Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/129/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106219723
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

Rozhodnutie

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.MilinouJánoškovouvprávnejvecinavrhovateľaĽ.J.,občana
SR, bytom T., M. B. č. XX/XX,. zastúpeného J. J., občanom SR, bytom T., M.B. č. XX/XX. proti odporcovi
F. T. s. r.o., N. č. XXXX,. T., IČO XX. XXX. XXX,. práv. zast. Mgr. T. D., advokátom so sídlom v T. T., L.
č. XXX. o zaplatenie 50.000,-Sk náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 4.656,-Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. T. D..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 21.6.2006 domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od
1.2.2002do31.8.2002vsume50.000,-Sk.Uviedol,ženároknanáhradumzdymuvznikolztohodôvodu,
že mu odporca dal neplatnú výpoveď podľa § 46/2b Zákonníka práce a odporca nebol oprávnený vyhodiť
navrhovateľa z práce podobným spôsobom. Navrhovateľ pracoval u odporcu do 31.1.2002 s tým, že

potom sa šiel informovať na inšpektorát práce, kde mu povedali, že výpoveď nie je platná a musí chodiť
do práce aj naďalej. On bol v práci od 1.2.2002 do 15.2.2002 v pracovné dni a odporca mu žiadnu prácu
neprideľoval. Navrhovateľ sa písomne, listom zo dňa 13.2.2002, domáhal prideľovania práce s tým, že
odporcasaktomunijakonevyjadril.Dňa18.2.2002podalnasúdežalobuourčenieneplatnostivýpovede
a na základe toho bol zaevidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a dostal podporu. Po rozhodnutí
súdu o určení neplatnosti výpovede sa s ním odporca neskontaktoval, náhradu mzdy mu nevyplatil a

ani neskončil s ním pracovný pomer. Nárok na náhradu mzdy si navrhovateľ uplatnil z hrubej mesačnej
mzdy, uvedenej v prac. zmluve, v sume 7.000,-Sk mes. a od 9/2002 už bol navrhovateľ zamestnaný,
preto si za dlhšie obdobie nárok na náhradu mzdy neuplatnil. Uviedol, že v súčasnosti nemá záujem
u odporcu pracovať. Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku premlčania, poukazoval na prieťahy v
súdnom konaní.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že nárok na náhradu mzdy

bol navrhovateľom uplatnený dňa 21.6.2006 a tento sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe. Nárok
uplatnil za obdobie od 1.2.2002 do 31.8.2002 a tento mohol uplatniť podľa jeho splatnosti v jednotlivých
mesiacoch.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho zástupcu, oboznámil mzdové listy
navrhovateľa za obdobie 2001,2002, výplatné pásky navrhovateľa za čas od 10 -12/2001, spis tun.
súdu 14C/152/02 a zistil tento skutkový stav veci:navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2000 až do februára
2002. Mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Výplatný termín bol stanovený na 15-ty deň v
mesiaci. Dňa 12.2.2002 doručil odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46/2b

Zákonníka práce, s ktorou navrhovateľ nesúhlasil a dňa 13.2.2002 sa písomne domáhal prideľovania
práce. Za obdobie od 1.2.2002 odporca navrhovateľovi nezaplatil mzdu, ani náhradu mzdy. Odporca
s navrhovateľom neskončil pracovný pomer. V súčasnosti už navrhovateľ nemal záujem pracovať pre
odporcu.

Rozsudkom tun. súdu č.k. 14C/152/2002-43 zo dňa 21.6.2006 súd určil, že výpoveď odporcu, daná

navrhovateľovi listom zo dňa 12.2.2002 podľa § 46/2b Zákonníka práce je neplatná. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2006. V tomto konaní, dňa 21.6.2006 navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu mzdy vo výške 50.000,-Sk, za obdobie od 1.2.2002 do 31.8.2002, lebo za toto obdobie bol
nezamestnaný.

Podľa § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde v znení nesk. predpisov, účinný do 1.4.2002 priemerný zárobok
na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je
rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný
zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných

hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. podľa § 4 ods.2 cit. zákona mzdou sa rozumejú peňažné
plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty, za mzdu sa považujú plnenia poskytované podľa osobitných
prepisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť.

Podľa § 79 ods.3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ

skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej
zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer
skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 132 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ustanovenia § 129 až 131 sa
vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť,

výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 129 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v
kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1,2, 4 zákona .č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priemerný zárobok na

pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 261 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 nárok sa premlčí, ak sa
neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa
ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok
účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.Podľa § 262 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 lehota začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Podľa § 263 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 ak nie je v tomto zákonníku

ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

Podľa § 1 ods.1,2 Zákonníka práce č. 311/2001 účinného od 1.4.2002 tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo
fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od 1.5.2000 a skončil sa
dohodou koncom 30.4.2002, na základe ust. § 79 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2002 Z.z.
v platnom znení. V danom prípade odporca rozviazal dňa 12.2.2002 pracovný pomer neplatne, ale
navrhovateľ počas konania na súde už netrval na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával a k písomnej

dohode, alebo ku skončeniu prac. pomeru inak, nedošlo. Preto sa pracovný pomer účastníkov skončil
na základe zákona, uplynutím výpovednej doby, ktorá

bola ( keďže nebola daná výpoveď podľa § 46 ods.1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce č. 65/1965
Zb.) dvojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení
výpovede. Za obdobie od 1/2002 až do skončenia pracovného pomeru odporca

neprideľoval navrhovateľovi žiadnu prácu a nič mu ani nezaplatil. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy
je nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z.
účinného do 1.4.2002, príp. podľa § 79 ods.1 Zák. č. 311/2001 účinného od 1.4.2002 a náhradu mzdy by
bolo možné navrhovateľovi priznať len od vtedy, ako sa domáhal prideľovania práce, t.j. od 13.2.2002,
až do skončenia pracovného pomeru, do 30. 4. 2002.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov navrhovateľa za posledný
odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace 10-12/2001. Čistý príjem navrhovateľa za tento čas
predstavovalsumu20.353,-Sk,poodrátaní súmpoistnéhonasociálneazdravotné poistenie,príspevku
na poistenie v nezamestnanosti a daň z príjmu fyzickej osoby ( 1953 +1002 + 251 +1464,-Sk =
4.670,-Sk). Čistá mzda bola vydelená počtom skutočne odpracovaných hodín navrhovateľa ( 195,50

+ 170 + 153 hodín) spolu 518,5 hodín. Takto súd zistil priemerný čistý hodinový zárobok navrhovateľa,
ktorý predstavuje 39,25,-Sk ( 20.353 : 518,5 = 39,25,-Sk). Následne priemerný hodinový zárobok
bol vynásobený priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, čo
predstavuje 185 hodín pri pracovnom fonde 8,5 hodiny na deň a z toho vychádza priemerný čistý
mesačný zárobok navrhovateľa 7.262,-Sk ( 39,25 x 185 hodín ). Za celé obdobie od 13.2.2002 do

30.4.2002 by mal navrhovateľ nárok na náhradu mzdy za 2/2002 za 12 pracovných dní v sume
3.112,-Sk, a za 3/ a 4/2002 po 7.262,-Sk, spolu 17.636,-Sk. V zostávajúcej časti, t.j. za obdobie od
5/2002 do 8/2002 navrhovateľ už nemal na náhradu mzdy žiaden právny nárok, lebo netrval na ďalšom
zamestnávaní u odporcu.

Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

Navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu mzdy uplatniť po prvý raz v deň splatnosti jednotlivých
náhrad, postup je rovnaký ako výplate mzdy. Pokiaľ mali dohodnutý konkrétny výplatný termín, 15-ty
deň v mesiaci, náhrada mzdy sa mala vyplatiť pozadu, t.j. za 2/2002 do 15.3.2002 a od 16.3.2002 tento
nárok na náhradu mzdy za 2/2002 už bol žalovateľný na súde. Odvtedy začali plynúť 3-ročné premlčacie
doby podľa ust. 263 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. a uplynuli u jednotlivých nárokov dňa

16.3.2005, 16.4.2005 a 16.5.2005. Nárok na náhradu mzdy za 3/2002 mohol byť uplatnený na súde už16.4.2002 a za 4/2002 už dňa 16.5.2002. Nárok na náhradu mzdy ( ak by na ňu bol nárok) za 8/2002
by sa premlčal dňa 16.9.2005. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu mzdy po prvý raz na súde až
21.6.2006, kedy už bol celý uplatnený nárok premlčaný. Poukazovať v tejto súvislosti na prieťahy v

súdnom konaní je bez právneho významu, lebo premlčacie doby neplynú, len čo je nárok uplatnený
na súde, bez ohľadu na to, ako dlho súdne konanie trvá. Nárok treba vzniesť na súde v čase, pokiaľ
ešte premlčacia doba beží, v prípade navrhovateľa sa tak malo stať najneskôr do 16.5.2005. Odporca
namietal premlčanie pohľadávky. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol priznať
nárok na náhradu mzdy za žalované obdobie od 1.2.2002 do 31.8.2002 a žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci po 2.150,-Sk/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 2.3.2008, za účasť na pojednávaní dňa
12.3.2008) + 2x 178,-Sk režijný paušál, spolu 4.656,-Sk podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/,d/
a § 17 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Trovy konania bude

navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám Mgr. T. D..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa).

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.