Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/117/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307204126
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky Ing. D. Š.,

občianky SR, bytom H., L. č.XX,. proti odporcovi Ing. M. Š., občanovi SR, bytom T., T.V. č. XXXX/X,.
práv. zast. JUDr. P. S., advokátom so sídlom v T., B. č.XX. o určenie výživného manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 24.4.2007 domáhala určenia výživného manželky od
odporcu, vo výške 6.000,- Sk mes. Dňa 5.3.2008 sa domáhala zmeny žalobnej žiadosti v tom smere,
že odporca bude povinný platiť jej výživné po 15.452,- Sk mesačne, s účinnosťou od podania žaloby na
súd a súd zmenu žal. žiadosti pripustil. Uviedla, že s odporcom sú už rozvedení, majú 3 plnoleté deti

a od 1.12.2003 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Ona žije v súčasnosti v 4-izbovom byte v
H., pričom náklady na bývanie v sume 4.600,- Sk mes. za byt + 820,- Sk mes. na inkaso platí odporca.
Všetky 3 deti sa odsťahovali za odporcom do T. ešte v čase prebiehajúceho rozvodového konania a
žili s odporcom od 1.9.2005. Navrhovateľka má ešte výdavky na telefón po 400,- Sk za pevnú linku a
600,- Sk mes. na mobil, stravu a cestovné. Poberá invalidný dôchodok 6.608,- Sk mes. Syn M. ukončil
v lete 2007 vysokú školu a začal pracovať, v súčasnosti má vlastnú domácnosť. Dcéry N. a D. študujú,
N. na G. a D. na vysokej škole v T.. Všetky potreby detí hradí a hradil výlučne odporca, ona neplatí
deťom žiadne výživné. Poberá rodinné prídavky a tieto ukladá deťom na vkladnú knižku. Navrhovateľka

uviedla, že zmyslom podania návrhu bola tá skutočnosť, že si chce vziať úver 1.200.000,- Sk na kúpu
bytu a mesačné splátky budú 9.642,- Sk mes. Časť splátok by hradila z dôchodku a zostatok + náklady
na jej výživu by hradil odporca. Má v úmysle sa presťahovať do T. a získať deti do svojej výchovy. S
odporcom doposiaľ nie sú majetkovo právne vysporiadaní.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že odišiel zo spoločnej domácnosti v roku 2003
do T., za účelom získania výhodnejšieho zamestnania. Deti sa presťahovali k nemu v septembri 2005 a
onodvtedyhradilvšetkyichpotreby.OkremvýdavkovnaštúdiumdetíaplatiebzabytvT.hradíbývanieaj

za byt, ktorý obýva navrhovateľka, prispieva jej aj na pevnú linku. Navrhovateľka výživné na deti neplatila
ani neplatí a on deťom prispieva na úhradu cestovného, pokiaľ idú navrhovateľku navštíviť a dáva im
peniaze aj na stravu. Návrh na výživné bol podaný ešte v čase prebiehajúceho rozvodu manželstva a
už vtedy bolo zrejmé, že ich manželstvo neplní funkcie podľa § 18,19 Zákona o rodine. Podľa ust. § 71
Zákona o rodine prichádza do úvahy len stanovenie výživného do právoplatnosti konania o rozvode, t.j.
do28.11.2007.Navrhovateľkaaninepreukázala,ženiejeschopnásamostatnesaživiť.Trvalanatom,že
bude pracovať len v odbore, ktorý vyštudovala, čo nie je v súčasnosti možné. Navrhovateľka pripravilarodinu o príjem cca 6.000,- Sk ročne, keď odmietla odporcovi poskytnúť údaj o svojom príjme a takto
prišli o úľavu na dani. Navrhovateľka poberá aj rodinné prídavky, ktoré používa pre vlastnú potrebu a deti
ich odmietajú prihlásiť na seba. Odporca uviedol, že požiadavka navrhovateľky na hradenie jej pôžičky

je právne nepriechodná ide skôr o vyporiadanie majetku po rozvode, kde je ochotný sa dohodnúť. Návrh
žiadal zamietnuť pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil spis Okresného súdu
Humenné sp.zn. 8C 248/2005, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu, správy o príjme účastníkov a zistil
tento skutkový stav veci :

účastníci konania boli manželia od 16.3.1985, z manželstva majú 3, dnes už plnoleté deti : M., nar.

XX.X.XXXX,. D., nar. X.X.XXXX. a N., nar. XX.XX.XXXX.. Posledným spoločným bydliskom účastníkov
bolo H., pričom odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v 12/2003 a všetky deti odišli za ním do
T. v septembri 2005. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.. 8C/248/2005-102 zo dňa 16.4.2007
bolo manželstvo účastníkov rozvedené, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2007.
Na žiadne z detí nebolo navrhovateľke stanovené výživné.

V súčasnosti navrhovateľka žije sama v H., v 4-izbovom družstevnom byte a náklady na bývanie v sume
5.420,- Sk hradí odporca. Navrhovateľka používa zo spoločného majetku osobné auto, náklady na jeho
prevádzku si hradí sama. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky na 2 deti a má príjem 6.608,- Sk z
invalidného dôchodku. Má 2 nezaopatrené deti, na ktoré ničím neprispieva.

Odporca žije spolu s 2 deťmi N. a D. v 2-izbovom byte, za ktorý platí 5.718,- Sk. Do rozvodu manželstva

s ním žili v spoločnej domácnosti všetky 3 deti účastníkov. V čase rozvodu manželstva bola D. plnoletá,
N. nadobudla plnoletosť v rámci konania a obe študovali na G. v T.. Syn M. študoval na vysokej škole.
Štúdium zanechal po 4 semestri a od 6/2007 do 1.10.2007 bol nezamestnaný. V súčasnosti pracuje a má
vlastné bývanie. Odporca hradí všetky potreby detí, prispieva na domácnosť navrhovateľke hradením
nákladov na bývanie. Má vyživovaciu povinnosť k 2 deťom z manželstva a má priem. čistý mes. príjem

84.791,- Sk. S navrhovateľkou sa po rozvode manželstva majetkovo nevysporiadali.

Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol podaný
dôvodne. Súd môže určiť výživné manželky len za dobu trvania manželstva a výživné manželky je

možné priznať od podania žaloby na súd. V danom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 24.4.2007
a manželstvo účastníkov právoplatne zaniklo rozvodom dňa 28.11.2007, výživné je teda možné určiť
len za dobu od 24.4.2007 do 28.11.2007. Účastníci konania ukončili spolužitie 1.12.2003, kedy sa
odporca odsťahoval z H. do T. a od septembra 2005 sa k nemu prisťahovali všetky 3 deti, pochádzajúce
z manželstva účastníkov. Za dobu od 12/2003 až do rozvodu manželstva si navrhovateľka neplnila

povinnosti manželky a manželstvo bolo už v tom čase nefunkčné.Odporca hradil za žalované obdobie sám všetky potreby detí z manželstva, na ktoré mu navrhovateľka
ničím neprispela, sám deti aj vychovával. Financoval aj všetky výdavky spojené s užívaním 4-izbového
bytu v H., ktorý užívala výlučne navrhovateľka a hradil aj náklady na pevnú linku navrhovateľky.

Súd mal z výpovede navrhovateľky preukázané, že táto sa nedomáhala určenia výživného z dôvodu
nedostatočnéhomateriálnehozabezpečeniazostranyodporcu,alezmyslompodanianávrhubolozískať
od odporcu peniaze na zaplatenie splátok úveru, ktorý si hodlala navrhovateľka zobrať pre osobnú
potrebu, za účelom kúpy bytu v T. a získania detí do výchovy.

Výživné manželky však možno zo zákona určiť len za predpokladu, že účastníci konania sú manželia
a jeden z nich si neplní dobrovoľne vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Výživné má pokryť všetky

nevyhnutné potreby oprávnenej osoby, ako náklady na stravu, bývanie, ošatenie, zdravie, kultúru a
podobne. Pri stanovení výšky výživného treba prihliadať na starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť.
Pokiaľ jeden z manželov druhému fyzicky nedáva peniaze, neznamená, že si neplní vyživovaciu
povinnosť. V danom prípade bolo preukázané zhodnými výpoveďami oboch účastníkov, že odporca
financoval sám všetky potreby detí a hradil náklady na dve domácnosti, čiže si vyživovaciu povinnosť

plnil a to aj k navrhovateľke. Po zaplatení všetkých výdavkov na štúdium, zaopatrenie detí a bývania mali
v podstate účastníci konania rovnakú životnú úroveň. Navrhovateľka má aj vlastný príjem z invalidného
dôchodku. Nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby v rámci výživného platil cudzie dlhy,
ktoré ani nie je nevyhnutné vynaložiť, lebo navrhovateľka mala a zatiaľ aj má bytovú otázku vyriešenú.
Účastníci konania sa ešte majetko-právne po rozvode nevysporiadali a zverenie detí do výchovy už

vôbec neprichádza do úvahy. Všetky deti účastníkov sú už plnoleté a súd upravuje výchovu len u
maloletých detí. Priznať výživné za danej dôkaznej situácie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto
súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok
sporu. Úspešnému odporcovi by patrila náhrada trov konania, tento ju však nežiadal, preto mu súd trovy

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).