Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. marec 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/206/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109224887
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI:

Rozhodnutie

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.JuditouKnocikovouvprávnejvecinavrhovateľkyK.M.,trvale
bytom T., S. XXXX/XX, občianky S. R., proti odporcovi F. M., trvale bytom T., S. XXXX/XX,. občanovi S.
R., o zrušenie práva spoločného nájmu obecného bytu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa právo spoločného nájmu bytu účastníkov číslo X,. pozostávajúceho z dvoch izieb,
kuchyne a príslušenstva, ktorý sa nachádza sa v T., na ulici S. súpisné číslo XXXX,. orientačné číslo XX.

Za ďalšieho nájomcu predmetného bytu s a u r č u j e odporca.

Navrhovateľka je povinná sazbytuvysťahovaťavyprataťhodo15dnípozabezpečenínáhradného
bytu.

Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 49,75Eur do tridsať
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa proti odporcovi domáhala zrušenia práva spoločného nájmu obecného bytu číslo

X dome súp. č. XXXX,. orientačné č. XX. na S. ulici v T., pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne
a príslušenstva, určenia ju za výlučnú nájomníčku predmetného bytu a vysťahovania odporcu z
predmetného bytu bez bytovej náhrady. Uviedla, že počas manželstva s odporcom im vzniklo k
predmetnému bytu právo spoločného nájmu bytu manželmi. Navrhovateľka pred uzavretím manželstva
s odporcom bývala v byte v T. na Š. ulici, tento odovzdala a nasťahovala sa do bytu svojho druha M. M.
v T. na S. ulici, s ktorým mala 3 deti. Tento sa o rodinu riadne nestaral a málokedy bol doma. Nadviazala

známosť s odporcom, ktorý u nej začal bývať pred uzavretím manželstva. Po uzavretí manželstva sa
uskutočnila 3-výmena bytu M. M., odporcu a K.. Po rozvode ich manželstva účastníci naďalej zdieľajú
spoločnú domácnosť aj s jej dcérou K. M. a synom dcéry F. C.. Svoj návrh zdôvodnila tým, že odporca
obmedzuje jej osobnú slobodu každodenným hrubým a vulgárnym vyjadrovaním sa aj pred jej vnukom,
častými fyzickými útokmi, čo nemá dobrý vplyv na rozvoj dieťaťa, jeho výchovu a formovanie jeho
osobnosti. Okrem toho si odporca počas podnikania zobral úvery a pôžičky, pri ktorých bola s dcérou

ručiteľkou a exekútori začali od nich vymáhať dlhy. Časté konflikty odporcu s jej dcérou spôsobili, že
musela vyhľadať psychiatra. Predmetný byt bol upravený a má 3 izby. Navrhovateľka s vnukom F. spáva
v spálni, odporca v priechodnej obývačke a jej dcéra v malej izbe. Odporca používa aj kuchyňu, kúpeľňu
a WC. Navrhovateľka sa s odporcom nerozpráva. Avšak jemu vadí, keď vnuk chodí cez obývačku do
spálne. Odporca večer pozerá nahlas televíziu a ruší vnuka. Odporca sa odmietol presťahovať do malej
izby. Poprela tvrdenia odporcu, že požíva alkoholické nápoje, pretože užíva lieky od psychiatričky. S

odporcom nemali žiadne deti. Jej dcéra neuzavrela manželstvo a s otcom mal. F. nežijú v predmetnom
byte. Dcéra pracuje a navrhovateľka sa stará o mal. F.. Navrhovateľka je nezamestnaná od 18.1.2010,predtým bola rok práceneschopná a poberá len čiastočný invalidný dôchodok vo výške asi 139,-Eur
mesačne. Potvrdila, že jej dve deti boli vychovávané v diagnostickom ústave a jedno u starých rodičov a
to z dôvodu, že nechceli bývať s odporcom. Predmetný byt neodkúpili pre exekúcie na odporcu. Nemala

záujem vymeniť predmetný byt za dva menšie. Náhradu trov konania nežiadala.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu predmetného bytu, ale žiadal určiť jeho
za ďalšieho nájomcu bytu a zaviazať navrhovateľku k vysťahovaniu sa z bytu. Súhlasil by aj s
takým riešením, že by obaja zostali bývať v predmetnom byte každý v určitej miestnosti alebo s
výmenou bytu za dva menšie. Potvrdil realizáciu 3-výmeny bytov. Predmetný byt nadobudol ako

zamestnanec T. T.. Poprel tvrdenia navrhovateľky o osobnom obmedzovaní. Naopak, on sa cítil
byť obmedzovaný navrhovateľkou , pretože nemá vytvorené podmienky na odpočinok po nočných
službách, čo neprospieva jeho zdravotnému stavu, pretože prekonal mozgovú príhodu a srdcový infarkt.
Navrhovateľka i so svojou dcérou a v minulosti so svojim synom, ktorý ho fyzicky napádal, ho provokujú
averbálnenapádajú,zrejmescieľomzhoršiťjehozdravotnýstav.Podieľalsaajonnafinancovaníplatieb
za byt. K vnukovi navrhovateľky nemá žiadny citový vzťah, nenapáda ho, nevšíma si ho. Poukázal na to,

že navrhovateľka i jej dcéra v byte fajčia, požívajú alkoholické nápoje, používajú nevyberaný slovník aj
pred mal. dieťaťom a dve z detí navrhovateľky boli vychovávané v diagnostických ústavoch. Žiadal súd o
určenie jeho za výlučného užívateľa ako prvonadobúdateľa bytu a zo zdravotných dôvodov pre blízkosť
k nemocnici. Uviedol, že s deťmi navrhovateľky zle vychádzal, lebo deti boli podpichované príbuznými
navrhovateľky. Náhradu trov konania nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením rozhodnutia o schválení
dohody o výmene bytov, zápisnice o prevzatí bytu, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12C/197/2008,
tunajšieho spisu sp. zn. P 207/87, vyjadrenia prenajímateľa, exekučných príkazov, výpisov z účtu,
lekárskej správy a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.10.2008 č. k. 12C/197/2008-24 bolo manželstvo

účastníkov, uzavreté dňa 9.11.1990, právoplatne rozvedené dňom 25.11.2008. Z ich manželstva deti
nepochádzali. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli zlé vzťahy detí navrhovateľky a
odporcu. Obaja bývali v spoločnom byte a každý platil polovicu platieb za byt.

Z tunajšieho spisu sp. zn. P 207/87 súd zistil, že rozhodnutím bývalého O. N. V. v T. zo dňa 25.4.1989 bol
nariadenýdohľadnavrhovateľkyajejtrochdetíatomal.M.,A.aK.M.zdôvodu,ženavrhovateľkažilanie

s otcom detí, ale s druhom F. M.- odporcom a nevenovala sa dostatočne výchove detí, nezabezpečovala
riadne ich potreby a starostlivosť a deti nechávala doma samotné. Podľa správy polície zo dňa 2.11.1989
navrhovateľka v tom čase v mieste bydliska nemala dobrú povesť, požívala alkoholické nápoje ako aj jej
druh - odporca, riadne sa nestarala o svoje mal. deti. Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
14.11.1989 č.k. P 207/89-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.1989, bola dcéra navrhovateľky

mal. M. M., nar. X.X.XXXX. zverená do výchovy starej matky M. Z. a u mal. A. M., nar. X.XX.XXXX a
mal. K. M., nar. XX.X.XXXX. bola nariadená ústavná výchova. Ústavná výchova nad mal. A. bola súdom
zrušená dňom 5.2.1993 s tým, že bol zverený do výchovy navrhovateľky a mal. K. bola zverená do
výchovy navrhovateľky dňom 13.9.1994 .

Podľa Rozhodnutia O. S. B. D. v T. o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 15.11.1989 došlo k troj-

výmene bytov medzi D. H., M. M. ( bývalým druhom navrhovateľky) a odporcom, pričom odporca sa
nasťahovaldopredmetnéhobytu,ktorýmubolpridelenýrozhodnutímbývaléhoM.vT.zodňa28.9.1989.
Tento aj prevzal podľa Zápisnice o výmene bytov zo dňa 17.1.1990.

Odporca predložil lekárke správy, potvrdzujúce jeho zdravotný stav a navrhovateľka exekučný príkaz .

Svedkyňa K. M., dcéra navrhovateľky , potvrdila, že vzťahy medzi ňou , jej súrodencami a odporcom

boli veľmi zlé. Odporca ich psychicky napádal po uzavretí manželstva s navrhovateľkou, pretože nemal
rád deti a chcel byť iba s navrhovateľkou. Tvrdila, že navrhovateľka si vypila len príležitostne a staralasa o ňu. Sem-tam niečo vulgárne povedala odporcovi. Keď sa účastníci hádali, tak si vulgárne nadávali
a to hlavne kvôli deťom.

SvedkyňaL.M.,sestranavrhovateľky,potvrdila,žeodporcovivadilidetinavrhovateľky.Medziúčastníkmi

boli aj ďalšie dôvody rozporov. Počas celej doby manželstva účastníkov ich vzťahy neboli dobré.
Obaja fajčili, odporca si vypil, navrhovateľka len príležitostne. Podľa nej deti navrhovateľky skončili v
diagnostikom ústave a u babky pričinením odporcu a jeho matky, pretože navrhovateľku chcel mať iba
pre seba.

Svedkovia J. V. a P. L., spolupracovníci odporcu, potvrdili, že odporca chodieval do práce skôr, pretože
doma mal zlé vzťahy s navrhovateľkou. Podľa jeho vyjadrenia nemal rád syna navrhovateľky, pretože sa

spolu hádali , čo bolo asi 4 roky dozadu. Cez služby cez víkend si odporca varil v práci a cez pracovné dni
sa stravoval v jedálni. Do práce nechodil pod vplyvom alkoholu. Odporca sa im sťažoval, že po nočnej
službe nemá doma pokoj a má problémy s navrhovateľkou.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka , účinného od 1.1.1992 , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov .

Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich nadobudne právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.1992, ak sa rozvedení manželia

nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu
bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety,

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

V danom prípade účastníci súhlasili so zrušením spoločného nájmu bytu , ale sa nedohodli o ďalšom
nájomcovi bytu. Súd na návrh navrhovateľky podľa § 705 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. zrušil právo spoločného
nájmu predmetného bytu a za ďalšieho nájomcu určil odporcu. Pritom prihliadol na okolnosti rozvodu

manželstva, sociálne pomery účastníkov a to hlavne bytové pomery, zárobkové pomery účastníkov,
náročnosť práce, zdravotný stav, pričinenie sa o nadobudnutie bytu a počet rodinných príslušníkov
bývajúcich ďalej v byte.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v rozvodovom konaní bola zistená príčina rozvratu manželstva
účastníkov ako zlý vzťah odporcu s deťmi navrhovateľky. Avšak každý z účastníkov uvádzal odlišný

dôvod nezhôd. Navrhovateľka a odporca nevlastnia žiadny iný byt. V súčasnosti v predmetnom
byte býva navrhovateľka so slobodnou dcérou a jej mal. synom a odporca. Vzťahy medzi nimi súdnarušené, čo je obvykle dôsledok rozvodu manželstva. Odporca platil a platí časť úhrady za nájomné
a služby spojené s užívaním bytu. Prenajímateľ bytu ponechal rozhodnutie o ďalšom nájomcovi na
úvahu súdu. Obaja účastníci majú zdravotné problémy. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný

dôchodok, jej dcéra a odporca pracujú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nezhody
medzi účastníkmi spočívali v hádkach medzi nimi nielen teraz, ale aj v minulosti počas manželstva
hlavne kvôli deťom navrhovateľky a vnukovi navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že odporca sa zaslúžil
o nadobudnutie predmetného bytu od svojho zamestnávateľa, bol ochotný riešiť zabezpečenie bytovej
potreby oboch účastníkov buď rozdelením užívania bytu alebo jeho výmenou za dva menšie na rozdiel

od navrhovateľky, súd jeho určil za ďalšieho nájomcu. Skutočnosť, že odporca má nejaké exekúcie
nič nemení na súčasnom právnom stave k predmetnému bytu, pretože účastníci nie sú jeho vlastníkmi.
Navrhovateľke bola priznaná bytová náhrada vo forme zabezpečenia náhradného bytu odporcom, čím
sa rozumie nájdenie bytu do nájmu na dobu neurčitú, pretože neboli zistené žiadne dôvody na iné
rozhodnutie podľa § 7112a ods.8 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 150 O.s.p súd priznal navrhovateľke polovicu náhrady trov konania, pretože obaja účastníci

sa nedohodli o ďalšom užívaní bytu a rozhodnutie súdu vyrieši bytový spor oboch účastníkov. Trovy
konania navrhovateľky pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,-Eur a z toho polovica
je 49,75 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si navrhovateľka nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom riadne a včas, môže odporca podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).