Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/169/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106227153
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu Ing. L. O. - A., T.

T., M. č. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., J. Z. č. XXXX/XXX.
proti žalovanému P. M., občanovi S., bytom D. S. č. XXX,. práv. zast. JUDr. D. P., advokátkou so sídlom
v T., P. č. XX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou a iné takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 6.196,- Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám advokátky JUDr. D. P..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 09.11.2006 (s pripustením zmeny žalobnej žiadosti dňa
17.01.2007) domáhal aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru dohodou medzi žalobcom a

žalovaným je neplatné a pracovný pomer žalovaného trval do 30.09.2006. Uviedol, že žalovaný nastúpil
u neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2001 do pracovného pomeru ako zámočník pri výrobe
hliníkových a plastových okien. Dňa 03.07.2006 mu žalovaný doručil osobne, na pracovisku, žiadosť o
rozviazanie pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce a to ku dňu 30.06.2006, čo
žalobca nemohol akceptovať, pretože mal rozbehnuté viaceré zákazky, ktoré bolo potrebné v záväzných
termínoch dokončiť pre zákazníka a hneď žalovanému oznámil, že so skončením pracovného pomeru
dohodou z týchto dôvodov nesúhlasí. Zároveň žalovaného žiadal, aby nastúpil do zamestnania a to i z
dôvodu, že vo svojej žiadosti žalovaný uviedol, že ju v prípade neakceptovania dohody má považovať

za výpoveď. Výpovedná doba je 2-mesačná a žalobca trval na tom, aby žalovaný pracoval aj počas
výpovednej doby. Žalovaný to neakceptoval a do práce nenastúpil. Pracovný pomer so žalovaným trval
až do 30.09.2006 a skončil sa uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby podľa § 62 ods. 1 Zákonníka
práce. Žalobca uviedol, že nesúhlas so skončením pracovného pomeru dohodou zaslal žalovanému aj
písomne, dňa 10.07.2006 a za žalovaného uhrádzal až do skončenia pracovného pomeru výpoveďou
odvody do dôchodkového a zdravotného poistenia a to napriek tomu, že od 03.07.2006 žalovaný do
práce nenastúpil. Keďže žalovaný neplatne skončil pracovný pomer dohodou a ani po dobu 2-mesačnej

výpovednej doby do práce nedochádzal je evidentné, že skončenie pracovného pomeru dohodou je
neplatné a v inom konaní sa už žalobca domáha voči žalovanému nárokov z neplatného skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 a 78 Zákonníka práce.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú pravdivé. On bol u
neho zamestnaný a neoznámil žalobcovi vopred, že má v úmysle skončiť pracovný pomer dohodou.
Skončeniu pracovného pomeru predchádzala jeho 2-týždňová práceneschopnosť a on priniesol dňa
03.07.2006 žalobcovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou so spätným dátumom k30.06.2006, čo žalobca neakceptoval. Žalovaný nepoprel, že sa od 03.07.2006 vo firme žalobcu
neukázal. Nepoprel, že v konečnom dôsledku k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo, žiadna
dohoda uzavretá nebola a preto nemôže byť neplatná. Pracovný pomer sa skončil výpoveďou z jeho

strany ku dňu 30.09.2006 a to uplynutím výpovednej doby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil pracovnú zmluvu žalobcu a
žalovaného zo dňa 10.10.2001, žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.06.2006,
písomné stanovisko žalobcu k žiadosti zo dňa 10.07.2006, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.10.2001 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný pracoval

u žalobcu ako zámočník s miestom výkonu práce v T. T.. Dňa 03.07.2006 doručil žalovaný žalobcovi
na pracovisku listom žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2006, s tým, že
pokiaľ žalobca dohodu nebude akceptovať, má sa list považovať za výpoveď.

Žalobca dňa 03.07.2006 s návrhom dohody nesúhlasil, čo vyjadril aj písomne, listom zo dňa 10.07.2006
a uviedol že pracovný pomer zanikne výpoveďou k 30.09.2006. Žalovaný do práce u žalobcu od

03.07.2006 viac nenastúpil.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 60 ods. 1 - 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného

pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo

k sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o
skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,
je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Z vykonaného dokazovania mal súd zhodnými výpoveďami účastníkov preukázané, že pracovný pomer
žalobcu a žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2001 trval od 01.10.2001, ktorý bol
dohodnutý ako deň nástupu žalovaného do práce a skončil sa výpoveďou zo strany žalovaného bez

udania dôvodu podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ku dňu 30.09.2006. Žalovaný mal v úmysle skončiť
so žalobcom pracovný pomer dohodou ku dňu 30.06.2006, čo však žalobca neakceptoval ústne dňa
03.07.2006, kedy mu bola žiadosť o skončenie pracovného pomeru doručená, rovnako aj písomne
dňa 10.07.2006. Žalobca trval na tom, aby žalovaný u neho pracoval aj naďalej. Žalovaný uviedol,
že v prípade, ak nebude jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou vyhovené, má sa

žiadosť považovať za výpoveď. Výpoveď žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 03.07.2006 a keďže
žalovaný neodpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov podľa ust. § 62 ods. 1 Zákonníka práce
bola výpovedná doba 2-mesačná a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede, čiže od 01.08.2006 a skončila sa dňa 30.09.2006. Povinnosťou žalovaného bolo
pracovať u žalobcu až do skončenia výpovednej doby, čo sa nestalo.Na súde sa možno domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu len za predpokladu, že právny úkon,
ktorého neplatnosti sa účastník konania domáha, bol v skutočnosti urobený a na určení neplatnosti
takéhoto úkonu je daný naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len

vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené
právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

V danom prípade žiadna dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaním uzavretá
nebola a preto sa nebolo možné domáhať jej neplatnosti. Pokiaľ ide o určenie, že pracovného pomer
účastníkov sa skončil k 30.09.2006, žalobca nepreukázal, v čom vidí naliehavý právny záujem na
takomto určení. Deň ani dôvod skončenia pracovného pomeru nebol medzi účastníkmi vôbec sporný.

Sám žalobca uviedol, že na tunajšom súde vedie konanie proti žalovanému pod sp. zn. 12C/168/2006,
predmetom ktorého sú nároky plynúce zo skončenia tohto pracovného pomeru. Pokiaľ je vo veci podaná
žaloba na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na určení, do kedy pracovný pomer žalovaného
u žalobcu trval, nakoľko toto bude predmetom riešenia v konaní sp. zn. 12C/168/2006 ako predbežnej
otázky. Z týchto dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
procesný úspech súd priznal náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
pomoci po 1.371,- Sk/ úkon (príprava a prevzatie veci zo dňa 02.01.2007, písomné vyjadrenie k žalobe
zo dňa 08.01.2007, porada s klientom dňa 12.01.2007 a za účasť na pojednávaní zo dňa 17.01.2007)
4x + 178,- Sk paušál podľa § 11 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, b/ c/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Trovy

konania v celkovej výške 6.196,- Sk bude žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právnej zástupkyne žalovaného, JUDr. D. P..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.