Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/203/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106229870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa T. S., a.s., B., V.

XXX/A,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v T., N. T. č. XXXX/XX
proti odporkyni S. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom C. XXX/XXX,. D. N. V. o zaplatenie
1.086,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu90,93Eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniaod
6.11.2006 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 25,- Eur, splatných vždy do 25.dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného
zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.086,75 Eur (32.739,50
Sk) s 15% ročným úrokom z omeškania od 06.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol,
že s odporkyňou uzatvoril 2 zmluvy o pripojení č. 1527986 a č. 1731527 spolu s Dodatkami. Odporkyňa
nezaplatila za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete cenu poskytnutej verejnej
telekomunikačnej služby podľa tarify za hovorné a mesačné poplatky v celkovej výške 2.739,50 Sk
(559,50 Sk + 2.180,- Sk). Nakoľko pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa si
účastníci v

zmluvách o pripojení dohodli zmluvnú pokutu vo výške po 15.000,- Sk, má navrhovateľ právo požadovať

od odporkyne popri úhrade za poskytnutie verejnej telekomunikačnej služby i zaplatenie čiastky 2 x
15.000,- Sk ako zmluvnej pokuty za porušenie zmlúv o pripojení. Poukázal na to, že pokusom o zmier zo
dňa 31.03.2005 a zo dňa 01.06.2005 vyzval odporkyňu na dobrovoľné plnenie pokusom o zmier, avšak
odporkyňa nereagovala a dlžnú sumu ani napriek uvedenej výzve neuhradila. Navrhol vydať platobný
rozkaz.

Tunajší súd návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa podala v zákonnej
lehoteodporsodôvodnením,ktorýmbolplatobnýrozkazzrušenýavovecibolonariadenépojednávanie.

V odpore odporkyňa uviedla, že nemá možnosť zaplatiť žalovanú sumu jednorazovo a navrhovateľ
nevyhovel jej návrhu na splátkový kalendár, o ktorý žiadala. Poukázala na svoje sociálne pomery, keď
je živiteľkou 5 detí, z ktorých najstaršie má 15 rokov a najmladšie 2 mesiace, platí nájom vo výške10.000,- Sk, pričom poberá len rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné na deti, ktoré platí
bývalý manžel.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania z

dôležitého dôvodu nepožiadala. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, pričom
prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením Zmlúv o pripojení
vrátane Dodatkov k týmto zmluvám, Všeobecných podmienok poskytovania verejnej mobilnej telefónnej
služby, daňových dokladov - faktúr, pokusov o zmier a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľ uzavrel dňa 15.07.2003 s odporkyňou zmluvu o pripojení č. 1527986 na mobilný telefón

Nokia 3510i, č. telefónu XXXXXXXXXX. Odporkyňa za užívanie tohto telefónu nezaplatila faktúry za
obdobie od 22.11.2004 do 21.12.2004 vo výške 475,- Sk, za obdobie od 22.01.2005 do 21.02.2005
vo výške 15.034,50 Sk (vrátane vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- Sk) a za obdobie od
22.02.2005 do 21.03.2005 vo výške 50,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy o pripojení bol aj Dodatok, ktorého
predmetom bol predaj mobilného telefónu určeného na používanie v sieti M. G.. V tomto dodatku sa

odporkyňa zaviazala k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- Sk.

Dňa 19.04.2004 uzavrela odporkyňa s navrhovateľom ďalšiu zmluvu o pripojení č.1731527 na mobilný
telefón Nokia 3510, č. telefónu XXXXXXXXXX.. Za služby spojené s hovorným nezaplatila odporkyňa za
obdobieod15.02.2005do14.03.2005sumuvovýške342,-Sk,zaobdobieod15.03.2005do14.04.2005
sumu vo výške 1.471,- Sk a za obdobie od 15.04.2005 do 14.05.2005 sumu vo výške 367,- Sk a

za obdobie od 15.09.2006 do 14.10.2006 sumu vo výške 15.000,- Sk (vyúčtovaná zmluvná pokutu).
Súčasťou tejto zmluvy o pripojení bol aj Dodatok, ktorého predmetom bol predaj mobilného telefónu
určeného na používanie v sieti M. G.. V tomto dodatku sa odporkyňa zaviazala k zmluvnej pokute
15.000,- Sk, ak dôjde k porušeniu zmluvných podmienok.

Obe zmluvy o pripojení obsahovali ustanovenie, podľa ktorého sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli,

že na ich právny vzťah založený zmluvou o pripojení sa vzťahuje Obchodný zákonník okrem tých
ustanovení, ktoré sa riadia zákonom o telekomunikáciách,

resp. zákonom o elektrických komunikáciách, pričom súčasťou ich vzájomnej úpravy vzťahov sú aj
všeobecné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv o pripojení.

Navrhovateľ k návrhu priložil a ako dôkaz označil len všeobecné podmienky, ktoré nadobudli platnosť

a účinnosť 2. mája 2005, ktoré v ustanovení bodu 19.6 obsahovali ustanovenie, podľa ktorého
všetky zmluvy, ako aj akékoľvek iné dohody, ktorých predmetom je poskytovanie služieb zo strany
navrhovateľa, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou týchto všeobecných podmienok a spravovali sa
doterajšími podmienkami, sa od dátumu platnosti a účinnosti týchto všeobecných podmienok riadia
týmito všeobecnými podmienkami a považujú sa za zmluvy, podľa týchto všeobecných podmienok. V

bode 12.1. všeobecných podmienok je obsiahnuté ustanovenie, podľa ktorého ak v lehote splatnosti
nedôjde zo strany účastníka k úhrade jeho peňažného záväzku má navrhovateľ právo na úrok z
omeškania vo výške 15% ročne zo sumy nezaplateného peňažného záväzku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o telekomunikáciách ) zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi

pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať
alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu
za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej
telekomunikačnej služby.Podľa § 42 ods. 1 zákona o telekomunikáciách má telekomunikačný podnik právo na zaplatenie
ceny poskytnutej verejnej telekomunikačnej služby podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil užívateľovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, inak právo zaniká.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej

vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodný zákonník ) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 879e ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník ) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
ustanovenia súd dospel k záveru, že v prípade, ak zmluva o pripojení bola uzavretá pred účinnosťou
zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť

1.4.2004 a spĺňa predpoklady pre posúdenie tejto zmluvy ako spotrebiteľskej, pričom právne vzťahy z
nej vyplývajúce

presahujú 1.4.2004, treba sa zaoberať jej platnosťou podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia oboch
zmlúv o pripojení (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane

použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska (od 1.1.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu

stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 7 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia na právny vzťah, založený zmluvou o pripojení,
aplikoval nie Obchodný, ale Občiansky zákonník, a to z dôvodu, že zmluvy ako také považoval za zmluvy
spotrebiteľské podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 Občianskeho zákonníka.
S dôrazom na túto skutočnosť potom súd považoval ustanovenia zmlúv o pripojení upravujúce voľbu

Obchodného zákonníka za neprijateľnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa pri tomto závere riadil presvedčením, že
takátovoľbaprávadostávaspotrebiteľa,konkrétnevtomtoprípadeodporkyňu,donevýhodnejšejpozície
vzhľadom k prihliadnutiu na väčšiu tvrdosť Obchodného zákonníka (napr. objektívna zodpovednosť
za škodu s možnosťou liberalizácie v zmysle úpravy podľa § 373 Obchodného zákonníka oproti

zodpovednosti za zavinenie, ktoré sa prezumuje, v zmysle úpravy podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
vyšší úrok z omeškania s platením peňažného záväzku v zmysle úpravy § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka oproti úprave 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., dlhšia premlčacia lehota nárokov v zmysle úpravy podľa § 397 Obchodného zákonníka
oproti úprave podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nemožnosť použitia § 49 Občianskeho zákonníka).

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle spotrebiteľa podriadiť
celý zmluvný vzťah Obchodnému zákonníku v samotnom procese uzavierania takejto zmluvy. Pri
uzavieraní zmluvy je používaný formulár jej písomného vyhotovenia s vopred určenými podrobnými
podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu si záveru o nemožnosti
ovplyvniť zmluvné dojednania. Táto skutočnosť je ešte viac zvýraznená nedostatočným časom pri

podpisovaní takto predloženého formuláru a použitia nevýrazného malého písma formulárov zmlúv a
všeobecných podmienok.

Keďže dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy, predovšetkým od podstatných náležitostí predpísaných zákonom o telekomunikáciách,
resp. zákonom o elektronických komunikáciách, nestáva sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka

neplatnou zmluva o pripojení, ale len jej vyššie opísaná časť upravujúca dohodu podľa § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto súd na právne vzťahy založené týmito zmluvami o pripojení
aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podobnými úvahami a s použitím rovnakých
ustanovení právnych aktov či už vnútroštátneho alebo komunitárneho práva ako pri posudzovaní
platnosti ustanovení o voľbe práva obsiahnutých v zmluvách o pripojení a ich dodatkov sa riadil súd aj pri

posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 7 dodatkov
k zmluvám o pripojení. Zmluvnú podmienku, podľa ktorej v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany odporcu a následného vypojenia SIM karty zo strany navrhovateľa, je odporkyňa povinná
uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000, - Sk, vyhodnotil súd ako neprijateľnú podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o tejto otázke súd dospel k záveru, že v zmysle tohto

ustanovenia dodatku k zmluve o pripojení by si mohol navrhovateľ uplatňovať zmluvnú pokutu v podstate
za akékoľvek porušenie povinností odporcom, či už podľa zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne
všeobecných podmienok navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti
a ani hodnotu porušovanej povinnosti. Súd bol toho názoru, že na toto ustanovenie je nutné hľadieť z
hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky komplexne, teda nie iba v rovine jednotlivého porušenia

konkrétnej zmluvnej povinnosti a ani v rovine akejsi paušalizovanej náhrady zľavy z ceny mobilného
telefónu v čase uzavretia predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení v prípade, že dôjde kedykoľvek
počas 24 mesačnej platnosti dodatkov k zániku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou.
V uvedenom súd videl značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
odporkyne. K tomu treba uviesť, že značný neprospech sa prejavuje aj v konkrétnom prípade odporkyne.

V prípade prvej zmluvy o pripojení trval zmluvný vzťah účastníkov takmer dohodnutých 24mesiacov, odporkyňa za tento čas navrhovateľovi zaplatila cenu za poskytnuté služby, výška poskytnutej
zľavy za mobilný telefón predstavovala 8.410, - Sk a odporkyňa by mala podľa návrhu navrhovateľa
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15.000, - Sk, hoci za poskytnuté služby platila. Menej evidentne, no

stále znevýhodňujúco to pôsobí pri právnom vzťahu založenom druhou zmluvou o pripojení. Konkrétny
prejav znevýhodnenia však nemení nič na tom, že uvedené zmluvné dojednania sú pri abstraktnom
posúdení, ktoré musí súd s ohľadom na vyššie citované ustanovenia právnych predpisov použiť,
také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, v tomto prípade odporkyne a preto sú neplatné. Z týchto dôvodov, ako aj s

poukazom na bod 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, súd dospel k tomu,
že ustanovenia bodu 7 predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení sú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatné. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľa v tej časti, v ktorej sa
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2 x 15.000, - Sk.

Mal za to, že dôvodný bol návrh len v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia mesačných
poplatkov, hovorného a to výške 90,93 Eur (559,50 Sk + 2.180,- Sk = 2.739,50 Sk).

Navrhovateľ si z celej dlžnej sumy uplatnil úrok z omeškania počnúc 06.11.2006. Súd mu preto mohol
priznať len úrok z omeškania od uplatneného dňa, hoci odporkyňa sa so zaplatením odplaty za
poskytnuté telekomunikačné služby dostala do omeškania skôr, a to vychádzajúc z navrhovateľovej
výzvy na zaplatenie. Súd považoval dojednanie o výške úrokov z omeškania vo výške 15% ročne za
neplatné s poukazom na právnu vetu obsiahnutú v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej z 27. októbra

1998, sp.zn. 1 Cdo 58/98, podľa ktorej z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica
úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Z uvedeného vyplýva, že dojednanie o výške
úrokov obsiahnuté vo všeobecných podmienkach sa prejavuje znevýhodňujúco aj vo vzťahu účastníkov
konania. Zatiaľ čo odporkyňa by si voči navrhovateľovi mohla uplatniť len úroky z omeškania vo výške

stanovenej zákonom, navrhovateľ by mal mať nárok na dohodnuté úroky z omeškania vo výške 9 %
vyššej ako je výška úrokov z omeškania, ktorá je prípustná v občianskoprávnych vzťahoch. Ak by
súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške ním požadovanej, v podstate by odporkyni
ako spotrebiteľovi priznal omnoho nižšiu mieru ochrany ako účastníkovi bežného občianskoprávneho
vzťahu, ktorý by nebolo možné posúdiť ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Uvedený výklad

by bol v rozpore s cieľom zvýšenej ochrany spotrebiteľa podľa vyššie citovaných ustanovení právnych
predpisov a aj preto treba považovať dojednanie o výške úroku z omeškania v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré prekračuje hranicu prípustnú pre občianskoprávne vzťahy za neplatné. Preto súd v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania nad hranicu ustanovenú Občianskym zákonníkom návrh zamietol a
navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy počnúc 6.11.2006 až do

zaplatenia.

V zmysle § 160 ods.1 O.s.p. súd určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určil vo výroku rozhodnutia aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia, vzhľadom na osobné a sociálne pomery odporkyne.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa si náhradu trov konania

neuplatnila. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník

voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá na náhradu trov právo. Preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorémuje určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný

počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.