Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/146/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106222541
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky M. Z.,

občianky SR, bytom D. N. V., C I. XX/XX,. zastúpenej J. Z., občiankou SR, bytom D. N. V., C I. XX/XX.
proti odporcovi M. Z., občanovi SR, bytom D. N. V., C I. XX/XX. o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné po 2.500,- Sk mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 21.09.2006.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 21.09.2006 do rozhodnutia súdu v sume 9.800,- Sk súd
p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 500,- Sk splatných spolu s bežným výživným, po
právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 21.09.2006 domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej

výživné po 4.000,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.07.2006. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti
s odporcom a matkou J. Z.. Rodičia sa rozviedli dňa 30.06.2006 a odporca si dobrovoľne neplní
vyživovaciu povinnosť. Ich vzájomný vzťah je napätý a narušený. Odporca vyhlásil, že jej bude platiť len
na základe súdneho rozhodnutia. Matka navrhovateľky pracuje ako predavačka pekárenských výrobkov
a má príjem 6.900,- Sk mesačne v hrubom. Odporca je samostatne zárobkovo činná osoba a rodičia
majú vyživovaciu povinnosť len voči nej. Navrhovateľka študuje na S. Z. Š. V T., 4. ročník. V júni 2006
dovŕšila 18 rokov a stúpli jej náklady spojené so štúdiom, na hygienu, ošatenie a obutie. Vo voľnom čase

študuje a navštevuje prax, lebo po maturite v roku 2007 chce študovať na vysokej škole.

Odporca s návrhom na určenie výživného súhlasil, mal však výhrady k výške, požadovanej
navrhovateľkou. Uviedol, že je ochotný platiť výživné po 2.500,- Sk mesačne. Uviedol, že po rozvode
býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a bývalou manželkou, v 4-izbovom byte, náklady na
bývanie predstavujú sumu 6.100,- Sk mesačne. Do 8/2006 ich platil v plnej výške on, v súčasnosti ich
neplatí nikto, lebo sa nevedia s bývalou manželkou dohodnúť na ich platení na 1-icu.On sa stravuje
osobitnesčímsúspojenévýdavkypo 3.000,-Skmesačne.Uviedol,ženaposledypacovalvspoločnosti
F. a T. s.r.o. so sídlom v K. a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Okrem toho mal aj živnosť.

V súčasnosti je bez práce, živnosť má od 8/2006 pozastavenú. Nie je evidovaný na úrade práce a
nepoberá sociálne dávky.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o návšteve školy
navrhovateľky, správy o príjme matky navrhovateľky a odporcu, rozpis výdavkov spojených so štúdiom
navrhovateľky, Správu z Daňového úradu v D. N. V., rodný list navrhovateľky, spis tun. súdu sp. zn.

27C/61/2006 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 27C/61/2006-13 zo
dňa 30.06.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2006. O výživnom na navrhovateľku sa
v tom čase nerozhodlo, lebo už bola plnoletá.

Vsúčasnostinavrhovateľkažijevspoločnejdomácnostismatkou,bratom aodporcomv4-izbovombyte.
Rodičia navrhovateľky sa nevedia dohodnúť na platení poplatkov za užívanie bytu. Brat navrhovateľky

pracuje a na domácnosť prispieva sumou 2.000,- Sk mesačne. Rodičia nemajú iné vyživovacie
povinnosti. Matka navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 5.908,- Sk a poberá rodinné
prídavky po 540,- Sk mesačne.

Zo správy Daňového úradu v D. N. V. zo dňa 13.11.2006 mal súd preukázané, že odporca vykázal
v daňovom priznaní za rok 2005 príjmy 123.115,- Sk, výdavky 73.869,- Sk, základ dane 63.419,- Sk,

daňovú povinnosť 5.000,- Sk, čo zodpovedá čistému príjmu 5.285,- Sk mesačne.

Odporca pracoval od 04.04.2005 do 03.05.2005 v spoločnosti P.-XL. s.r.o. so sídlom B. č.
XXX,. D. N. V., pričom od 04.04.2005 do 11.04.2005 mal vykázané neplatené voľno, potom absencie a
pracovný pomer bol ukončený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovná morálka odporcu
bola neuspokojivá. Od 01.12.2005 do 31.12.2005 pracoval v N. - N. s.r.o. so sídlom v I., F. č. XX/X,. kde

dosiahol priemerný čistý príjem 5.727,- Sk. Pracovný pomer ukončil na základe vzájomnej dohody, lebo
odporca mal problém adaptovať sa na pracovné prostredie v kancelárii. Od 25.09.2006 do 08.11.2006
pracoval v spoločnosti F. a H. T. s.r.o. so sídlom K. XXX,. N. D.. Pracovný pomer bol s ním rozviazaný
v skúšobnej dobe a dosiahol príjem 121.640,- Sk.

Navrhovateľkaštuduje4.ročníkS.Z.Š.vT.,nákladynaštúdiumpredstavovali649,-Skzakúpuučebnice

anglického jazyka, 519,- Sk učebnice slovenského jazyka, cestovné 484,- Sk, veci na prax 1.000,- Sk,
ZRPŠ po 1.000,- Sk ročne. Za obedy náklady predstavujú 500,- Sk, doučovanie angličtiny po 200,-
Sk mesačne, náklady na školské potreby sú cca 1.500,- Sk. Výdavky spojené so stužkovou slávnosťou
predstavujú 6.000,- Sk.

Podľa § 65 ods. 1 - 3 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
akrodičiaspolužijú,alejedenznichsisvojuvyživovaciupovinnosťvočimaloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 62 ods. 1 - 3 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

V danom prípade mal súd preukázané, že odporca dobrovoľne na výživu navrhovateľky neprispieva,

hoci ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré študuje. Matka navrhovateľky nedokáže platiť všetky
výdavky, spojené so štúdiom navrhovateľky. Odporca v súčasnosti nie je zamestnaný, nie je evidovaný
na úrade práce, nepoberá sociálne dávky. V poslednom období často striedal zamestnania, mal niekoľko
krátkodobýchpracovnýchpomerov.Poslednýpracovnýpomerskončilvskúšobnejdobe,predchádzajúci
z vlastnej iniciatívy a ten predtým pre absencie. Predchádzajúce 2 stabilné pracovné pomery však
odporca ukončil z vlastnej iniciatívy, čím sa pripravil vlastnou vinou o pravidelný príjem zo zamestnania.

Ukončil aj podnikanie na živnosť, ktorú má pozastavenú. Po ukončení posledného pracovného pomeru
sa nezaevidoval na úrade práce, čím sa pripravil o možnosť sprostredkovania zamestnania a poberania
podpory v nezamestnanosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dokazovanie súd stanovil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľke sumou 2.500,- Sk mesačne, čo je suma primeraná potrebám navrhovateľky, ako i

zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd vychádzal pri určovaní výživného z príjmu, aký
by mohol odporca dosahovať, keby sa vlastnou vinou nepripravil o stabilné zamestnanie, v súlade s ust.
§ 75 Zákona o rodine. Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, nakoľko príjmy
odporcu neumožňujú platenie výživného po 4.000,- Sk mesačne.

Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil od podania žaloby na súd, od 21.09.2006, v súlade s ust. §

77 ods.1 Zákona o rodine, nakoľko priznať výživné so spätnou účinnosťou je možné len pri výživnom na
maloleté deti. Vo zvyšujúcej časti, t.j. výživného uplatneného od 01.07.2006 súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Súd rozhodol o výživnom so spätnou účinnosťou a tak vznikol za čas od 21.09.2006 do rozhodnutia súdu
na výživnom nedoplatok v sume 9.800,- Sk, nakoľko sa zhodnými výpoveďami účastníkov preukázalo,

že od podania žaloby odporca prispel navrhovateľke na výživu len sumou 150,- Sk, ktoré súd započítal
docelkovéhodlhu.Nedoplatoksúdpovolilodporcovizaplatiťvsplátkachpo500,-Skmesačne,splatných
spolu s bežným výživným v súlade s ust. § 160 ods.1 O.s.p. Pokiaľ odporca nebude platiť splátky riadne
a včas, spolu s bežným výživným, stane sa zročným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka

mala v konaní úspech len čiastočný, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.