Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/148/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106222887
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky Z. K.,

občianky SR, bytom H. P. č. XXX,. zastúpenej Z. H., občiankou SR, bytom H. P. č. XXX. proti odporcovi
M. K., občanovi SR, bytom K. P. č. XXX,. t.č. V. V. T. v N. a Ú. v T. o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom dňa 25.09.2006 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
prispievať jej na výživu po 3.000,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.09.2006. Uviedla, že
naposledy sa o výživnom rozhodlo rozsudkom tun. súdu č. k. 22P/409/2003-71 zo dňa 09.09.2004, kedy
bola odporcovi zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 900,- Sk na 1.500,- Sk mesačne, s účinnosťou

od 01.09.2003. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2004. Od 9/2006 navrhovateľka nastúpila
do 4. ročníka na Z. S. Š. v P., kde denne dochádza autobusom, čo mesačne činí 2.000,- Sk. S odborom,
ktorý študuje sú tiež spojené zvýšené výdavky, lebo ide o odevný študijný odbor. Býva v spoločnej
domácnosti spolu s matkou, neplnoletou sestrou a nevlastným bratom v rodinnom dome, kde za náklady
spojené s bývaním sa mesačne uhrádza 850,- Sk za elektrinu, polročne 1.500,- Sk za vodu a ročne sa
kupuje uhlie s drevom. Matka pracuje ako robotníčka v L. A. S. v I. a má priemerný mesačný zárobok cca
9.500,- Sk mesačne. Odporca býva v rodinnom dome a v súčasnosti je vo výkone trestu. Odporca o
ňu neprejavuje žiadny záujem, na výživu jej prispieva nepravidelne a celkovú starostlivosť zabezpečuje

iba matka.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že zvýšenie výživného neprichádza do úvahy pre jeho
majetkové pomery. Je rozvedený, vo výkone trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu zarába cca 3.400,-
Sk mesačne, z čoho mu strhávajú za basu, 1.100,- Sk sa platí výživné a poistné a pre osobnú potrebu
mu zostáva 350,- Sk mesačne. Vlastní podiel 3 na dome v K. P., iný majetok nemá. Naposledy pracoval
v spoločnosti D. - R. J., L. ako robotník na gátri a zarábal 9.000,- Sk mesačne. Vo výkone trestu je pre
neplatenie výživného a dostal ešte 4 mesiace pre marenie výkonu rozhodnutia, pretože do výkonu trestu

nenastúpil včas. Pred nástupom do výkonu trestu býval u priateľky v L. a prispieval jej na domácnosť
sumou 1.300,- Sk mesačne. Okrem výživného na navrhovateľku má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére
M. vo výške 900,- Sk mesačne. Po návrate z výkonu trestu by sa chcel vrátiť do práce k terajšiemu
zamestnávateľovi.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, vypočul svedkyňu Z. H., oboznámil
správu o príjme matky navrhovateľky, odporcu a E. H., správu z N. v T. zo dňa 21.12.2006, spisy tun.
súdu 21P/285/2003, 34P/103/2006 a 22P/409/2003 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka pochádza z rozvedeného manželstva a naposledy sa o jej výžive rozhodlo rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 22P/409/2003-71 zo dňa 09.09.2004, kedy bolo odporcovi zvýšené výživné na
navrhovateľku zo sumy 900,- Sk mesačne na 1.500,- Sk mesačne a na mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX.
zo sumy 800,- Sk mesačne na 900,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.09.2004. Na tun. súde sa pod sp.
zn. 34P/103/2006 vedie konanie o zvýšenie výživného na mal. M. K. a vo veci ešte nebolo rozhodnuté.

V čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka navrhovateľky vydatá, na predĺženej materskej

dovolenke s mal. P. H., nar. XX.XX.XXXX,. na ktorého mala rozsudkom tun. súdu č.k.- 21P/285/2003-22
zo dňa 08.01.2004 určené výživné 400,- Sk mesačne. Dosahovala príjem 4.690,- Sk mesačne zo
sociálnej dávky a poberala rodinné prídavky na 3 deti spolu 2.400,- Sk mesačne. Na základe rozsudku
tun. súdu sp. zn. 11C/6/2003 mala stanovené výživné manželky od E. H. po 500,- Sk mesačne. Mala
3 vyživovacie povinnosti. Odporca v tom čase dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 3.500,- Sk

mesačne, nepracoval vo svojom odbore a živil sa ako pomocný robotník. Výživné bolo v tom čase
stanovenépodľazárobkovýchschopnostíamožnostíodporcu,ktorébymoholdosahovať,kebypracoval
vo svojom odbore.

V súčasnosti matka navrhovateľky býva v 3-izbovom rodinnom dome, spolu s dcérou M., synom P. H.
z terajšieho manželstva a terajším manželom E. H.. Platia 850,- Sk mesačne elektrinu, polročne vodu

1.500,- Sk, za plynovú bombu 500,-Sk mesačne a za pevné palivo 5.000,- Sk - 6.000,- Sk ročne. Matka
navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 10.408,- Sk a jej manžel E. H. 11.439,- Sk
mesačne. Matka navrhovateľky má určené výživné manželky po 500,- Sk mesačne a výživné na mal.
P. H. po 400,- Sk mesačne.

Odporca je od vo výkone trestu odňatia slobody kde dosahuje priem. čistý mesačný príjem 3.352,- Sk.

Naposledy pracoval vo spoločnosti D. s.r.o. K., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 6.814,-
Sk. Pracovný pomer ukončil k 08.08.2006 dohodou pdľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu nástupu do
výkonu trestu. Odporca má ešte vyživovaciu povinnosť k M. K. vo výške 900,- Sk mesačne.

Podľa § 78 ods.1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 77 ods.1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania .

Podľa ust. § 62 ods.1-3 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.V danom prípade mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene
pomerov na strane navrhovateľky, ako aj jej rodičov. Navrhovateľka je plnoletá, študuje na strednej
škole v maturitnom ročníku, do školy denne cestuje do P., v súvislosti so štúdiom má zvýšené výdavky

a vzrástli náklady na zubné ošetrenie. Od posledného rozhodnutia o výživnom vzrástol príjem matky
navrhovateľky o 5.448,- Sk a u odporcu o 3.314,- Sk. Za základ príjmu odporcu súd bral do úvahy jeho
posledný príjem za posledných 12 mesiacov dosahovaný u firmy D. s.r.o. N. do úvahy, že v súčasnosti
je odporca vo výkone trestu odňatia slobody a má oveľa nižšie príjmy, pretože túto sociálnu situáciu
si zavinil sám a do výkonu trestu sa dostal pre neplnenie zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti

k maloletým deťom. Počet vyživovacích povinností u žiadneho z účastníkov konania sa nezmenil. Súd
napriek tomu, že odporcovi sa zvýšil príjem návrhu na zvýšenie výživného nevyhovel, pretože už pri
poslednom rozhodovaní o výživnom sa vychádzalo z predpokladaného príjmu, ktorý by odporca mohol
dosahovať, keby vykonával funkciu kuchára a to z príjmu cca 10.000,- Sk brutto mesačne. Nepodarilo
sa preukázať, že by odporca mohol dosahovať vyššie príjmy ako v spol. D., keby vykonával povolanie
kuchára, v ktorom je vyučený. Od 5/2005 zmenil zamestnanie a za posledné 3 mesiace pred skončením

pracovného pomeru už mal v čistom cca 8.200,- Sk mesačne, a taký príjem by v čistom dosahoval aj ako
kuchár. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa jeho príjmy oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom
nezmenili a odporca

nemá príjmy v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššieho výživného. Preto súd návrh
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).