,. práv. zast. A. A. K. s.r.o. so sídlom v T., H. Š. č. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 2.318,56,-
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobca j e p o vi n ný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 486,53,-€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám Mgr. V. M..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 25.06.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
2.318,56,-€ s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Uviedol, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu tým, že neudržoval cestnú komunikáciu na Ž. ulici v
T. zjazdnú, čím porušil § 9a ods.2 zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon). V dôsledku toho došlo dňa
25.05.2010 k škodovej udalosti na vozidle Citroen Berlingo ev. č. IL XXX BC a žalovaný na mieste
nehody za prítomnosti polície zodpovednosť za škodu priznal. Žalovaný doposiaľ škodu neuhradil a
celková škoda predstavuje 2.318,56,-€.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za
škody , ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v ich zjazdnosti,
avšak žalobca sa nesprávne domnieva, že správcom komunikácie na Ž. ulici v T. je žalovaný. Podľa

§ 9 ods.1 cit. zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov
povinní odstraňovať ich správcovia a pre vznik zodpovednosti za škodu je rozhodujúce aj to, akú
právnu povinnosť škodca porušil. Žalovanému ako miestnemu prevádzkovateľovi verejného vodovodu
a kanalizácie nevzniká zákonná povinnosť zabezpečovať zjazdnosť ciest podľa cestného zákona,
teda medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny právny vzťah. Ani spomenuté vyjadrenie privolaného
zamestnanca žalovaného neznamená prechod zodpovednosti zo správcu komunikácie na žalovaného.
Preto žalovaný za škodu nezodpovedá, aj s prihliadnutím na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie,

nakoľko žalobca nie je vlastníkom poškodeného mot. vozidla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil list žalobcu zo dňa 31.05.2010, záznam z
dopravnej nehody zo dňa 25.05.2010, príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.06.2010, faktúru č. 113,
odpor proti platobnému rozkazu a zistil nasledovný skutkový stav veci :dňa 25.05.2010 o 11,20 došlo v T. na Ž. ul. pred predajňou P. k dopravnej nehode v pričom vodič -
žalobca viedol vozidlo zn. Citroen Berlingo ev. č. IL XXX. BC po ul. B. v T. a po odbočení na Ž. ulicu
vošiel v jeho jazdnom pruhu pravým kolesom do výmoľu okolo vodovodného uzáveru, ktorý sa nachádza

pred predajňou P., čím došlo k poškodeniu vozidla. Vodič nepožil alkohol a nedošlo k zraneniu osôb.
Predbežná škoda na vozidle, patriacom M. K., bytom N. D. , S. K.. N. č. XX/X. bola vyčíslená políciou na
100,-€. Polícia za príčinu vzniku nehody označila v zázname o dopravnej nehode č. ORP-N/DI-TN-10Rč
závadu v zjazdnosti komunikácie, nesplnenie úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie podľa § 9a
zák. č. 135/1996 Z. z. ( cestný zákon). Žalobca si uplatnil celkovú škodu na vozidle ev. č. IL XXXBC. v

sume 2.318,56,-€ od žalovaného, ktorý ju nebol ochotný uhradiť.

Podľa § 9a ods.2 zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení nesk. predpisov správcovia diaľníc, ciest a
miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých
príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. ( cestný zákon) v znení nesk. predpisov miestne komunikácie

sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods.5 písm. c/, d/ zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení nesk. predpisov správu
pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny
kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené, ak ide o prejazdné úseky
ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce,

prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 3d ods.6 zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení nesk. predpisov vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý

zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase
poškodenia.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení nesk.
predpisov vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s

vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka
sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu
vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného
vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka
je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. 2)

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení nesk.
predpisov kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo
miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej
prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou
sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu.

Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 2)

Podľa § 6 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení nesk.
predpisovVlastníkomvodovodnejprípojkyalebovlastníkomkanalizačnejprípojkyjeosoba,ktorázriadila
prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu aleboverejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 7 písm. c/ zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
nesk. predpisov vlastník vodovodnej prípojky je povinný c) zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej
prípojky na vlastné náklady.

Podľa§8písm.c/zák.č.442/2002Z.z.overejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchvznenínesk.
predpisov vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky
na vlastné náklady.

Súd sa predtým, než vykonal vo veci dokazovanie na zistenie oprávnenosti nároku uplatneného
žalobou, zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecná legitimácia vo vzťahu
k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorej účastník je subjektom
práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že
žalobca nie je nositeľom práva, ktorej sa domáha.

V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku vyššie
uvedenej dopravnej nehody na vozidle ev. č. IL XXXBC.. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú:
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná
v peniazoch. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobcovi žiadna škoda na jeho majetku v

dôsledku uvedenej dopravnej nehody nevznikla, pretože nie je majiteľom poškodeného vozidla, tým je
M. K.. Žalobca teda nie je subjektom práva, ktorého sa domáha. Nebolo ani preukázané zavinenie
žalovaného, ktorý nie je správcom cesty, ani nezodpovedá za jej zjazdnosť. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný

úspech súd priznal náhradu trov konania v sume 139,- € za zaplatený súdny poplatok za odpor proti
platobnému rozkazu a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 91,29,-€ (príprava a
prevzatieveci dňa20.08.2010,podanieodporudňa27.08.2010aúčasťnapojednávanídňa24.11.2010)
+ 3x 7,21,-€ a 19% DPH v sume 52,03,-€ podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/,b/,c/, § 16 ods.3, § 18
ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania v celkovej výške 486,53,- € bude žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného, Mgr. M..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.