Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110206385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky M. B.,

občianky S., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. N. V., P. č. XXXX/XX. proti odporcovi R. V., občanovi S., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom D. N. V., C. XX/XX,. práv. zast. JUDr. I. B., advokátkou so sídlom v P., N. S. č.
XXXX. o úhradu výživy a nákladov nevydatej matke takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 80,- € mesačne od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 600,-€ na zabezpečenie výživy dieťaťa počas trvania
materskej dovolenky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e ta .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 23.02.2010 domáhala od odporcu, aby jej zaplatil 600,-

€ na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, 600,-€ na zabezpečenie výživy dieťaťa
počas trvania materskej dovolenky (28 týždňov) a platil jej po bodu 2 rokov, počnúc dňom narodenia
dieťaťa výživné po 100,-€ mesačne, čiže celkove 2.400,-€. Uviedla, že je slobodná a s odporcom
udržiavala známosť 5 rokov, ktorá sa stala intímnou. K podaniu žaloby bola navrhovateľka tehotná, za
otca dieťaťa označovala odporcu s tým, že dieťa sa malo narodiť XX.XX.XXXX. Pracovala ako kontrolór
v spol. T., a. s pobočka D. N. V., s priemerným platom 400,-€ mes. Od 07.12.2009 bola navrhovateľka
práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva a subjektívnym ťažkostiam, s tým, že počas PN

poberala nemocenské dávky po 280,-€ mes. Na materskú dovolenku nastúpila 15.02.2010 a počas jej
trvania bude poberať materský príspevok. Na náklady spojené s tehotenstvom a materstvom doposiaľ
navrhovateľa vynaložila 240,-€ a k pôrodu je treba pre dieťa zabezpečiť výbavičku, kočík, vaničku a
pod. Žalovaný zatiaľ prispel na zabezpečenie jej výživy sumou 200,-€. Na úhradu ostatných nákladov
jej odporca neprispel žiadnou inou sumou. Odporca pracuje ako manažér spol. T. a má príjem 850,-€,
pričom k dispozícii má služobný byt, za ktorý neplatí žiadnu úhradu.

Odporca uznal dňa 17.05.2010 návrh v časti úhrady sumy 1.200,-€ na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom a na zabezpečenie výživy dieťaťa počas trvania materskej dovolenky za

opodstatnený čo do dôvodu a výšky. Potvrdil, že počas tehotenstva dal navrhovateľka sumu 200,-€
a uznal otcovstvo k dieťaťu. Mal výhrady voči výške požadovaného výživného a uviedol, že by bolochotný platiť navrhovateľke mesačne po 40,-€ resp. 50,-€. Poukázal na to, že nemá iné vyž. povinnosti,
s navrhovateľkou má štandardné vzťah, dieťa navštevuje, kupuje mu hračky. V súčasnosti má príjem cca
850,-€ mes. a služobný byt mu bude zamestnávateľ poskytovať len do 9/2010, potom si bude musieť

hradiť v P. bežný podnájom, čo predstavuje cca 200,-€ mes.. Neskôr poukázal na to, že odporkyňa
si uplatnila nárok podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine a keďže sa medzitým dieťa narodilo, možno
navrhovateľke priznať nároky len uvedené v § 74 ods.1 Zákona o rodine. Nárok na ďalších 600,-€ na
zabezpečenie výživy dieťaťa počas trvania materskej dovolenky už neprichádza do úvahy, aj vzhľadom
na prebiehajúce konanie na návrh navrhovateľky o výživné na mal. dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list dieťaťa, lekársku správu
zo dňa 10.02.2010, potvrdenie o príjme účastníkov, rozhodnutie soc. poisťovne zo dňa 25.02.2010 o
poskytnutí materského navrhovateľke, doklady o vynaložených nákladoch v súvislosti s tehotenstvom a
pôrodom, spis tun. súdu 30P 201/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

účastníci konania sú slobodní, udržiavali intímny vzťah, pričom navrhovateľka od 5/2009 nebrala
antikoncepciu. Z tohto vzťahu otehotnela. Vyššie uvedené nároky si od odporcu ako otca svojho

nenarodeného dieťaťa uplatnila návrhom na súde dňa 23.2.2010, teda v čase, keď bola tehotná. Dňa
XX.XX.XXXX. sa navrhovateľke narodil syn mal. C. B.. Odporca otcovstvo k tomuto dieťaťu uznal na
tun. súde na pojednávaní vo veci 14C/39/2010 dňa 17.5.2010 a rodičia sa dohodli na tom, že dieťa
bude mať priezvisko V..

Z rodného listu vyplýva, že otcom mal. C. V., nar. XX.XX.XXXX. je odporca a matkou je navrhovateľka.

Navrhovateľka pred narodením dieťaťa pracovala v spol. T. a.s., v pobočke D. N. V. a za obdobie od
1-9/2009 do 11/2009 dosahovala za 10 mesiacov priem. čistý mes. príjem 438,93,-€. Od 07.12.2009
bola navrhovateľka pre ťažkosti spojené s tehotenstvom práceneschopná, do práce sa už nevrátila a od
15.02.2010 nastúpila na materskú dovolenku, ktorá bude trvať do 29.08.2010. Počas PN mala príjem
cca 280,-€ mes. z dávok nemocenského zabezpečenia a od 15.02.2010 jej bolo priznané materské

v sume 9,70,-€/ deň. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so synom a sestrou v 3-izvobom
byte, náklady na bývanie hradia jej rodičia a ona im prispieva sumou 150,-€ mes. Nemá žiadne iné
nezaopatrené deti. Na tunajší súd podala návrh na určenie výživného na dieťa, konanie sa vedie pod
sp. zn. 30P 201/2010 a vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Odporca je slobodný, má jednu vyž. povinnosť Býva v byte, ktorý mu poskytuje zamestnávateľ, do práce

dochádza do P., cez víkend býva u rodičov v D. N. V.. Platí leasing na auto v sume 150,-€ a rodičom
prispieva sumou 50,-€ mes. Dosahuje priem. čistý mes. príjem 959,53,-€.

Zo správy od zamestnávateľa odporcu vyplýva, že bezplatné ubytovanie budú odporcovi poskytovať len
do 30.09.2010 a cestovné mu nepreplácajú.

Účastníci konania vypovedali zhodne, že odporca zaplatil navrhovateľke počas tehotenstva na jej výživu

sumou 200,-€ a dňa 16.06.2010 poslal navrhovateľke sumu 600,-€ ako úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom.

Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 153a ods.1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.Podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie

výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

V danom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľka si uplatnila nároky z titulu úhrady nákladov

nevydatej matke ešte počas tehotenstva a preto má nárok na úhradu všetkých uplatnených a
odôvodnených nákladov uvedených v ust. § 74 ods.2 Zákona o rodine a to bez ohľadu na to, že počas
konania sa dieťa narodilo. V danej veci je rozhodujúce, kedy bol nárok na súde uplatnený, či počas
tehotenstva, alebo až po narodení dieťaťa. Odporca uznal oba nároky na 600,-€ tak z titulu úhrady
nákladovsúvisiacichstehotenstvomapôrodom,akoajnároknavýživnédieťaťapočastrvaniamaterskej

dovolenky čo do dôvodu a výšky za opodstatnený. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania jeden nárok
uspokojil a zaplatil z titulu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľke 600,-€ a táto v
tejto časti návrh nevzala späť, nebol jej nárok dôvodný a súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd zaviazal
odporcu na úhradu dlhu v sume 600,- € z titulu nákladov na výživu dieťaťa po dobu materskej dovolenky,
z dôvodu uznania dlhu odporcom, rozsudkom pre čiastočné uznanie dlhu.

Pokiaľ ide o výšku výživného po dobu 2 rokov, súd vzhľadom na pokles zárobku navrhovateľky v
dôsledku tehotenstva a pôrodu o ? -icu priznal navrhovateľke nárok na výživné, počnúc dňom narodenia
dieťaťa a to v primeranej sume 80,-€ mes. Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že navrhovateľka má
príjem z materskej, náklady na bývanie hradia jej rodičia a žije so sestrou; ešte nebolo určené výživné
na mal. C. a odporca si bude musieť od 9/2010 hradiť ubytovanie v P. z vlastného vrecka. Takáto suma

na výživu navrhovateľky je primeraná jej odôvodeným potrebám, ako aj zárobkovým schopnostiam a
možnostiam odporcu. Súd určoval výživné so spätnou účinnosťou, o nedoplatku nerozhodol, nakoľko
do dlhu započítal už sumu na výživné navrhovateľke poskytnutú v sume 200,-€. Ku dňu rozhodovania
teda odporca dlh na výživnom na navrhovateľku nemal. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého súd žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo ani jeden z nich nemal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vydanému na základe uznania nároku ( zaplatenie 600,-€) odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo), len v prípade,
ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti o príspevku na výživu navrhovateľky a trov konania možno podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.