Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/149/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106223212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu C. spol. s. r. o.
so sídlom v P. XX,. Z., H. C. č. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Z. J.,
so sídlom v P. X,. Z. P. č. XX/XX. proti žalovanému I.. P. R., občanovi SR, bytom T. T., P. č. XXX/XX,.
právne zastúpený JUDr. M. T., advokátkou so sídlom v T., D. Š. č. X o určenie neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa
25.07.2006, j e n e p l a t n é .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 14.678,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám advokáta Mgr. Z. J..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 3.000,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 28.09.2006 domáhal, aby súd určil, že okamžité zrušenie
pracovného pomeru, vykonané listom žalovaného zo dňa 25.07.2006 je neplatné. Uviedol, že medzi

účastníkmi konania vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.2006 pracovný pomer, pričom
žalovaný pracoval ako samostatný projektant. Po mesačnom zaškolení v Českej republike vykonával
žalovaný pre žalobcu prácu v S. R. N., a to až do konca júla 2006. Listom zo dňa 25.07.2006 oznámil
žalovaný žalobcovi, že dáva výpoveď k 01.08.2006 podľa § 54 zákona č. 65/65 Zb. Zákonníka práce
(ďalej len ZP) v platnom znení. Odo dňa 01.08.2006 prestal dochádzať do práce a do dnešného dňa
do práce ani raz neprišiel. Pracovný pomer účastníkov sa riadi českým právom podľa ustanovenia §

16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Žalobca považuje tento
právny úkon žalovaného, označený ako „výpoveď“ za neplatný. Žalobca nepovažuje za podstatné, ako
žalovaný svoj právny úkon označil, ale za to, čo je jeho obsahom a následné konanie žalovaného.
Je zrejmé, že sám žalovaný svojmu úkonu prikladá účinky okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
To vyplýva z toho, že žalovaný použil v liste zo dňa 25.07.2006 odkaz na ustanovenie § 54 ZP, ktorý
upravuje okamžité zrušenie pracovného pomeru, ďalej uviedol dátum skončenia pracovného pomeru
k 01.08.2006 a nerešpektoval tak 2-mesačnú výpovednú dobu, stanovenú ZP pre výpoveď danú

zamestnancom a nedostavil sa od 01.08.2006 do práce. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nesplnil
nutné náležitosti, ktoré ZP požaduje pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom. ZP
umožňuje zamestnancovi okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov v zákone uvedených, ktoré
je treba skutkovo vymedziť, čo však žalovaný v liste zo dňa 25.07.2006 neurobil ani urobiť nemohol,
lebo žiaden dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom neexistoval. Žalobcažalovanému riadne vyplácal mesačnú mzdu v stanovených termínoch a žalovaný nikdy žalobcovi
nepredložil lekársky posudok, podľa ktorého by žalovaný nebol naďalej schopný vykonávať prácu
bez závažného ohrozenia svojho zdravia. Po doručení listu žalovaného z 25.07.2006 zaslal žalobca

žalovanému oznámenie, že považuje okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodov
uvedených v žalobe a trvá na tom, aby žalovaný naďalej vykonával svoju prácu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že pracoval pre žalobcu od 02.01.2006 na základe pracovnej
zmluvy s tým, že vykonával projekčnú činnosť v konštrukcii a to za písomne dojednaného mzdového
ohodnotenia v sume 18.000,- Kč v hrubom. V čistom dostával vyplatených cca 14.000,- Kč do 15-

teho dňa v mesiaci, a to pravidelne, na jeho účet. Problém bol v tom, že mali dohodu o dvoch
zložkách mzdy. Prvá časť mzdy bola tvorená pevnou sumou, podľa dodatku k pracovnej zmluve a druhá
časť pozostávala z diét, ktoré sa pohybovali vo výške 45,- až 63,- EURO na deň a tieto nedostával
žalovaný vyplatené spolu so mzdou, ale oneskorene, 2 - 3 mesiace pozadu. Za prácou chodil do N.,
s tým, že si vypisoval cestovné príkazy a výsledné vyúčtovanie nesedelo s cestovnými príkazmi. On
tento problém riešil ústne u konateľa žalobcu Ing. A. K. a pána M. s tým, že títo uviedli, že diéty

sa platia oneskorene v závislosti od platieb, ktoré nabiehajú od jednotlivých zákazníkov. Hlavným
dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo oneskorené vyplácanie cestovných náhrad a toto do
výpovede žalovaný neuviedol z dôvodu neznalosti právneho predpisu. Od 01.08.2006 už do práce
nenastúpil, lebo nepovažoval svoje mzdové ohodnotenie za dostatočné a úkon, ktorý urobil písomne
voči zamestnávateľovi považoval za okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd v konaní nevypočul žalobcu, pretože tento sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas
predvolaný. Neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto
súd vec s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil pracovnú zmluvu zo dňa 02.01.2006, list
žalovaného zo dňa 25.07.2006, odpoveď na list žalovaného žalobcom zo dňa 14.08.2006, výpis z
obchodného registra žalobcu, mzdový výmer a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel v P., so žalovaným dňa 02.01.2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol dňom
02.01.2006 medzi účastníkmi pracovný pomer. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s

miestom výkonu práce P. a P., prípadne iné miesto na území Č. R., podľa potrieb zamestnávateľa.
Žalovaný pracoval ako samostatný projektant, spočiatku v Č. R. a po zaškolení v S. R. N.. Žalovaný mal
dohodnutú mesačnú mzdu 18.000,- Kč.

Dňa 25.07.2006 zaslal žalovaný žalobcovi list, označený ako „výpoveď“, v ktorom mu oznamuje, že
podáva ku dňu 01.08.2006 výpoveď podľa § 54 ZP.

Dňa 14.08.2006 žalobca žalovanému písomne odpovedal a uviedol, že jeho list označený ako „výpoveď
“ zo dňa 25.07.2006 obdržal dňa 31.07.2006. V liste žalobca uviedol, že list považuje za výpoveď podľa
§ 51 Zákonníka práce, kde je stanovená 2-mesačná výpovedná doba a vyzval žalovaného k nástupu do
práce. Žalovaný sa od 01.08.2006 do práce nedostavil.

Podľa kapitoly II oddiel 5, článku 20 bod. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o súdnej

právomoci a uznávaní výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zamestnávateľ môže
začať konanie len na súde členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení nesk.
predpisov pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom -
právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte nazáklade pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla
organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Podľa § 64 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. platného v Českej republike v znení neskorších predpisov,

neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote
2-mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním.

Podľa § 54 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. platného v Českej republike v
znení neskorších predpisov zamestnanec môže pracovný pomer okamžite zrušiť, ak mu zamestnávateľ
nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Zamestnanec môže okamžite

rušiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel,
najneskôr do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 55 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, platného v Českej republike
okamžité zrušenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ i zamestnanec vykonať písomne, musí v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a musí ho v stanovenej

lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

V danom prípade je na konanie daná právomoc súdu v Slovenskej republike, pretože obaja účastníci
zmluvného vzťahu pochádzajú z členských štátov Európskej únie a Nariadenie č. 44/2001 (ES) sa
uplatňuje medzi všetkými členskými štátmi Európskej únie. Právny vzťah účastníkov sa v danom prípade
riadi právom štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo a tým je Česká republika.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. Je nesporné, že účastníci konania
uzavrelidňa02.01.2006pracovnúzmluvu,nazákladektorejbolžalovanýpovinnývykonávaťprežalobcu
prácu projektanta podľa zmluvy a žalobca bol poviný mu za vykonanú prácu platiť mzdu 18.000,- Kč
mesačne. Žalovaný nebol spokojný so mzdovým ohodnotením, čo riešil zaslaním listu adresovaného
žalobcovi zo dňa 25.07.2006, označeného ako výpoveď podľa § 54 ZP. Z výsluchu žalovaného ako aj z

listinných dôkazov vyplýva, že uvedený úkon je nutné posudzovať nie podľa jeho označenia, ale podľa
jeho obsahu, vyjadrujúceho vôľu žalovaného. Žalovaný nechcel skončiť pracovný pomer výpoveďou, ale
mal v úmysle skončiť ho okamžitým zrušením podľa ust. § 54 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce platného
na územi Českej republiky, z dôvodu nevyplatenia cestovných náhrad za prácu v zahraničí, a to ku dňu
01.08.2006. Toto vyplýva aj z toho, že žalovaný od 01.08.2006 do práce už nenastúpil.

Zákonník práce v ust. § 55 presne vymedzuje, aké náležitosti má obsahovať okamžité zrušenie
pracovného pomeru. Nedostatok zákonom predpísanej formy a obsahu sankcionuje absolútnou
neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Podstatnými náležitosťami je písomná forma úkonu, úkon musí
obsahovať skutkovo vymedzený dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a tento dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Zároveň tento úkon musí

byť druhej zmluvnej strane v lehote uvedenej v ust. § 54 ods. 2 Zákoníka práce aj doručený. Právny úkon
žalovaného neobsahoval žiaden z taxatívne stanovených dôvodov pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru, stanovených v § 54 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov jeho právny úkon zo dňa 25.07.2006
nemožno považovať za platný. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 31.07.2006, kedy žalobcovi bol
doručený list žalovaného zo dňa 25.07.2006. Žalobca mohol neplatnosť skončenia pracovného pomeru

napadnúť na súde v lehote 2 mesiacov odvtedy, ako sa mal prac. pomer skončiť a lehota na podanie
žaloby mu skončila dňa 30.09.2006. Žaloba došla na súd dňa 28.09.2006, z čoho vyplýva, že žalobca sa
dovolalneplatnostizrušeniapracovnéhopomeruvčas.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobevyhovel.

Žalobca je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu, týkajúceho sa neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a nárokov s tým spojených, oslobodený. Z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. v znení nesk. predpisov vyplýva, že pokiaľ je žalobca od poplatkov oslobodený a súd jeho návrhuvyhovel, zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak tiež nie je od poplatku oslobodený.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh 3.000,-
Sk (položka 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov), nakoľko nie je od poplatku oslobodený a súd

vyhovel žalobe.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech súd priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia za 2
úkony právnej pomoci po 1.371,- Sk/úkon (za prípravu a prevzatie veci dňa 07.02.2007 a za účasť na
pojednávaní dňa 11.06.2007) + 2 x 178,- Sk paušál, náhradu za stratu času za 19 polhodín po 297,-

Sk/polhodina, cestovné osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia ev. č. 4A57696 z P. do T. a
späť 670km, priemerná spotreba PHM 5,23L/100km, cena PHM 36,- Sk/L (670km x 6,20 Sk základná
náhrada za opotrebenie vozidla = 4.154,- Sk, 670km x 36,- Sk x 0,0523 Sk = 1.262,- Sk spolu 5.416,-
Sk) + 19 % DPH v sume 521,- Sk (DPH je možné priznať len za úkony uvedené v § 9 až 14 vyhlášky)
podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, d/, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej

výške 14.678,- Sk bude žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta
žalobcu, Mgr. Z. J..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu