Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 25C/34/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105225677
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne D. R., štátnej

občianky S. R., bytom T., H. XXXX/XX. proti žalovanému M. H. A. S. L. M. so sídlom v T., S. XX,. IČO
XXXXXXXX, zastúpenému v konaní Mgr. J. H., bytom T., Š. X o neplatnosť výpovede takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie, že výpoveď doručená žalobkyni 13.4.2005 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
je neplatná a že pracovný pomer trvá naďalej, s a z a m i e t a.

Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že jej pracovný pomer so žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy dňom
8.2.1999, pričom v jeho priebehu došlo k zmene, a to pokiaľ ide o druh vykonávanej práce na odborný
referent - vrátnik. Počas trvania pracovného pomeru začala čerpať materskú dovolenku a následne

rodičovskú dovolenku. Žalovaný jej oznámil, že došlo k transformácii organizácie a následne, že jej
miesto bolo zrušené. Z toho dôvodu jej navrhol dohodu o ukončení pracovného pomeru, čo odmietla
a následne jej žalovaný dal výpoveď. Tvrdila, že žalovaného upozornila, na to, že je tehotná a túto
skutočnosť preukázala materskou knižkou, čo žalovaný odmietol akceptovať. Listom mu oznámila, že
trvá na ďalšom zamestnávaní a predložila mu písomné potvrdenie o tehotnosti. Poukázala na to, že
žalovaný zamestnáva zamestnancov na jej pracovnom mieste, z ktorého odišla na materskú a následne
rodičovskú dovolenku. Počas rodičovskej dovolenky pravdepodobne v januári 2005 pri reorganizácii
podniku bolo jej pracovné miesto obsadené zamestnancom z iného pracovného miesta. Výpoveď

považovala za neplatnú, pretože podľa nej žalovaný postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou (§
163, § 64 ods. 1 písm. c/, § 64 ods. 2 Zákonníka práce) a okrem toho namietala diskrimináciu zo strany
žalovaného v súvislosti so skončením pracovného pomeru.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že pracovný pomer so žalobkyňou
vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a že žalobkyňa bola zaradená na
druh práce odborný referent - vrátnik. Uviedol, že po jej odchode na materskú dovolenku nebolo jej
miesto nikým obsadzované za účelom zastupovania. Poukázal na to, že uznesením M. Z. v T. došlo k

zlúčeniu príspevkových organizácii, čo vyvolalo zmeny v organizačnej štruktúre. V novej organizačnej
štruktúre účinnej v oddelení H. S. sa zrušilo miesto odborný referent - vrátnik. Do roku 2005 došlo k
zníženiu pôvodných 8 pracovných miest vrátnika na súčasné 4 miesta. Podľa organizačnej schémy
platnej od 1.1.2005 nedošlo k vytvoreniu miesta odborný referent - vrátnik. Dňom 1.1.2005 v súvislosti
so zriadením žalovaného ako nástupníckej organizácie boli všetci zamestnanci i žalobkyňa (v tom čase
chránená proti výpovedi), písomné vyrozumení o prechode všetkých ich práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov na žalovaného. Žalobkyňa bola písomne vyrozumená aj so zrušenímpracovného miesta odborný referent- vrátnik s tým, že po nástupe do práce po rodičovskej dovolenke
bude žalovaný postupovať v zmysle § 63 ods. 1 písm. b / Zákonníka práce. Žalovaný potvrdil, že
žalobkyňa uviedla, že je tehotná a so skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Napriek upozorneniu

zamestnankyne žalovaného však nepredložila písomné potvrdenie o tejto skutočnosti, a preto jej bola
doručená výpoveď. Žalovaný označil tvrdenie žalobkyne o predložení materskej knižky za účelové a
zvádzajúce, tvrdil, že takúto knižku nemala v uvedený deň so sebou. Až dodatočne dňa 28.4.2005
mu predložila do spisovne výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie, z ktorého vyplývalo, že je
gravidná. Žalovaný však namietal, že ho o tomto stave riadne písomne neinformovala. Výpovedná

doba jej uplynula posledným dňom ochrannej doby. Žalovaný poprel akúkoľvek diskrimináciu. Uviedol,
že nemal žiadne iné vhodné pracovné miesto, všetky boli obsadené zamestnancami s pracovnou
zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, na uvoľnené alebo vytvorené pracovné miesta neboli prijímaní
noví zamestnanci, tieto boli ponúknuté zamestnancom, ktorých miesta boli z organizačných dôvodov
zrušené. Pretože neporušil § 64 ods. 1 písm. c/, 163 a 64 ods. 2 Zákonníka práce, ani sa nedopustil
diskriminácie voči žalobkyni, považoval výpoveď za platnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov B. B., M. G., Ing. M. U.,
oboznámením pracovnej zmluvy, pracovnej náplne, zmeny pracovnej náplne, dohody o zmene
pracovnej zmluvy, zmeny pracovnej náplne, listu žalobkyne zo dňa 4.1.2005, listu žalovaného zo dňa
7.12.2004, listu žalovaného zo dňa 31.1.2005, výpovede z pracovného pomeru, oznámenia Z. O. O. Z.
S. P. M., M. záznamu z oboznámenia zamestnanca s možnosťou skončenia pracovného pomeru pred

začatím plynutia výpovednej doby, strana zo zoznamu doručenej pošty, oznámenia žalobkyne, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, vyjadrenie žalovaného k ďalšiemu zamestnávaniu, výmenného listu- poukazu,
potvrdenia S. P., O. Š. M. H. T., m.p.o. platnej od 12.1.2001, od 1.4.2002, od 1.7.2002, od 1.9.2003,
organizačnej štruktúry žalovaného od 1.1.2005 uznesenia M. Z. č. 105 zo dňa 28.06.2001, dohody o
zmene pracovnej zmluvy S. R., prehľadu obsadenia funkcie vrátnik, pracovnej náplne B. B., G. C., M.

S., E. B., rozhodnutia organizácie M. H. T., m.p.o. o organizačnej zmene od 1.4.2002, pracovné zmluvy
a pracovné náplne Z. G., E. K., J. O., J. Č., J. S., E. V., M. V., J. M., A. Z., J. K., T. K., A. B., A. H., M. M.,
L. S., A. Š., V. M., zriaďovacej listiny žalovaného s dodatkami č. 1 a č. 2, výpisu z uznesenia M. Z. v T.
č. 396 zo dňa 28.10.2004, potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 8.2.1999

uzatvorenej ešte s právnym predchodcom žalovaného M. H. T., M. na dobu neurčitú. Odo dňa 1.1.2001
bola žalobkyňa zaradená na pracovné miesto odborný referent - vrátnik na stredisku XXX-. H. S.. Jej
pracovnou náplňou bolo okrem iného prijímanie a výdaj PHM z čerpacej stanice v areáli M., M. S. XX,.
vykonávanie kontroly a plombovanie nádrží na vozidlách a mechanizmoch, evidenciu vydaného PHM
na jednotlivé vozidlá, reklamovanie chybných dodávok tovaru, manipulovanie s dovezeným materiálom

do skladu, vydávanie materiálu zo skladu, vyhotovovanie výdajok vydaného materiálu zo skladu, strážiť
areál, vykonávať obhliadky areálu, kontrolovať prenášaný a vyvážaný tovar, vjazd motorových vozidiel,
viesť evidenciu prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel, kontrolovať uzamknutie objektov. Prácu
vykonávala na H. S. v T. na S. U.. Dňom 4.3.2002 nastúpila na materskú dovolenku a následne čerpala
rodičovskú dovolenku do 13.4.2005, kedy osobne prevzala výpoveď zamestnávateľa z dôvodu podľa §

63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce.

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Vyplývali aj z predloženej pracovnej zmluvy, dohody
o zmene pracovnej zmluvy, z výsluchu žalovanej a písomnej výpovede doručenej do jej vlastných rúk.

Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že sa domnievala, že jej prácu vykonáva B. B., pretože pri návšteve
pracoviska počas rodičovskej dovolenky ju videla sedieť na jej mieste. Uvádzala tiež, že jej miesto

vrátnika bolo obsadené S. R., ktorý pracoval pôvodne ako kurič.

Žalovaný predložil rozhodnutie jeho právneho predchodcu M. H. T., M. zo dňa 28.3.2002 o organizačnej
zmene s účinnosťou od 1.4.2002, z ktorého vyplynulo, že v dôsledku zlúčenia organizácie s organizáciou
I., M. s cieľom zracionalizovať náklady a zvýšiť efektívnosť práce zrušil 71 funkcií (pracovných miest)
medzi nimi i funkciu odborný referent- vrátnik na útvare hospodárskej správy obsadenej žalobkyňou,

ďalej funkciu vrátnika na ul. S. obsadeného Š. P., a funkciu samostatného technicko - ekonomickéhopracovníka na oddelení informatiky, investičného plánovania obsadeného B. B. a vytvoril 159 funkcií
(pracovných miest) medzi nimi i jedno miesto vrátnika neobsadeného a jedno miesta vrátnika na ulici S.
obsadeného Š. P. a odborného referenta na oddelení dopravy a zásobovania obsadeného B. B..

Z organizačnej štruktúry právneho predchodcu žalovaného - M. H. T., M. účinnej k 1.4.2002 vyplynulo,
že na oddelení hospodárskej správy bolo vytvorených 7 pracovných miest vrátnikov a B. B. pracovala
ako odborný referent na oddelení dopravy a zásobovania, čo potvrdila aj svojou výpoveďou.

Z výpovede svedkyne B. B. vyplynulo, že pracovala na oddelení zaoberajúcom sa odpadmi a aj
po organizačnej zmene vykonávala práce súvisiace s odpadom a skládkou, pričom tieto vykonáva
doteraz. Len v dôsledku zrušenia kancelárii bola v roku 2002 presťahovaná s celou svojou náplňou

na stredisko na S., kde asi tak 5-6 mesiacov pracovala aj v priestoroch, kde predtým vykonávala
svoju prácu žalobkyňa. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že žalobkyňa vykonávala práce spoločne s
pani B., ktorej ona po odchode žalobkyne na materskú dovolenku vypomáhala, nerobila však všetky
práce ako žalobkyňa alebo pani B., ale len niektoré, pretože aj naďalej vykonávala práce podľa svojho
pracovného zaradenia. Prácu vrátnika však nikdy nevykonávala. Konkrétne vydávala materiál, ale iba

v dopoludňajších hodinách, keď bol najväčší zhon resp. keď bola pani B. práceneschopná. Nemala
na starosti drobný investičný materiál, ani pohonné hmoty, nerobila uzávierky ako žalobkyňa, toto
vykonávala iba zamestnankyňa B.. Bola tam iba do toho času, kým B. neodpadla ďalšia agenda, ktorú
robila dovtedy spolu so žalobkyňou. Uviedla, že E. B. stále ešte pracuje u žalovaného, ale má podstatne
menej pracovných povinností.

Z pracovnej náplne svedkyne B. B. zo dňa 28.3.2002 vyplynulo, že svedkyňa mala okrem iného
vykonávať prepočet a sumarizáciu hodnoty zásob, viesť evidenciu, preberať a vydávať materiál
požičovne dopravného značenia, vydávať materiál zo skladu a vyhotovovať výdajky vydaného materiálu,
prijímať a vydávať PHM v rámci žalovaného, viesť evidenciu PHM, manipulovať s dovezeným
materiálom do skladu, zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich zo zákonných predpisov o odpadoch,

zabezpečovať styk s organizáciami, ktoré vykonávajú zneškodňovanie všetkých druhov odpadov,
spracovávať podklady o všetkých druhoch odpadu, emisií a znečisťujúcich látok.

Z organizačnej štruktúry právneho predchodcu žalovaného - M. H. T., m.p.o. účinnej odo dňa 1.7.2002
vyplynulo, že na oddelení hospodárskej správy bolo zriadených 6 pracovných miest vrátnikov + jedno
miesto pre útulok pre zvieratá.

Z organizačnej štruktúry žalovaného účinnej k 1.1.2005 vyplynulo, že boli vytvorené 4 pracovné miesta
vrátnikov na majetkovom oddelení vnútornej správy. B. B. pracuje na oddelení analýz a dispečingu, B.
E. pracuje na stredisku dopravy, zásobovania a dielní. Potreba novej organizačnej štruktúry účinnej od
1.1.2005 bola vyvolaná skutočnosťou, že s účinnosťou od 1.1.2005 bolo zrušené M. H. T. M. a S. M. L.
M. s právnym nástupcom žalovaným ako rozpočtovou organizáciou.

Dňa 18.1.2005 oznámila žalobkyňa žalovanému nástup do práce dňom 13.4.2005. Následne listom zo
dňa 31.1.2005 jej žalovaný oznámil, že jej pracovné miesto bolo zrušené a po návrate do zamestnania
bude postupovať v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Žalobkyňa prevzala dňa 13.4.2005 osobne výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že v organizačnej
štruktúre účinnej od 1.4.2002 sa jej pracovné miesto nezachovalo - bolo zrušené. Vzhľadom na

rozhodnutie žalovaného o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce sa stala
nadbytočnou. Podanie výpovede bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov.

Zo záznamu z oboznámenia zamestnanca zo dňa 13.4.2008 podpísaného Ing. M. U., M. G., A. R., E. K.
súd zistil, že pred doručením výpovede po oboznámení sa s možnosťou skončenia pracovného pomeru
dohodou žalobkyňa vyhlásila, že je tehotná a nesúhlasí so skončením pracovného pomeru. Vzhľadomna to, že žalovaný neobdržal od žalobkyne písomné oznámenie o tehotenstve, bola žalobkyni výpoveď
z pracovného pomeru doručená, čo potvrdila svojím podpisom.

Dňa 28.4.2005 bolo žalovanému žalobkyňou doručené potvrdenie lekára zo dňa 18.4.2005 o jej

gravidite, pričom podľa tohto potvrdenia bola v tom čase tehotná 16. -17. týždeň.

Z výsluchu svedkyne M. G. vyplynulo, že žalobkyňa nastúpila do práce dňa 13.4.2005 a počas
oboznamovania s možnosťou ukončenia pracovného pomeru dohodou jej oznámila, že je tehotná a že
dohodu nepodpíše. Potom, čo ju vyzvala na predloženie písomností o tejto skutočnosti, čo žalobkyňa
nesplnila, nakoľko žiadne nemala, doručila jej pripravenú výpoveď. Žalobkyňa prevzala výpoveď za
prítomnosti dvoch zamestnancov. Svedkyňa pri výsluchu uviedla, že potvrdenie o tehotenstve predložila

žalobkyňa až dodatočne a bez písomného oznámenia. Poprela, že by jej žalobkyňa ukázala pred
doručením výpovede materskú knižku a že by ju žiadala o vyhotovenie jej fotokópie.

Svedok Ing. M. U. potvrdil svedeckú výpoveď M. G. a z jeho výpovede mal súd za preukázané, že bol
prítomný pohovoru so žalobkyňou, keď mala ukončiť pracovný pomer, no nepamätal si, či to bolo v čase
odovzdávania výpovede. Uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden doklad z ktorého by bolo zrejmé,

že je tehotná. Rozhodne poprel, že by v deň odovzdávania výpovede mala žalobkyňa tehotenskú knižku
so sebou.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákonníka práce (platného a účinného v čase doručovania
výpovede) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane
nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho

úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o
iných organizačných zmenách. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako

miesto výkonu práce, alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa § 64 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Zákonníka práce (platného a účinného v čase doručovania
výpovede) zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je
zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo keď je zamestnankyňa a

zamestnanec na rodičovskej dovolenke. Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.

Podľa § 40 ods.6 Zákonníka práce (platného a účinného v čase doručovania výpovede) tehotná

zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne
informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Podľa § 163 Zákonníka práce (platného a účinného v čase doručovania výpovede) zamestnávateľ
môže výpoveďou s tehotnou ženou a so ženou na materskej dovolenke alebo so ženou a mužom na
rodičovskej dovolenke a s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o

dieťa mladšie ako tri roky skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v §
63 ods. 1 písm. a) a § 68.

Podľa§13ods.1Zákonníkapráce(platnéhoaúčinnéhovčasedoručovaniavýpovede)zamestnávateľje
v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakomzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 74 Zákonníka práce (platného a účinného v čase doručenia výpovede z pracovného pomeru)

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je
povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce (platného a účinného v čase skončenia pracovného pomeru) neplatnosť

skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Povinnosťou súdu je v zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmať nielen obsahové, ale
aj formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru, ak sa konanie týka jeho neplatnosti. Ak je

nesplnenie náležitosti jednostranného právneho úkonu (akým výpoveď nesporne je) sankcionované
neplatnosťou, neostáva iné ako túto neplatnosť vysloviť bez ohľadu na to, či sú splnené hmotno-právne
podmienky takéhoto úkonu.

Súd sa teda zaoberal predovšetkým formálnymi náležitosťami právneho úkonu smerujúceho ku
skončeniu pracovného pomeru, ktorý žalobkyňa napadla. Dospel k záveru, že tieto boli splnené. Prejav

smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru bol písomný, podpísaný osobou poverenou vedením
organizácie - žalovaného ku dňu doručovania výpovede v súlade s bodom 3 uznesenia M. Z. v T. č.
396 zo dňa 28.10.2004, skutkovo riadne vymedzený. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na
súde uplatnená včas (dňom 26.09.2005), teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť (31.7.2005). Výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Ďalej sa súd zaoberal skutkovými náležitosťami predmetnej výpovede.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, a to nadbytočnosť žalobkyne vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, bol daný. Vychádzal pritom

z porovnania organizačných štruktúr žalovaného a jeho právneho predchodcu platných k 1.1.2001,
k 1.4.2002, k 1.7.2002, 1.9.2003 a 1.1.2005, z rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného o
organizačnej zmene, z prehľadu zriadených miest vrátnikov na ul. S. ( kde žalobkyňa pracovala), ako aj
na ulici Ľ. S., ďalej z pracovnej náplne B. B., z výpovede svedkyne B. B. a dohody o zmene pracovnej
zmluvy S. R.. Tieto dôkazy popierajú tvrdenie žalobkyne, že by jej pracovné miesto bolo žalovaným

obsadzované počas jej rodičovskej dovolenky inými osobami. Z prehľadu organizačných štruktúr je
zrejmé, že z pôvodného počtu 8 bolo k 1.4.2002 vytvorených iba 7 miest vrátnikov, pričom jedno miesto
bolo neobsadené už od 28.02.2001. Počet miest vrátnikov sa znižoval až napokon od 1.9.2003 klesol
na počet 4.

V konaní nebolo preukázané ani to, že by bolo niekým zastupované alebo vykonávané pracovné miesto

žalobkyne z hľadiska náplne ako samostatnej odbornej referentky. Pri tomto hodnotení vychádzal súd
predovšetkým z pracovnej náplne zamestnankyne B. B. a podporne i z jej výpovede. B. B. bola
pridelená a určená ako pracovná náplň (popri dovtedajšej pracovnej náplni na úseku nakladania s
odpadmi) aj náplň práce žalobkyne napr. výdaj materiálu, vedenie evidencie pohonných hmôt, (aj keď
podľa výpovede B. túto činnosť prevažne zabezpečovala bývala spolupracovníčka žalobkyne B.). Z

uvedeného vyplýva, že táto náplň práce svedkyni nebola pridelená za účelom zastupovania žalobkyne
počas jej rodičovskej dovolenky.Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola nadbytočná zamestnankyňa a že
žalovaný na jej miesto nezaradil iného zamestnanca.

Pokiaľ ide o ďalší žalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti výpovede, a síce nerešpektovanie zákazu

výpovede v ochrannej dobe, tento súd nemal za preukázaný. Žalobkyňa totiž nijakým spôsobom
nepreukázala, že boli naplnené subjektívne konštruované podmienky stanovené právnou úpravu (§
40 ods. 6 Zákonníka práce) pre priznanie štatútu tehotnej zamestnankyne, konkrétne podmienky
predloženia potvrdenia o jej tehotenstve v čase doručovania výpovede. Podľa vyššie uvedenej definície
právne tehotnou nie je zamestnankyňa, ktorá, zamestnávateľa o svojej tehotnosti neinformovala
písomne alebo mu nepredložila lekárske potvrdenie (hoci nepochybne vykazuje znaky tehotnosti).

Žalobkyňa síce tvrdila, že predkladala žalovanému materskú knižku, no neuniesla bremeno dôkazu o
tejto skutočnosti, ba naopak, toto jej tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou svedkov M. G. a Ing. M. U..
Pritom súd prihliadol na to, že žalobkyňa bola takmer dva mesiace vopred informovaná o plánovanom
skončení jej pracovného pomeru, mohla zhodnotiť situáciu a poradiť sa o ďalšom postupe a zhruba
dva týždne pred doručením výpovede už mala vedomosť o svojom tehotenstve, no túto skutočnosť

zamestnávateľovi bezodkladne neoznámila. Keďže pre priznanie štatútu tehotnej zamestnankyne je
potrebné naplnenie oboch podmienok- písomné oznámenie a predloženie potvrdenia o tehotenstve-
v dôsledku preukázaného nesplnenia jednej z podmienok (predloženia potvrdenia pred doručením
výpovede) sa súd nezaoberal skutočnosťou, či došlo k písomnému oznámeniu tehotenstva žalobkyňou
žalovanému.

Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa nebola v čase doručovania výpovede podľa § 64 ods. 1
písm. c/ a § 163 Zákonníka práce chránená proti jej udeleniu, nakoľko nebola tehotnou zamestnankyňou
v zmysle požadovanom právnou úpravou, ani nebola na materskej alebo rodičovskej dovolenke ani
osamelou zamestnankyňou starajúcou sa o dieťa mladšie ako tri roky.

Námietka žalobkyne, že bola pri rozhodovaní sa o prepúšťaní zamestnancov diskriminovaná za to,

že bola tehotná, sa taktiež nepreukázala. Z porovnania organizačných štruktúr i z pracovných náplní a
prehľadu miest vrátnikov a odborných referentov mal súd za preukázané, že tieto boli vždy obsadzované
dovtedajšími zamestnancami zamestnávateľa, ktorí mali uzavreté pracovné pomery na dobu neurčitú.
Výber zamestnancov záležal na jeho vôli, pričom v prípade S. R., ktorý obsadil miesto vrátnika na ulici
S. od 1.1.2005, súd poukazuje na skutočnosť, že tento bol zamestnancom žalovaného dlhší čas ako

žalobkyňa (od 1.1.1997). Okrem toho nemal kumulovanú pracovnú náplň ako žalobkyňa.

Súd mal teda z vykonaných dôkazov za preukázané, že žalovaný nemal možnosť žalobkyňu ďalej
zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
preto mal za to, že nedošlo k porušeniu § 63 ods. 2 zákonníka práce.

Otázku, kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru resp. kedy nastal posledný deň výpovednej doby,

súd v tomto konaní neriešil, pretože nebola vychádzajúc z vymedzenia v žalobe jeho predmetom.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala iba určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a že
pracovný pomer naďalej trvá.

Vzhľadom na okolnosť, že nebolo preukázané ani jedno z tvrdení žalobkyne o existencií skutočností,
ktoré by mohli mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. .

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, súd náhradu trov konania prisúdil úspešnému
žalovanému v takej výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Vzhľadom k tomu, že

v stanovenej lehote žalovaný trovy konania nevyčíslil a ani mu zo spisu iné trovy nevyplývajú, súd mu
ich náhradu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).