Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/109/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106216101

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.MáriouTóthovouvprávnejvecižalobcuJ.S.,štátnehoobčanaSR,
invalidného dôchodcu, bytom D. N. V., C. XX/XX. proti odporkyni E. S., štátnej občianke SR, povolaním
účtovníčka, bytom D. N. V., C. XX/X. o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej vydania hnuteľných veci, a to metly, obrúčky zo

žltého kovu, krájača na chlieb a salámu z dôvodu, že mu tieto veci bezdôvodne zadržuje a odmieta mu
ich vydať.

Žalovaná k žalobe uviedla, že veci, ktoré žalobca žiada vydať toho času nemá. Poukázala na to, že
metla sa zlomila a tak ju vyhodila, krájač na chlieb hodila do koša a obrúčku tiež nemá, pretože si z
nej dala urobiť náušnice.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/45/2001, výsluchom
účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/45/2001 mal súd za preukázané, že účastníci boli manželia,
ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 03.01.2001. Po rozvode manželstva sa nedohodli
na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto dňa 16.01.2001 žalobca podal na
súd návrh na jeho vyporiadanie a zároveň aj návrh na vydanie vecí, a to metly, obrúčky zo
žltého kovu a krájača na chlieb a salámu. Keďže v tomto konaní účastníci ohľadne vyporiadania

spoločne nadobudnutých vecí uzavreli zmier, ktorého súčasťou nebolo vydanie vecí, uznesením zo dňa
13.04.2006 pod č.k. 9C/45/2001-159 došlo k vylúčeniu tohto nároku na samostatné konanie.

Medziúčastníkminebolosporné,žežalobcasieštepreduzavretímmanželstvazakúpilmetlusdrevenou
rúčkou, potiahnutú umelou hmotou a so štetinami čiernej farby. Sporné nebolo ani to, že počas
svadobnéhoobradudarovalžalobcažalovanejobrúčkuzozlata,ktorábolaširokáasitrištvrtecentimetra.Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že krájač na chlieb a salámu bol vlastníctvom jeho rodičov
a tento mal od nich len vypožičaný.

Z výsluchu žalovanej súd zistil, že metlu, ktorej vydania sa žalobca domáha, zlomila pri čistení bytu,

keď sa od žalobcu odsťahovala, preto ju vyhodila. Obrúčku dala roztaviť a prerobila si z nej náušnice.
Krájač na chlieb a salámu mala záujem žalobcovi vrátiť, tento však komunikáciu s ňou odmietol a tak
krájač hodila od zlosti do koša.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prvým predpokladom žaloby na vydanie veci je
existencia vlastníckeho práva k veci, ktorej vydania sa žalobca domáha. Aktívna legitimácia na podanie
takejto žaloby teda patrí vlastníkovi veci, ktorý vydanie žiada. Vlastnícke právo k veci sa musí preukázať,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca musí dokázať bez akýchkoľvek
pochybností, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastníctvo k veci, ktorej vydania sa

domáha.

V konkrétnom prípade mal súd z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že žalobca bol výlučným
vlastníkom metly, ktorú nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov pred uzavretím manželstva so
žalovanou. Preukázal tak aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o jej vydanie a v tejto časti žaloby mu
prislúchalo právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k nej prostredníctvom predmetnej

žaloby.

Každá žaloba na vydanie veci však predpokladá tiež, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho
dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a odmieta ju vydať. Takáto osoba je v konaní pasívne
legitimovaná.

V predmetnej veci však nebol preukázaný tento ďalší predpoklad reivindikačnej žaloby (žaloby na

vydanie veci), a to skutočnosť, že žalovaná (ako pasívne legitimovaná osoba) tieto veci zadržiava a
robí tak bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná metlu, ktorej
vydania sa žalobca domáhal, nemá vo svojej držbe, pretože táto metla v súčasnosti neexistuje. Žalobca,
na ktorom spočíva dôkazné bremeno, nepredložil žiaden dôkaz o opaku. Neuniesol teda v tomto smere
dôkazné bremeno. Keďže žalobca žiadal jednoduchým petitom (žalobným návrhom) len o jej vydanie,

súd žalobu v tejto časti zamietol.

V časti žaloby týkajúce sa vydania krájača na chlieb a salámu, žalobca nebol aktívne legitimovaný
na jej podanie. Oprávnenie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva má v zmysle predtým uvedeného
len vlastník veci. Vlastníkom krájača na chlieb a salámu boli podľa vyjadrení oboch účastníkov rodičia
žalobcu. Iba oni sa môžu domáhať jeho vydania. Preto z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,

súd aj v tejto časti žalobu zamietol.Pokiaľ ide o vydanie obrúčky, žalovaná ju nadobudla darovaním od žalobcu počas svadobného obradu.
Jej vydania by sa žalobca mohol domáhať iba za predpokladu splnenia zákonom určených podmienok
na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. To znamená, že žalovaná by sa k nemu alebo

členomjehorodinysprávalatak,žetýmhruboporušujedobrémravy.Dôvodnavydanieobrúčkyuvedený
žalobcom bol, že žalovaná si od neho vzala zlatú retiazku, ktorú mu po svadbe darovala, a teda by mu
mala obrúčku vrátiť. Žalobca, okrem tohto vyjadrenia, iné neuviedol. Vzatie retiazky nemožno považovať
za také správanie žalovanej, ktoré by napĺňalo podmienky uvedeného zákonného ustanovenia. Okrem
toho, že žalobca aj v tejto časti žaloby žiadal vydať vec, ktorá už v súčasnosti neexistuje. Súdu neostalo

iné, ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu. Žalovaná, ktorá
mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Súd jej túto náhradu nepriznal, pretože
jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).