Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2007

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1T/24/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107010187

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2007:5107010187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Malatkou, v trestnej veci obžalovaného O. N.,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2007, takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný : O. N. X. G. P. S. I. Y., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom
Ž., X.. M.. S. Č.. XX/XX, t.č.

vo väzbe v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým, že :

dňa 14.12.2006 okolo 17.05 hod. v Žiline, na Hlbokej ceste, pri pohostinstve PIJO, žiadal od O. G.
peniaze a ľadvinku s peniazmi a keď O. G. povedal, že mu ľadvinku nedá, snažil sa mu ju vytrhnúť, čo
sa mu však nepodarilo, následne sa mu vyhrážal, že ak mu nedá peniaze, tak uvidí a snažil sa ho udrieť
päsťou, poškodený sa však úderu vyhol a zo strachu z ďalšieho konania O. N. mu dal 2.500,-Sk, kľakol
si pred neho a prosil ho, aby mu vrátil aspoň 1.000,-Sk, čo O. N. urobil,
svojím konaním spôsobil O. G. škodu vo výške 1.500,-Sk, k jeho zraneniu nedošlo,

t e d a

- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 / šesť / rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný naradiť škodu poškodenému O. G., nar. XX.X.XXXX

S. Č., trvale bytom Ž., ul. R. Y. XXXX/X vo výške 1.500,-Sk.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného O. G., nar. XX.X.XXXX v Č., trvale bytom Ž., ul. R. Y.
XXXX/X so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním
listinných dôkazov, pričom mal zistený skutkový stav, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný O. N. v priebehu celého trestného konania spáchanie skutku popieral. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že v deň, keď malo ku skutku dôjsť, v čase od 12.00 hod. do 13.45 hod. sedel
spoločne s M. Š. v pohostinstve u Pija v Žiline na Vlčincoch. O 13.45 hod. spoločne odišli do nemocnice

navštíviť družku obžalovaného. O 16.00 hod. sa znovu vrátili do pohostinstva. Približne o 16.00 hod.
prišiel do pohostinstva poškodený O. G.. Najskôr si dal niečo pri bare, potom keď zbadal obžalovaného,
prisadol si k obžalovanému a M. Š.. Obžalovaný sa s G. poznal už pred tým, ku stolu ho nevolal, G.
si k nemu a Š. prisadol sám od seba. Tak obžalovanému, ako aj Š. kúpil pivo. Pri stole tiež G. na
požiadanie Š. tejto požičal 200,-Sk. Obžalovaný si tiež chcel od G. požičať peniaze, ale bolo mu trápne,

aby mu tieto G. dal vo vnútri v pohostinstve, pretože tam obžalovaného poznajú a tiež tam vtedy boli
aj svokrovci obžalovaného, ktorí sedeli pri vedľajšom stole. Obžalovaný poprosil G. o pôžičku peňazí
ešte v pohostinstve, s čím G. súhlasil, ale dohodli sa, že tieto mu G. dá až vonku. Keď G. vyšiel z
pohostinstava, obžalovaný ešte išiel na záchod, a preto za G. vyšiel až po chvíli. Ešte pred tým sa s
G. dohodol, že ho vonku G. počká. G. ho vonku aj skutočne čakal. S G. boli dohodnutí, že mu požičia

2.500,-Sk. Keď mu vonku G. peniaze dal, zistil, že tieto mu dal v sume 3.000,-Sk, nakoľko ale dohoda
znela, že mu G. požičia 2.500,-Sk, obžalovaný G. vrátil 1.000,-Sk a G. mu dal ešte 500,-Sk, pretože
sa dohodli na pôžičke 2.500,-Sk. G. mal v tom čase pri sebe ešte viac peňazí, G. aj vo vnútri v krčme
hovoril, že mal výplatu, toto počula tiež M. Š., sám obžalovaný u neho v pohostinstve videl peniaze,
tieto mal v tzv. ľadvinke. Po tom, ako mu G. peniaze požičal, G. sa ho spýtal, či mu peniaze vráti v

pondelok. Na uvedené G. obžalovaný odpovedal, že nevie, či mu tieto vráti v pondelok, môže sa stať,
že ak mu bude meškať výplata, vráti mu ich neskôr. Po týchto slovách zrazu G. začal peniaze žiadať
naspäť, dokonca si aj čupol, aby mu obžalovaný dal aspoň 1.000,-Sk. G. však žiadne peniaze naspäť
nevrátil, ani tých 1.000,-Sk. Obžalovaný potom ešte G. volal, aby išiel naspäť do pohostinstva, čo G.
odmietol. Obžalovaný sa preto do pohostinstva vrátil sám. Po návrate do pohostinstva dal obžalovaný

N. S. 500,-Sk, aby kúpila kredit a niečo do nemocnice pre družku R.. Sám si išiel k baru kúpiť pivo a
cigarety a znovu si prisadol k R. Š.. Ešte sa ho Š. aj pýtala, či mu G. požičal peniaze, na čo jej odpovedal,
že áno. O chvíľu potom spoločne aj so Š. z pohostinstva odišli. Následne na druhý deň, keď obžalovaný
opätovne prišiel do pohostinstva, zadržala ho policajná hliadka. Pokiaľ sa v spise nachádza výsledok
dychovej skúšky u obžalovaného, táto nebola u neho urobená v čase skutku, ale až po 30 hodinách,

keď bol zadržaný policajnou hliadkou. V čase skutku nebol veľmi pod vplyvom alkoholu, v ten deň mohol
vypiť asi 5 pív. Naopak poškodený G., už keď prišiel do pohostinstva, bolo na ňom evidentné, že je pod
vplyvom alkoholu, tackal sa, bolo to badateľné aj z jeho rečí, aj v pohostinstve požíval alkohol. To, čo sa
uvádza v obžalobe, sa nezakladá na pravde, G. mu peniaze požičal dobrovoľne. V ten deň sa G.Š. vôbec
nevyhrážal, ani sa mu nesnažil vytrhnúť ľadvinku, ani ho nechcel udrieť päsťou. Obžalovaný ani nemal

pri sebe pištoľ a s touto preto na G. nemieril. Obžalovaný si pôvodne chcel peniaze požičať od iného
kamaráta, ale nakoľko stretol G. a G. mu prisľúbil, že mu peniaze požičia, požičal si od G.. Obžalovaný
potreboval peniaze na vyplatenie prsteňa, ktorý mal v záložni a už by mu bol prepadol, a tiež potreboval
na živobitie. V tom čase síce obžalovaný zamestnaný nebol, ale pracoval brigádnicky a 18. alebo 19.
mal dostať výplatu a sociálnu dávku a z týchto peňazí chcel G. vrátiť požičané peniaze. Obžalovaný

s G. nikdy v minulosti nemal žiaden konflikt. G.G. spoznal asi tri roky pred skutkom, aj sa spoločne
stretávali. Na otázku, ako si vysvetľuje, že by si O. G. na neho niečo takéto len tak vymyslel, obžalovaný
odpovedal, že lebo G. šibe na hlavu. Podľa obžalovaného poškodený G. nie je zlý chalan, ale zvykne si
vymýšľať a to hlavne, keď má vypité. G. si vpodstate stále vymýšľa a tiež je stále pod vplyvom alkoholu.
V ten deň, keď malo dôjsť ku skutku, keď obžalovaný prvý krát prišiel do pohostinstva u Pija, mal pri sebe

300,-Sk - 400,-Sk, ešte pred odchodom do nemocnice kupoval deťom sladkosti a malinovky, potom mu
zostalo asi 200,-Sk až 300,-Sk. Keď sa spoločne so ŠO. vrátil z nemocnice späť do pohostinstva, platila
M. Š., niečo zobral aj on. Je pravdou, že obžalovaný pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 16.12.2006 k
tomuto skutku vypovedal odlišne ako na hlavnom pojednávaní, keď vtedy pred vyšetrovateľom uvádzal,
že z krčmy vôbec nevyšiel von a preč odišiel až s kamarátkou M. Š. a tiež, že od G. žiadne peniaze

nepýtal a s nikým nemal žiaden konflitk. Uvedenú odlišnú výpoveď pred vyšetrovateľom obžalovanýzdôvodnil tým, že vtedy vypovedal takto preto, lebo bol v šoku a od zlosti, vyšetrovateľ sa mal najskôr
spýtať Z., ktorý išiel okolo, či došlo k ozbrojenej lúpeži a až potom ho mali obviniť.

Svedok poškodený O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň, keď došlo k tomuto skutku, išiel
z Piešťan, akurát ho vyplatil šéf, dal mu 5.000,-Sk. Z Piešťan išiel do Žiliny, konkrétne do pohostinstva
u Pija. V pohostinstve sedel pri stole s N. a Š., ktorým asi tri krát zobral po runde, teda nejaké pivo a pol
deci asi borovičku. Tiež sa im pochválil, že mal výplatu. Na požiadanie Š. tejto v pohostinstve požičal
200,-Sk. N. mu vo vnútri pohostinstva nespomínal nič o tom, že by si aj on chcel peniaze požičať, ani

to, že ho má vonku pred pohostinstvom počkať, alebo že sa tam stretnú. V pohostinstve sa zdržal asi
hodinku, do 17.05 hod. Keď sám vyšiel z pohostinstva, asi za 5 minút prišiel za ním obžalovaný O. N.,
ktorý najskôr od neho pýtal, aby mu dal 2.500,-Sk s tým, že peniaze mu vráti 19- teho. Nakoľko ale N.
dobre poznal, vedel, že tento by mu peniaze určite nevrátil, preto mu peniaze nedal. Keď N. peniaze
nedal, N. si sám chcel zobrať ľadvinku, ktorú mal okolo nohavíc - maskáčov, chcel mu ju vytrhnúť, ale to
sa mu nepodarilo. Poškodenému sa obžalovaný vyhrozil, že ak mu nedá peniaze, tak uvidí, chcel ho tiež

udrieť päsťou, ale to sa mu nepodarilo. Nakoľko poškodený Bukovca pozná, vie čoho je schopný, bál sa,
že ho zbije, po tomto mu peniaze dal, a to 2.500,-Sk, pretože nechcel prísť domov k žene s monoklom.
Konkrétne obžalovanému dal najskôr 3.000,-Sk, po čom si poškodený kľakol, na čo mu obžalovaný vrátil
1.000,-Sk a poškodený mu dal ešte 500,-Sk, aby to obžalovaný mal 2.500,-Sk, ako pýtal. Potom znovu
po kľačiačky ešte prosil N., aby mu dal aspoň 1.000,-Sk, aby mal pre ženu, na čo mu N. tých 1.000,-Sk

dal. Peniaze N. rozhodne nedal dobrovoľne. Hneď po tom poškodený išiel pred obchod, kde chcel kúpiť
fľašu, lebo mal výplatu a o tom, čo sa mu stalo, hovoril tam prítomným chlapom, na čo mu povedali, že to
treba ísť ohlásiť na políciu. Následne na to celú túto vec išiel oznámiť na políciu a spoločne s policajtami
išli do Pija, kde však už N. nenašli. Aj keď v čase skutku bol poškodený pod vplyvom alkoholu, k celej
tejto udalosti došlo tak, ako o tom vypovedal, nič nemal popletené, dokázal riadne vnímať, čo sa okolo

nebo dialo. Poškodený súčasne uviedol, že N. sa bojí aj teraz, keď je na súde.

Svedkyňa M. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň, keď malo k tomuto skutku dôjsť, sa
s obžalovaným O. N. stretla pred pohostinstvom Pijo o 12.00 hod. a spoločne išli dovnútra. Tu vypili
každý po tri pivá. V pohostinstve sa zdržali do 14.00 hod., kedy odišli do nemocnice navštíviť priateľku

obžalovaného. V nemocnici boli asi hodinu a znovu sa spoločne s N. vrátili do pohostinstva, sedeli
pri jednom stole. Koľko mal v tom čase N. pri sebe peňazí, uviesť nevie. Asi za pol hodinu prišiel do
pohostinstva O. G., ktorého pozná, nakoľko od jeho strýka kúpila chalupu. Už keď prišiel, bolo na ňom
zjavné, že je pod vplyvom alkoholu, tackalo ho. G. išiel k baru, kde tiež požíval alkohol. Potom si G.
prisadol k nej a N., kúpil im pivo. Pri stole sa spoločne rozprávali, pričom si všimla, že G. mal pri sebe

väčší obnos peňazí, konkrétnu sumu ale uviesť nevie. G. sa chválil, že mal dobrú výplatu. Jej osobne
G.Š. dal 200,-Sk, nejednalo sa o pôžičku, aj keď je to takto uvedené v zápisnici o jej výsluchu pred
vyšetrovateľom, nevie, prečo to vyšetrovateľ takto zapísal. Už vo vnútri pri stole N. žiadal od G., aby
mu požičal peniaze, no konkrétnu sumu uviesť nevedela, bolo to číslo určite v tisícoch. N. hovoril, že
mu neprišla výplata. Podrobnosti si mali dohodnúť vonku. N. nechcel, aby mu G. požičal peniaze vo

vnútri a to z toho dôvodu, lebo vedľa sedel otec jeho priateľky R. a N. nechcel, aby to videl. Najskôr
von z pohostinstva vyšiel G. a potom za ním vyšiel aj N.. N. sa vrátil späť do pohostinstva za 5 - 10
minút, prišiel iba sám. Keď sa vrátil, bol si pri pulte rozmeniť peniaze, kúpil si pivo a N. S. dal 500,-Sk na
kredit. Po tom, čo sa vrátil späť do pohostinstva, jej obžalovaný neukazoval žiadne peniaze, ani sa už
nerozprávali ohľadne pôžičky peňazí. Ešte chvíľu spoločne s N. zostali v krčme a následne odišli preč.

V ten deň pil N. v krčme pivo, alkohol nepil. N. platila ona, robila to dobrovoľne, bola rada, že s niekým
sedí, bola po náročnom výsluchu na polícii. Nevie, koľko mal v ten deň N. pri sebe peňazí, myslí si, že
nejaké drobné N. musel mať pri sebe, lebo jej synovi dával na lízatko. G. je osobou, ktorú nikto nemá
rád. V Rudinskej každý na G. nadáva, na čo tam chodí a býva u svojich príbuzných. Dokonca tam aj
prespáva v opustených domoch. Zvykne ľuďom pomáhať za peniaze, za tieto si potom kúpi čučo a robí

zle. Keď ho svedkyňa vídavala, vždy bol pod vplyvom alkoholu.

SvedkyňaV.H.včaseskutkupracovalaakočašníčkavpohostinstvePijo,naHlbokejcestevŽiline,práve
vtedy mala službu. Dňa 14.12.2006 po otvorení, asi o 10.15 hod. prišiel do pohostinstva obžalovaný O.
N., aj s dvoma deťmi. Videla, že N. mal pri sebe 200,-Sk a z týchto kupoval deťom malinovky a dobošky.

Pri platení jej Bukovec sám od seba povedal, že nemá peniaze. V ten deň v pohostinsvtve platila za neho
útratu najskôr pani Š. a potom poškodený G.. Okolo 12.00 hod. prišla do pohostinstva pani Š., spoločne
s N. sedeli pri jednom stole. Popoludní asi okolo 15.00 hod. odišli do nemocnice a vrátili sa okolo 15.30
hod., znovu sedeli spolu. Okolo 16.30 hod. prišiel do pohostinstva G.. Keď prišiel, nebolo na ňom vidieť,že by mal nejak moc vypité, pri príchode ho netackalo. G. bol najskôr pri bare, kde si dal borovičku a
kofolu. Potom si prisadol k N. a Š.. G. sa v pohostinstve nezdržal dlho, asi tak necelú hodinku, odchádzal
niečo po 17.00 hod. Pri odchode ho tackalo. Ako G. odchádzal z pohostinstva, hneď za ním odišiel aj

N.. N. sa zvonku vrátil do pohostinstva asi za 15 minút, prišiel sám. Po príchode do pohostinstva za
500,-Sk kupoval cigarety a 1.000,-Sk len tak rozmieňal. Asi za pol alebo trištvrte hodinu sa G. znovu
vrátil do pohostinstva aj spoločne s policajtami. Ešte pred ich príchodom prišiel do pohostinstva pán Z.,
ktorý hovoril policajtom, čo sama počula, že videl, ako muž, čo s ním N. sedel v pohostinstve, kľačal
vonku pred N. a hovoril mu, nech mu nechá aspoň 1.000,-Sk, N. súčasne držal nad týmto mužom ruku.

V ten deň Š. v pohostinstve pila pivo. N. mohol vypiť možno tak 10 pív a asi dve poldeci borovičky. G.
v pohostinstve vypil štyri borovičky, jednu pri pulte a tri pri stole. Ku každému pol deci vypil 1 dcl kofoly.
Počas toho, ako spoločne sedeli N. s G. a Š., bola pri ich stole tri krát, ona osobne o žiadnej pôžičke
nič nepočula.

Svedok O. Z. vypovedal, že dňa 14.12.2006 ako obvykle pracoval do 15.30 hod. a po skončení pracovnej

doby išiel z práce autobusom č. 14, vystúpil pri pošte a išiel pešo do pohostinstva u Pija. Konkrétne išiel
okolo obchodu COOP - Jednota dole cestou smerom k reštaurácii u Pija, pričom asi v polovici cesty
uvidel spoločne dvojicu obžalovaného O. N. a muža, ktorého prezývajú G., t.j. O. G.Í.. O. G. si kľakol
pred N. a povedal mu : “ O. daj mi aspoň 1.000,-Sk, ja si aj kľaknem.“ G. videl kľaknúť si dva krát. Ako
si G. kľakal, v tom momente urobil N. krok dozadu, prečo takto N. reagoval, vysvetliť nevie. Tiež videl,

ako počas toho obidvaja dvíhali ruky hore, ale tomuto pohybu tiež nevenoval bližšiu pozornosť. Nevie,
čo bolo medzi nimi pred tým, ani potom. Obidva sa v tom momente nachádzali asi 25 metrov od vchodu
do pohostinstva a asi 30 m od neho. Aj keď už bolo šero, ako v zime o takomto čase, bez problémov
poznal, že sa jedná o tieto dve osoby. Svedok išiel ďalej svojou cestou do pohostinstva Pijo, kde potom
prišiel aj O. N., asi za 5-7 minút po jeho príchode. Keď potom, po odchode N., prišli do pohostinstva

policajti spoločne s G. a hľadali N., povedal im, že N. odišiel a tiež im hovoril, že medzi N. a G. došlo k
incidentu a popísal im, čo konkrétne videl, aj ohľadne už spomínaného kľakania G., pričom policajtom
udalosti popísal rovnako, ako pred vyšetrovateľom a na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ obžalovaný N.
uvádzal, že mal vtedy v pohostinstve policajtom povedať, že N. nič neurobil, toto sa podľa vyjadrenia
svedka nezakladá na pravde. K osobe N. svedok uviedol, že tohto vídava piť v krčme u Pija. O N. má

poznatky aj z výkonu jeho policajnej praxe, vie, že sedel. G. zas vída popíjať pred Jednotou, žiadne také
poznatky, ako o N., o G. nemá. S G. nebýva každý deň, ale keď ho stretne pred obchodom, vidí ho piť
pivo a pri rozhovore z neho cíti alkohol. Vyložene opitého však G. nikdy nevidel.

Svedok O. Š. vypovedal, že vo februári 2007 sa stretol s poškodeným G. v pohostinstve v Rudinskej. G.

si vtedy k nemu prisadol a povedal mu, že si vymyslel to, čo sa malo udiať medzi ním a N. a teraz sa bojí,
že ho zatvoria. On osobne nevie, čo sa medzi G. a N. malo stať, nič bližšie mu k tomuto nerozprával, ani
dôvod, prečo si to na N. mal vymyslieť. G. vtedy k nemu prišiel, iba mu toto povedal a odišiel. Svedok
nebol v minulosti s G. v žiadnom bližšom kamarátskom vzťahu, poznajú sa iba z obce Rudinská. G. mu
o svojich problémoch nerozpráva, ale toto mu jednoducho povedal. G. je podľa neho osobou, ktorá si

vymýšľa a vymyslel si aj toto na N., na neho osobne nikdy nič nepravdivo nepovedal. G. v nadmernom
množstve požíva alkoholické nápoje, tiež mu nevrátil peniaze, ktoré si od neho požičal. Keď je G. v
Rudinskej, niekomu pomôže, za čo dostane 30,-Sk a hneď si kúpi alkohol. Prespáva tam po rôznych
opustených domoch. Obžalovaného N. svedok pozná asi 1 rok, nakoľko tento chodil k M. Š.. M. Š. je
jeho suseda, poznajú sa asi tri roky.

Svedkyňa N. S. vypovedala, že v čase, keď malo dôjsť k tomuto skutku, bola v pohostinstve u Pija,
nesedela však pri stole s O. N.. K stolu, kde sedel N., si prisadla iba na jednu cigaretu, v tom čase pri
stole sedeli okrem N.a aj neznámy muž a M. Š.. Keď ten muž odišiel, N. zostal sedieť pri stole a asi po
5 - 10 minútach vyšiel von, nepovedal ani kam odchádza, ani prečo odchádza. Keď sa N. vrátil späť do

pohostinstva, dal jej 500,-Sk, aby kúpila kredit. Svedkyňa sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť
k tomu, o čom sa N. a ten ďalší muž pri stole rozprávali, rozprávala sa so Š..

Na hlavnom pojednávaní boli tiež postupom podľa § 269 Tr. por. prečítané listinné dôkazy.

Podľa zápisu o dychovej skúške u obžalovaného O. N. bola dňa 15.12.2006 o 23.26 hod. zistená
prítomnosť alkoholu v dychu 1.16 mg/l.U poškodeného O. G. bola pri dychovej skúške dňa 14.12.2006 o 17.26 hod. zistená prítomnosť alkoholu
v dychu 1.66 mg/l.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že

obžalovaný O. N. sa dopustil skutku tak, ako sa mu obžalobou kládlo za vinu a ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný O. N. použil proti poškodenému O. G.G. násilie a hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa jeho peňazí t.j. cudzej veci, čím naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný svojím
konaním porušil dva chránené objekty a to osobnú slobodu a cudzí majetok, ktorého sa chcel zmocniť.

Konanie obžalovaného / objektívna stránka / spočívala v použití násilia a hrozby bezprostredného násilia
obžalovaným na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeným. Obžalovaným použité
násilie bolo prostriedkom na získanie cudzej veci / patriacej poškodenému O. G. /, pričom však hodnota
cudzej veci tu nie je rozhodujúca. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súčasne súd dospel k
záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, o čom svedčí tak spôsob

spáchania skutku, ako aj jeho okolnosti.

Obžalovaný O. N. spáchanie skutku tak, ako sa mu obžalobou kládol za vinu, poprel. Na svoju obhajobu
uvádzal,žepoškodenýO.G.mupeniazepožičaldobrovoľne,napôžičkepeňazísadohodlieštevovnútri
v pohostinstve, ale nakoľko v tom čase boli v pohostinstve aj svokrovci obžalovaného, obžalovanému

bolo trápne požičiavať si od G. peniaze priamo vo vnútri pohostinstva, preto sa s G. dohodol, že mu
peniaze dá až potom vonku. Nie je pravdou, že by sa bol G. vyhrážal, ani sa mu nesnažil vytrhnúť
ľadvinku s peniazmi, ani ho nechcel udrieť päsťou.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania však súd výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako

nepravdivú, nehodnovernú, učinenú účelovo v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za
spáchaný skutok. Obhajoba obžalovaného bola prekonaná ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré
obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutku tak, ako sa mu obžalobou kládol za vinu.

Hodnovernosť výpovede obžalovaného podstatne znižujú podstatné rozpory medzi jeho výpoveďami

na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Obžalovaný vo svojej prvotnej výpovedi pred
vyšetrovateľom dňa 16.12.2006 vypovedal, že v čase skutku prišiel s G. do kontaktu iba pri stole
v pohostinstve, od G. nepýtal žiadne peniaze, vôbec nevyšiel von pred pohostinstvo. V ďalších
výpovediach však už pripustil, že s G. bol skutočne vonku pred pohostinstvom, kde mu G.G. dal peniaze,
avšak na svoju obhajobu uvádzal, že G. mu peniaze požičal dobrovoľne, bez použitia akéhokoľvek

násilia alebo hrozby bezprostredného násilia. Podľa názoru súdu obžalovaný nedokázal dostatočne
hodnoverene,presvedčivoalogickyvysvetliťpodstatnérozporymedzijehojednotlivýmivýpoveďamitak,
ako tieto vyplývajú zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, čo znižuje hodnovernosť tvrdení obžalovaného
a nasvedčuje nepravdivosti jeho výpovede.

Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného O.
G., ktorý ku skutku tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní v podstatných bodoch
vypovedal zhodne a na svojich tvrdeniach zotrval tak pri konfrontácii vykonanej s obžalovaným
na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Poškodený jednoznačne v priebehu celého
trestného konania zotrval na tom, že obžalovanému peniaze nedal dobrovoľne. Po tom, ako odmietol

obžalovanému dať požadované peniaze, obžalovaný mu chcel vytrhnúť ľadvinku, ktorú mal okolo
maskáčov a keď sa mu to nepodarilo, začal sa mu vyhrážať, že ak mu peniaze nedá, potom uvidí,
snažil sa ho udrieť päsťou, následne na čo poškodený, zo strachu pred obžalovaným, aby ho nezbil,
mu peniaze dal, obžalovaného pozná a vie, čoho je schopný. Súd pritom nezistil žiaden dôvod, ktorýby nasvedčoval pre nehodnovernosť alebo nepravdivosť tvrdení poškodeného. Poškodeným tvrdené
skutočnosti majú oporu aj v ďalšom vykonanom dokazovaní. Súd zároveň nevidel žiaden dôvod na
strane poškodeného, pre ktorý by obžalovaného bezdôvodne obvinil z takto závažného trestného činu.

Ako zhodne vyplynulo z výpovedí obžalovaného a poškodeného, obžalovaný a poškodený sa poznali
niekoľko rokov, stretávali sa, poškodený tiež v kritický deň platil obžalovanému pivo a alkohol, sám
obžalovaný vypovedal, že s poškodeným nemal nikdy doteraz žiadnu zlú skúsenosť, ani sa s ním
nedostal do konfliktu.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že poškodený bol v čase skutku ovplyvnený alkoholom, pričom
dychovou skúškou dňa 14.12.2006 o 17.26 hod. bola u neho zistená prítomnosť alkoholu 1,66 mg/l.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že vyšetrovateľ vypočúval poškodeného bezprostredne po skutku,
keď bol do takejto miery ovplyvnený alkoholom, čo podľa obžalovaného nebolo správne, k uvedenému
súd poznamenáva, že poškodený nebol ku skutku v rámci prípravného konania vypočutý iba tento
jedenkrát,alebolvypočutýviackrátatonielenbezprostredneposkutkudňa14.12.2006o20.05hod.,ale

potom ešte aj dňa 8.2.2007 a tiež sa ku skutku vyjadroval aj pri konfrontácii s obžalovaným dňa 8.2.2007.
Poškodený aj pri ďalšom výsluchu a pri konfrontácii s obžalovaným zotrval na spáchaní tohto skutku
obžalovaným a v priebehu celého trestného konania sa ku skutku v podstatných bodoch vyjadroval
zhodne. Pri výsluchu poškodeného, ako aj pri konfrontácii s obžalovaným dňa 8.2.2007 bola prítomná
tiež obhajkyňa obžalovaného, pričom tak obhajkyňa, ako ani obžalovaný počas výsluchu a konfrontácie

nenamietali, že počas tohto ďalšieho výsluchu a konfrontácie by bol poškodený zjavne pod vplyvom
alkoholu. V danom prípade / ako aj v každom inom prípade / bolo nepochybne žiadúce, aby dôležitý
svedok - poškodený O. G. bol k veci vypočutý v čo najskoršom možnom čase po jeho spáchaní a
riadiac sa uvedeným vyšetrovateľ pristúpil k výsluchu tohto svedka bezprostredne po skutku, čo je plne
v kompetencii vyšetrovateľa, určiť si spôsob vedenia vyšetrovania a vykonávania jednotlivých dôkazov,

samozrejme v súlade so zákonom. Iste aj vyšetrovateľovi bolo zrejmé, že poškodený je pod vplyvom
alkoholu, čo mal preukázané aj z výsledkov vykonanej dychovej skúšky. Nepochybne v tom čase
poškodený musel byť schopný primeranej komunikácie s vyšetrovateľom / čo vyplýva aj zo zápisnice
o výsluchu poškodeného zo dňa 14.12.2006 /, keď vyšetrovateľ pristúpil k jeho výsluchu, inak by sa
výsluch poškodeného musel odložiť do doby, než by tento bol schopný riadnej komunikácie a výsluchu.

Ani ovplyvnenie alkoholom v prípade dôležitého svedka nebráni jeho výsluchu v čo najskoršom možnom
čase po spáchaní skutku, podmienkou však je, že takáto osoba musí byť schopná riadne vnímať a
vyjadrovať sa k veci. Poškodený však bol vyšetrovateľom v tomto prípade vypočutý ešte aj neskôr dňa
8.2.2007, pričom tak zo strany obhajkyne, ani obžalovaného nebolo žiadnym spôsobom namietané,
že by obžalovaný bol v čase tohto ďalšieho výsluchu viditeľne pod vplyvom alkoholu. S poukazom na

uvedené súd považoval za nadbytočné a nedôvodné vykonať výsluch vyšetrovateľa, ktorý vypočúval
poškodeného G.G. dňa 14.12.2006, ohľadne toho, čo ho viedlo k výsluchu poškodeného, keď bol pod
vplyvom alkoholu, ako to navrhoval obžalovaný N..
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že poškodený aj v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa
1.6.2007 uviedol / výlučne na otázku obhajkyne /, že o 04.00 hod. ráno po prebudení vypil pol litra čuča,

pričom toto uviedol počas jeho výsluchu o 11.10 hod. I za tohto stavu bol výsluch svedka súdom a
stranami vykonávaný, pretože svedok bol schopný riadne vnímať a vyjadrovať sa k veci, ako to vyplýva
zo zápisnice z hlavného pojednávania ohľadne výsluchu tohto svedka, pričom ani jedna z prítomných
strán nenamietala, že poškodený by nebol schopný riadneho výsluchu.

Je nepochybné, že poškodený v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, bola u neho zistená prítomnosť
alkoholu v dychu 1,66 mg/l. V prípade poškodeného O. G. je však nutné si uvedomiť, že poškodený je
osobou, ktorá má skúsenosti s požívaním alkoholických nápojov, tieto požíva vo zvýšenej miere, teda
u poškodeného je iste iná miera tolerancie alkoholu a jeho ovplyvnenie požitým množstvom alkoholu,
ako pri osobe, ktorá nemá skúsenosti s požívaním alkoholu. Sám poškodený uviedol, že i napriek

takémuto ovplyvneniu alkoholom, dokázal riadne vnímať, čo sa okolo neho dialo, nemal veci popletené.
Uvedenému tiež nasvedčuje ďalšie konanie poškodeného, keď tento hneď išiel pred obchod, o veci sa
rozprával s kamarátmi, následne išiel učiniť oznámenie na políciu a potom spoločne s policajtami išli
do krčmy u Pija hľadať obžalovaného. S poukazom na uvedené súd nemal pochybnosti, že poškodený
i napriek ovplyvneniu alkoholom bol schopný riadne vnímať udalosti okolo neho. Súčasne v danom

prípade súd svoje rozhodnutie nezaložil výlučne na výpovedi poškodeného. Súd pri rozhodovaní, tak
ako mu to vyplýva zo zákona, hodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy a to nielen jednotlivo, ale aj v
ich vzájomných súvislostiach. V konaní boli vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré nasvedčujú pravdivosti
tvrdení poškodeného O. G.. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval za nadbytočné vyžiadať siodborné vyjadrenie ohľadne toho, či pri požití takého množstva alkoholu, aké mal poškodený v čase
skutku v dychu, vznikajú halucinácie a či človek v tomto stave je schopný verne opísať prežité okolnosti,
resp. či tieto okolnosti skresľuje a v dôsledku toho udalosti reprodukuje tak, ako sa nikdy nestali, ako to

navrhovala obhajoba. Súčasne v prípade poskytnutia požadovaných údajov by sa jednalo o informácie
všeobecnej povahy, teda nebolo by možné tieto automaticky vztiahnuť aj na poškodeného G., nakoľko
aj keď ohľadne týchto otázok možno učiniť určitý všeobecný záver, tento absolútne, bez akýchkoľvek
odchýlok nemožno vztiahnuť na konkrétne osoby.

Obžalovaný O. N., svedkyňa M. Š., ako aj svedok O. Š., zhodne k osobe O. G. uvádzali, že O.
G. nemá dobrú povesť v obci Rudinská, nepravdivo ohovára ľudí, vymýšľa si. Z uvedeného dôvodu
súd požiadal obec Rudinská o vypracovanie správy ohľadne správania sa poškodeného O. G. v
obci Rudinská. V správe zo dňa 30.05.2007 sa konštatuje, že poškodený nažíva so spoluobčanmi v
zhode, sťažnosti zo strany občanov na menovaného nie sú. Pred KOVP riešený nebol. Vzhľadom k
obsahu uvedeného oznámenia, ako aj s poukazom na vyjadrenie obžalovaného O. N. a svedka O. Š.,

že s poškodeným nemali osobne negatívnu skúsenosť, pričom negatívnú skúsenosť s poškodeným
neuvádzala ani svedkyňa M. Š., nemožno vylúčiť, že tak obžalovaný, ako aj svedkovia O. Š. a M.
Š., priatelia obžalovaného, sa takýmito vyjadreniami snažili znížiť hodnovernosť osoby poškodeného
a tým aj jeho výpovede. Tieto tvrdenia ohľadne osoby poškodeného O. G. však v konaní preukázané
neboli. Z vykonaného dokazovania jedine vyplynulo, že O. G. je osobou, ktorá v nadmernom množstve

požíva alkoholické nápoje. O. G. tak v čase skutku / keď práve dostal výplatu /, ako aj v súčasnosti
pracuje / č.l. 266 /. O. Š. bol v minulosti trestne stíhaný, jednalo sa o krádež bicykla a porušovanie
domovej slobody, toto konanie bolo podmienečne zastavené na prokuratúre / čo nasvedčuje pre menšiu
závažnosť spáchaného skutku /.

Svedok O. Z. vypovedal, že v čase skutku videl spoločne obžalovaného a poškodeného, pričom
poškodený O. G. si dva krát kľakol pred obžalovaným O. N. a tiež pritom svedok počul vetu : “ O., daj
mi aspoň 1.000,-Sk, ja si aj kľaknem. “ Je odporujúce logike, aby poškodený O. G. bol obžalovanému
dobrovoľne požičal peniaze, tak ako to tvrdil obžalovaný, a následne si vzápätí, dokonca po kľačiačky,
od neho pýtal, aby mu dal späť aspoň 1.000,-Sk. Tak zhodné tvrdenie poškodeného O. G., ako aj

náhodne okoloidúceho svedka O. Z., podľa ktorého si poškodený dva krát kľakol pred obžalovaným a
pýtal si aspoň 1.000,-Sk, nepochybne svedčí pre nepravdivosť tvrdenia obžalovaného O. N. ohľadne
dobrovoľnej pôžičky peňazí. Súčasne pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obhajobu
tvrdil, že G. si vlastne od neho takýmto spôsobom peniaze začal vonku pýtať späť preto, lebo mu uviedol,
že nevie s určitosťou, či mu ich bude môcť vrátiť v pondelok, rovnako uvedenú obhajobu obžalovaného

možno považovať za odporujúcu logike, pretože ak by si poškodený po týchto slovách obžalovaného
bol rozmyslel, že za takejto situácie peniaze obžalovanému nepožičia, možno predpokladať, že by si bol
späťpýtalcelúsumuanielenjejčasť,t.jaspoň1.000,-Sk.Fakt,žeobžalovanýzískalodpoškodenéhoG.
peniazenásilím,potvrdzujeajspôsob,akýmsipoškodenýodobžalovanéhopýtal,abymuzpeňazí,ktoré
mu dal, nechal aspoň 1.000,-Sk, keď tak poškodený činil pokľačiačky, pretože poškodený potreboval

peniaze do spoločnej domácnosti, išiel z práce, dostal výplatu. Poškodený pozná obžalovaného, vedel,
že tento by mu peniaze nevrátil a teda poškodený nemal záujem obžalovanému dobrovoľne požičať
peniaze, naviac takúto vysokú sumu 2.500,-Sk.

Pokiaľ svedkyňa M. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzala, že počas toho, ako

vo vnútri pohostinstva sedeli pri stole ona, N. a G., počula, ako sa N. a G. dohodli na pôžičke
peňazí, súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania uvedené tvrdenie svedkyne vyhodnotil
ako nepravdivé a nehodnoverné, učinené výlučne účelovo, v snahe napomôcť obžalovanému vyhnúť
sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Svedkyňa je kamarátkou obžalovaného a túto
skutočnosť, nepochybne dôležitú z hľadiska tohto trestného konania, v prípravnom konaní vôbec

neuvádzala, hoci jej vyšetrovateľom bola daná možnosť vyjadriť ku skutku, ako to vyplynulo zo zápisnice
o výsluchu svedkyne. Nepravdivosť tohto tvrdenia svedkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva tiež z
ďalšej tvrdenej skutočnosti svedkyňou na hlavnou pojednávaní, podľa ktorého N. mal vtedy súčasne
G. povedať, že mu neprišla výplata. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, výplatu ešte len čakal
19.12.2006/tedatátomuvčaseskutkudňa14.12.2006nemohlameškať/,súčasneobžalovanýohľadne

pôžičky peňazí od G. nič neuvádzal o tom, že by mu nebola prišla výplata, aj keď sa vyjadroval k tomu,
z akého dôvodu peniaze potreboval. Síce aj sám obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
uvádzal,žeG.žiadalopôžičkupeňazíeštepristolevovnútripohostinstva,sčímG.súhlasil,nonarozdiel
od tejto výpovede obžalovaný vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 18.12.2006, ako ajpri konfrontácii s poškodeným dňa 8.2.2007 uvádzal, že poškodeného o pôžičku peňazí žiadal až vonku
pred pohostinstvom, čo nepochybne svedčí o nepravdivosti tohto tvrdenia obžalovaného na hlavnom
pojednáva, že G. žiadal o pôžičku peňazí už vo vnútri pohostinstva pri stole, naviac sám poškodený

vypovedal, že poškodený si od neho peniaze pýtal až vonku.

Pokiaľ obžalovaný Bukovec vo výpovedi na hlavnom pojednávaní súčasne uvádzal, že po tom, čo sa
vrátil späť do pohostinstva, M. Š. sa ho pýtala, či mu G. požičal peniaze, na čo jej odpovedal, že áno,
uvedené tvrdenie obžalovaného súd vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko svedkyňa M. Š. na hlavnom

pojednávaní túto skutočnosť nepotvrdila, uviedla, že po tom, čo obžalovaný prišiel späť do pohostinstva,
sa už o pôžičke peňazí vôbec nerozprávali, Bukovec jej ani neukazoval žiadne peniaze.

Podľa výpovede svedkyne V. H., ktorá mala službu ako čašníčka v pohostinstve u Pija v čase spáchania
skutku, obžalovaný N. jej v deň skutku hovoril, že nemá peniaze, videla u neho bankovku v hodnote 200,-
Sk. V ten deň za obžalovaného platila útratu M. Š. a potom O. G.. Svedkyňa súčasne zaznamenala, ako

za G. vyšiel von z pohostinstva aj obžalovaný N., po tom, čo sa obžalovaný vrátil späť do pohostinstva,
kupoval si cigarety, za ktoré platil 500,-Sk bankovkou a súčasne rozmieňal 1.000,-Sk bankovku.

Obžalovaný v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne V. H.L., v
ten deň mohol vypiť 10 pív a dve borovičky k tomu.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd ako nepravdivú a nehodnovernú vyhodnotil
výpoveďsvedkaO.Š.,ktorýbolvtejtovecivypočutýažnahlavnompojednávanínanávrhobžalovaného.
Pokiaľ svedok O. Š. vypovedal, že vo februári 2007 sa stretol s poškodeným G., ktorý mu mal povedať,
že si vymyslel to, čo sa malo odohrať medzi ním a obžalovaným N., poškodený jednoznačne poprel, že

by bol O. Š. niečo takéto hovoril, pričom poškodený aj na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch
zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Je nelogické, aby poškodený G., ktorý nie je v bližšom
priateľskom vzťahu so Š., k tomuto si len tak prisadol v krčme a bez ďalšieho mu uvedené povedal
a hneď zas išiel preč bez toho, aby sa bol bližšie k tejto záležitosti s N. vyjadroval. Svedok O. Š. je
kamarátom tak obžalovaného O. N., ako aj svedkyne M. Š.Ý., čo zdôvodňuje takúto účelovo učinenú

výpoveď zo strany svedka Š. v snahe napomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti
za spáchaný skutok.

Pokiaľ obžalovaný N. v tomto konaní navrhol vykonať vyšetrenie duševného stavu svedka poškodeného
O. G., súd uvedenému návrhu obžalovanému nevyhovel. Trestný poriadok v ustanovení § 150 stanovuje

jednoznačné podmienky, za ktorých môže byť vyšetrený duševný stav svedka. Je možné tak učiniť iba
vtedy, ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť
dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať. V danom prípade však súd
dospel k záveru, že u svedka poškodeného G. nie je podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo
vypovedať. Svedok v priebehu celého trestného konania ku skutku vypovedal v podstatných bodoch

zhodne, pričom ním uvádzané skutočnosti majú oporu aj v ďalšom vykonanom dokazovaní. Svedok sa
nahlavnompojednávanídokázalnáležitevyjadriťkuskutku,ktorýjepredmetomobžaloby,akotovyplýva
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Sám svedok na otázku samosudkyne uviedol, že nikdy nebol
liečený, ani vyšetrovaný na psychiatrii, s pamäťou nemá žiadne problémy, hoci pred 3 rokmi prekonal
otras mozgu, po tomto nepociťuje žiadne následky, s pamäťou problémy nemá. Len samotný fakt, že

obvinený vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje nie je postačujúcim pre vyšetrenie duševného
stavu svedka poškodeného G. na základe príkazu súdu, nakoľko u tohto svedka nie sú dané dôvodné
pochybnosti o jeho riadnej spôsobilosti správne vnímať alebo vypovedať, ako to vyžaduje zákon, ako
jednu z kumulatívne určených podmienok pre takýto postup zo strany súdu.

Podľa názoru súdu v danom prípade by bolo pre rozhodnutie súdu v tejto veci nadbytočným vykonanie
rekonštrukcie skutku, ako to navrhoval obžalovaný, s poukazom na povahu tohto skutku a účel
rekonštrukcie, jej výsledky by nepriniesli pre toto konanie požadovaný efekt. Obžalovaný O. N.
jednoznačne poprel, že by bol voči poškodenému použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia
v úmysle zmocniť sa peňazí poškodeného, podľa obžalovaného poškodený mu peniaze dal pred

pohostinstvom dobrovoľne. Naopak poškodený tvrdil, že obžalovanému peniaze dal po tom, čo tento
voči nemu použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia, čo aj súdu dostatočne popísal, dostatočne
presne súdu opísal priebeh incidentu medzi ním a obžalovaným / t.j. za akých okolností obžalovanému
peniaze dal /. Súčasne svedok Z. náležite súdu popísal, čoho bol svedkom, čo sa malo udiať medziobžalovaným a poškodeným. Podstatným pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo ustáliť, či sa obžalovaný
dopustil voči poškodenému konania popísaného v obžalobe, pričom v tomto smere by vykonanie
rekonštrukcie nemalo pre rozhodnutie súdu želateľný efekt, vykonanie rekonštrukcie by žiadnym

spôsobom nenapomohlo rozhodnutiu súdu o vine obžalovaného. Spáchanie skutku obžalovaným súd v
tomto prípade bez vážnejších pochybností ustálil z ďalších v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Súd tiež považoval za nadbytočné z hľadiska rozhodovania súdu v tejto veci vykonanie výsluchu
svedkov - príslušníkov polície, privolaných O. G. a ktorí spisovali jeho trestné oznámenie. Poškodený

bol vo veci riadne vypočutý, a to viackrát, ku skutku osobne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní.
Je nepochybné, že poškodený bezprostredne po skutku bol učiniť oznámenie na polícii a spoločne s
policajtami išiel do pohostinstava Pijo hľadať obžalovaného N., ako to vyplynulo aj z výpovede svedka O.
Z., dokonca svedok príslušníkom policajnej hliadky priamo v pohostinstve uvádzal, čoho konkrétne on
bol svedkom medzi obžalovaným N. a poškodeným G., udalosť im popisoval zhodne s tým, čo uvádzal
pred vyšetrovateľom a na hlavnom pojednávaní.

Zároveň súd považoval za nadbytočné vykonať výsluch svedka O. G. ohľadne toho, či mal
obžalovanému 18. alebo 19.12.2006 vyplatiť časť mzdy. Tak z výpovede obžalovaného, ako aj
poškodeného vyplynulo, že obžalovaný poškodenému uvádzal, že mu peniaze vráti 19.12.2006.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nepochybné, že v uvedený deň 14.12.2006
obžalovaný nemal dostatok peňazí, potreboval peniaze jednak na živobytie, ako aj na vyplatenie prsteňa
zo záložne. V pohostinstve u Pija sa stretol s poškodeným O. G., ktorý si prisadol k jeho stolu a ktorý
mal v tom čase pri sebe väčší obnos peňazí, o čom obžalovaný nadobudol vedomosť počas toho, ako
spoločne sedel s poškodeným pri stole. Po tom, čo poškodený opustil pohostinstvo, obžalovaný odišiel

za ním a pred pohostinstvom začal žiadať od poškodeného, aby mu dal 2.500,-Sk. Poškodený mu však
peniaze dobrovoľne dať nechcel, pretože N. pozná, vedel, že by mu ich nevrátil. Nakoľko ale obžalovaný
peniaze potreboval a súčasne poškodený takýto väčší obnos peňazí pri sebe mal, a tieto obžalovanému
nechcel dať / požičať / dobrovoľne, následne sa obžalovaný snažil poškodenému ľadvinku s peniazmi
vytrhnúť, a keď sa mu to nepodarilo, poškodenému sa vyhrozil, že ak mu peniaze nedá tak uvidí, snažil

sa poškodeného udrieť päsťou čo sa mu nepodarilo a poškodený následne zo strachu pred ďalším
konaním obžalovaného tomuto dal 2.500,-Sk. Na to si poškodený pred obžalovaného kľakol, aby mu
vrátil aspoň 1.000,-Sk, pretože poškodený mal výplatu a peniaze potreboval pre ženu do domácnosti,
na základe čoho obžalovaný poškodenému vrátil 1.000,-Sk. Obžalovaný síce najskôr od poškodeného
bez použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia požadoval peniaze, avšak nakoľko mu tieto

nechcel dať dobrovoľne, obžalovaný v úmysle zmocniť sa peňazí poškodeného, voči tomuto použil
násilie a hrozbu bezprostredného násilia, čím sa dopustil trestného činu lúpeže. Na uvedenom nič
nemeníaniskutočnosť,žepeniazechcelpoškodenémuvrátiť19.12.2006,pretožeobžalovanýsapeňazí
poškodeného jednoznačne zmocnil násilím a hrozbou bezprostredného násilia, tieto mu poškodený
nedal dobrovoľne.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliadal
na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný O. N. bol doteraz 7 - krát odsúdený súdom pre spáchanie trestného činu, z tohoto v
prípade odsúdenia Okresným súdom v Žiline sp. zn. 5T/699/92 sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.
Obžalovanému bol 6 - krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný
odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 29T/22/2005 zo dňa 1.3.2005 pre trestný čin podľa

§ 9 ods. 2 k § 155 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., Zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin podľa § 9 ods. 2 k § 202
ods. 1 Tr. zák., Zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok, so zaradením do II. NVS, ktorý si odsúdený vykonal dňa 26.9.2005.
Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu
okolnosťpodľa§36Tr.zák.Priťažujúcouokolnosťoupreobžalovanéhopodľa§37písm.m/Tr.zák.bolo,

že už bol odsúdený pre spáchanie trestného činu. U obžalovaného teda prevládli priťažujúce okolnosti
nad poľahčujúcimi v pomere 1 : 0.Aj keď u obžalovaného prevážil pomer priťažujúcich okolností, súd pri ukladaní trestu nepostupoval
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Súd mal za to, že v prípade obžalovaného bolo nutné postupovať podľa §
38 ods. 5 Tr. zák., nakoľko obžalovaný opätovne spáchal zločin - trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.

1 Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v tomto konaní, je zločinom, pričom
obžalovanýužbolvminulostirozsudkomOkresného súduvŽilineč.k.28T/212/02-334zodňa29.1.2004
okrem iného uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., Zákona č. 140/1961
Zb., ktorý trestný čin s použitím § 437 ods. 1 Tr. zák. je zločinom. S poukazom na vyššie uvedené
možno potom konštatovať, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, a bolo teda nutné pri uložení trestu

obžalovanému osobitne postupovať podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., v dôsledku čoho bolo u obžalovaného
nutné dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšiť o jednu polovicu / bez zmeny hornej
hranice trestnej sadzby / a trest odňatia slobody mu ukladať v rámci takto upravenej trestnej sadzby.
Nakoľko u obžalovaného bolo nutné pri ukladaní trestu postupovať podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., aj keď u
obžalovaného prevážil pomer priťažujúcich okolností, nebolo možné použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.
zák., ktorého použitie výslovne vylučuje ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.

S poukazom najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy,
s prihliadnutím na účel trestu, súd považoval za primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov. Takýto trest považoval súd za dostatočný, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného,

pričom rešpektuje aj hľadiská individuálnej a generálnej prevencie a súčasne je objektívnym vyjadrením
spáchanej trestnej činnosti. Je pravdou, že obžalovaný bol v minulosti 7 - krát odsúdený pre spáchanie
trestného činu / z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený /, 6 - krát vykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom možno dôvodne konštatovať, že ani viacnásobný výkon
trestu odňatia slobody nebol pre odsúdeného dostatočným, aby sa viac nedopúšťal trestnej činnosti,

naposledy si trest odňatia slobody vykonal dňa 26.9.2005, tento skutok bol spáchaný dňa 14.12.2006,
avšak osobitne s poukazom na spôsob spáchania tohoto skutku a jeho následek sa súdu javilo
primeraných uložiť obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súd obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
za splnenia podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Nakoľko súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania tohoto skutku, súčasne obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškozenému G. spôsobenú škodu. Poškodený dal obžalovanému sumu 2.500,-Sk,
avšak následne mu obžalovaný na jeho prosbu vrátil 1.000,-Sk, teda súd obžalovanému uložil nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu 1.500,-Sk. So zvyškom nároku na náhradu škody súd postupom podľa

§ 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko poškodenému je
možné priznať jedine sumu, ktorú mu obžalovaný reálne zobral, teda 1.500,-Sk.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu

v Žiline.