Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/36/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105219154
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa D. P., bytom

D. P. XX,. v konaní zastúpeného Mgr. J. M., advokátom so sídlom T., B. XX. proti odporkyni E. H., bytom
D. N. V., C I XX/XX-XX,. v konaní zastúpenej JUDr. Ľ. N., advokátkou, so sídlom D. N. V., C I./XX. o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom záhradnej chaty súp.č.
3914 stojacej na pozemku parc.č. 784/280 v k.ú. P.. Uviedol, že v období od roku 1999 do februára
2005 žil bez uzavretia manželstva s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Asi v roku 2000 začal
budovať zo svojich vlastných finančných prostriedkov záhradnú chatu na pozemku, ktorý bol v katastri

nehnuteľností vedený ako vlastníctvo odporkyne. Stavbu vykonával svojpomocne, nakoľko je remeselne
zručný. Pomáhali mu pritom jeho kamaráti. Stavebný materiál bol zakupovaný výlučne z jeho finančných
prostriedkov. V čase, keď opustil spoločnú domácnosť, bola chatka takmer úplne dokončená. Uviedol,
že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď v súčasnosti je ako výlučná vlastníčka
predmetnej chatky v katastri nehnuteľností vedená odporkyňa.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že je pravdou, že chatka sa začala stavať v čase, keď žila
s navrhovateľom v spoločnej domácnosti. Hneď na začiatku však navrhovateľ vedel, že chatka bude
jej a vzhľadom na ich vtedajší vzťah jej prisľúbil, že jej pri stavbe bude pomáhať a to tak finančne ako

aj vlastnou prácou. Skutočne navrhovateľ na stavbe pracoval a kúpil aj časť stavebného materiálu.
Robil tak však s vedomím, že stavba bude jej a bez nároku na vrátenie vloženej investície. Na začiatku
boli dohodnutí, že budú chatku spoločne užívať. Okrem navrhovateľa, ktorý z dôvodu, že pracoval v
zahraničí, chodil na stavbu len raz za mesiac, na stavbe pracovali aj jej synovia. Títo tam chodievali
každý víkend a aj počas pracovného týždňa. Taktiež uviedla, že stavbu financovala z úspor a finančných
prostriedkov získaných zo stavebného sporenia, ku ktorému už nemá žiadne doklady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov H. A., D. T., J. T., W. Ž., J. K., V. T., M. S.,

P. H., oboznámením čestného vyhlásenia M. H., výpisu z LV č. 2715 pre k.ú. P., dokladov o nákupe
stavebného materiálu, vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne, výpisu z účtu odporkyne a zistil tento
skutkový stav:

Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že v čase od roku 1999 do februára 2005 spolu žili ako druh a družka v
spoločnej domácnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v roku 2001 sa začalo so stavbou záhradnejchaty, ktorá má v súčasnosti pridelené súpisné číslo 3914. Navrhovateľ v tomto čase pracoval v R. a
vždy keď prišiel domov, sám fyzicky na stavbe pracoval.

Podľa výpisu z LV č. 2715 pre k.ú. P. je v katastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka chatky

súp.č. 3914 a pozemku parc.č. 784/280, na ktorom táto chatka stojí, odporkyňa.

Z výpovede svedkov V. T., W. Ž., J. K. a M. S. vyplynulo, že títo boli kamaráti navrhovateľa a na jeho
požiadanie mu pomáhali so stavbou chatky a to bez nároku na odmenu. Vedeli, že navrhovateľ žije s
odporkyňou v spoločnej domácnosti, avšak sa nezaujímali o to, kto stavbu financuje a či túto stavbu
stavajú účastníci spoločne alebo len niektorý z nich. Uviedli, že navrhovateľ je remeselne zručný a
vie väčšinu potrebných prác na stavbe urobiť sám. Odporkyňa na stavbu nosila jedlo. Sama fyzicky

nepracovala.

Zo svedeckej výpovede P. H., ktorý je synom odporkyne vyplynulo, že spolu s bratom chodili na stavbu
pomáhať, pričom robili predovšetkým pomocné práce. Na stavbu chodili každý týždeň, pričom podľa
inštrukcií navrhovateľa pripravovali to, čo bolo potrebné. Podľa jeho vyjadrenia odporkyňa hradila všetky
náklady na materiál s výnimkou betónu a asi polovice kvádrov. Toto hradil navrhovateľ. Svedok taktiež

uviedol, že jeho matka vždy chcela mať záhradu s chatkou a keď sa začal jej vzťah s navrhovateľom,
tak tento jej prisľúbil, že jej so stavbou chatky pomôže tak vlastnou prácou ako aj finančne. Podľa
čestného vyhlásenia M. H., ktorý je taktiež synom odporkyne, na stavbe pracoval spolu s bratom a to aj
v neprítomnosti navrhovateľa. Podľa jeho vyjadrenia sa sám navrhovateľ vyjadril, že všetko, čo robí na
stavbe, je pomoc jeho matke a jemu s bratom, lebo raz bude chatka ich.

Z výpovede svedkyne H. A., ktorá vlastí záhradu vedľa záhrady odporkyne vyplynulo, že na stavbe
pracovali okrem navrhovateľa aj jeho kamaráti a synovia odporkyne. Nikdy sa nezaujímala o to, kto bude
vlastníkom chatky po dokončení a ani o to, kto stavbu financuje.

Z výpovede svedkyne D. T. a J. T., ktorí sú príbuznými navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ mal u
nich uložené peniaze, ktoré zarobil v zahraničí. Keď si potom navrhovateľ od nich peniaze vyberal tvrdil,

že za ne kupuje materiál. Navrhovateľ sa mal pred nimi taktiež vyjadriť, že pre seba stavia chatku a to
na svojom pozemku, za ktorý zaplatil kúpnu cenu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom chatky súp.č. 3914 na
pozemku parc.č. 784/280 v k.ú. P.. Naliehavý právny záujem na takomto určení bol pritom v tom, že za

situácie, keď je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti odporkyňa, by takéto
rozhodnutie súdu predstavovalo podklad pre zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V konaní nebolo sporné, že účastníci konania žili v rokoch 1999-2005 v spoločnej domácnosti ako
druh a družka. Od roku 2001 začali stavať ako novú stavbu - záhradnú chatku a to na pozemku, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Na stavbe chatky sa fyzickou prácou podieľal predovšetkým

navrhovateľ, ktorý je remeselne zručný, a to za pomoci svojich kamarátov ako aj synov odporkyne.
Samotná odporkyňa na stavbe priamo fyzicky nepracovala, avšak zabezpečovala pre tých, čo pracovali
na stavbe, stravu. Stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia.

Vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu, tak
vlastníctvo nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom

mať ju pre seba. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Ak však
stavbu realizuje viac osôb bez toho, aby o vlastníctve k novej stavbe uzavreli takúto dohodu, je možné
všetky takéto osoby považovať za stavebníkov v občianskoprávnom zmysle. V takomto prípade sa tieto
osoby potom stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak tomu bude najmä za situácie, ak viacejosôb bez dohody o vlastníctve zriadi stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku
vlastnou prácou i dodaním materiálu.

V danom prípade bolo na navrhovateľovi, aby v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že

bol stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, ktorý právne relevantným spôsobom prejavil úmysel
mať stavbu pre seba. Zo samotnej výpovede navrhovateľa však vyplynulo, že keď odporkyni oznámil,
že si na jej pozemku postaví chatku, táto nesúhlasila s tým, aby vzniknutá stavba bola len jeho
vlastníctvom. Z výsluchu svedkov súd zistil, že aj keď stavebné práce vykonával najmä navrhovateľ a
to z dôvodu, že je remeselne zručný, na stavbu chodila aj odporkyňa, ktorá sa starala o stravu osôb,

ktoré navrhovateľovi pomáhali. Rovnako na stavbe bezplatne pomáhali aj synovia odporkyne, ktorí tieto
práce podľa vlastného tvrdenia nevykonávali ako výpomoc navrhovateľovi, ale ako výpomoc odporkyni,
ktorá bola podľa nich stavebníčkou. Navrhovateľ taktiež bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal ani
skutočnosť, že by stavbu financoval výlučne zo svojich finančných prostriedkov, keď z predložených
dokladov o nákupe materiálu nie je možné spoľahlivo dospieť k záveru, z koho peňazí boli jednotlivé
kúpne ceny vyplácané. Rozsah financovania stavby navrhovateľom nebol dostatočne preukázaný ani

svedeckými výpoveďami svedkov D. T. a J. T.. Okrem toho z výpovede svedka P. H. vyplynulo, že
materiál bol sčasti nakupovaný aj ním osobne z finančných prostriedkov, ktoré mu za týmto účelom
dala odporkyňa. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Podľa názoru súdu boli v skutočnosti stavebníkmi obaja účastníci, ktorí stavbu stavali spoločne tak,

že každý prispieval k jej realizácii podľa svojich schopností a finančných možností, bez toho, aby o
vlastníctve k tejto stavbe medzi nimi existovala konkrétna a jasná dohoda. Absencia takejto dohody
bola dôsledkom toho, že v čase zriadenia stavby žili účastníci v spoločnej domácnosti ako druh a družka,
mali dobrý vzťah a z tohto dôvodu necítili potrebu presne špecifikovať vlastnícke vzťahy k stavbe, ktorú
sa rozhodli postaviť na pozemku odporkyne. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplynulo, že

obaja sa a stavbe podieľali finančne a podľa svojich možností aj vlastnou prácou, resp. zabezpečením
pracovníkov. Za týchto okolností sa potom obaja stali podielovými spoluvlastníkmi stavby a to každý v
podiele 1-ica.

Vzhľadom na uvedené závery súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).