Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/70/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106210095
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky M. Ď.,

bytom B., Ľ. Š. XX/XX,. zast. Mgr. M. H., advokátom so sídlom B., J. K. XXX/XX. proti odporcovi V. O.,
s.r.o. so sídlom I., K. XXX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. V. H., advokátka so sídlom v D. N. V., B.
XXX/XX. o náhradu ušlej mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu hrubej mzdy za obdobie od 1.11.2005do
4.11.2005 vo výške 1.661,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Odporcovi s a n e p r i z n á v anáhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom , ktorý došiel súdu dňa 4.5.2006, domáhala od odporcu zaplatenia ušlej
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením zo dňa 15.10.2001, určeného

rozhodnutím tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C 1156/2001 , za obdobie od 28.11.2001 do 4.11.2005
vo výške 419.450,50,-Sk v hrubom . Navrhovateľka žiadala aj náhradu trov konania. Dňa 12.3.2007
navrhovateľka zobrala návrh späť v časti nevyplatenej ušlej mzdy za obdobie od 28.11.2001 do 3.5.
2003 a žiadala ušlú mzdu od 4.mája 2003 do 4.11.2005 vo výške 257.497,-Sk. Uviedla, že odporcovi dňa
28.11.2001 doručila oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy a predložila
mu lekárske rozhodnutie o svojom zdravotnom stave. Od novembra 2001 bola evidovaná na

úrade práce ako nezamestnaná a musela nosiť potvrdenia, že ju zamestnávatelia odmietli zamestnať.
Mala problém sa zamestnať, pretože nemala ukončený pracovný pomer s odporcom. Počas celej doby

nikde nepracovala a nikoho z príbuzných neopatrovala, dcéra chodila na strednú internátnu školu.
Lekársky posudok zo dňa 14.9.2005 o jej 6-mesačnej nespôsobilosti vykonávať doterajšie zamestnanie
si vyžiadala z dôvodu, že došlo k ukončeniu súdneho sporu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru a ona nemohla nastúpiť na pôvodné miesto. Okrem dvoch lekárskych posudkov
ďalšie nemala, ani nebola uznaná za invalidnú dôchodkyňu. O vyradenie z evidencie nezamestnaných
požiadala dňa 14.4.2003 z dôvodu, že každý zamestnávateľ od nej žiadal, aby mala ukončený spor s
odporcom a žiadali od nej zápočtový list. Zápočtový list mala, ale ho nepovažovala za právoplatný z

dôvodu, že sa viedol súdny spor o určenie neplatnosti rozviazania jej pracovného pomeru. Pracovný
pomer s odporcom skončil dňom 31.5.2006 a od tohto dňa je evidovaná na úrade práce a navštevuje
rekvalifikačný kurz. Bola rozvedená asi od roku 1989 a bývalý manžel jej neplatil výživné ani dcére a
dostávala náhradné výživné. Žiadala aj náhradu trov konania.Súd vo veci vydal dňa 24.10.2006 platobný rozkaz pod č.k. 12C/70/2006-16, ktorým zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľke istinu 419,450,50 Sk s prísl. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor,
čím sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca v odpore žiadal návrh zamietnúť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že súdnym
rozhodnutím bolo rozhodnuté o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 15.10.2001
a podľa prechodných ustanovení zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.4.2002 sa nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru spravujú doterajšími predpismi
a to ustanovením § 61 ods. 2). Navrhovateľka mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom

zo dňa 28.11.2001, ktorý mu bol doručený dňa 30.11.2001 a svoj nárok si uplatnila súdnym návrhom
zo dňa 4.5.2006, preto vzniesol námietku premlčania . Navrhovateľke odovzdal zápočtový list, preto
sa mohla zamestnať. Pracovný pomer s odporkyňou ukončil výpoveďou zo zdravotných dôvodov ku
dňu 31.5.2006. Nemal pre ňu iné vhodné pracovné miesto. Odporca ďalej poukázal na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, podľa ktorého navrhovateľka hrubo porušila pracovnú disciplínu, za čo jej mal dať
výpoveď a nie okamžité zrušenie pracovného pomeru. Priznanie náhrady mzdy by bolo podľa neho v

rozpore s dobrými mravmi. Odporca žiadal aj náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením písomného oznámenia, lekárskych
posudkov , potvrdení, mzdových listov, správ a zistil tento skutkový stav veci :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 31.10.2005 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Trenčín zo dňa 7.12.2004 č.k. 9C/1156/2001-03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 13.9.2005 č.k. 17Co 75/2005-127, ktorým bola určená neplatnosť okamžitého zrušenia
pracovného pomeru zo dňa 15.10.2001, ktoré dal odporca navrhovateľke. Podľa vyjadrení účastníkov a
listinnýchdôkazovnavrhovateľkapísomnepožiadalaodporcuoďalšiezamestnávanieaodporcaprevzal
tento list dňa

30.11.2001. Navrhovateľka predložila odporcovi lekársky posudok zo dňa 12.11.2001 o dočasnej 6

mesačnej neschopnosti vykonávať doterajšiu prácu. Odporca navrhovateľku nepreradil na iné pracovné
miesto, prácu jej neprideľoval . Navrhovateľka predložila odporcovi ďalší lekársky posudok zo dňa
14.9.2005 na 6-mesačnú neschopnosť vykonávať doterajšiu prácu. Pracovný pomer s ňou odporca
ukončil až ku dňu 31.5.2006 zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľky. Medzi účastníkmi zostala
sporná výška a obdobie poskytovania náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Po vznesení námietky premlčania navrhovateľka zobrala späť návrh v časti o náhradu mzdy za obdobie
od 28.11.2001 do 3.5.2003 vo výške 161.193,50 Sk a súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 O.s.p
uznesením zo dňa 14. 3. 2007.

Navrhovateľka uvádzala ako dôvod nemožnosti nájsť si zamestnanie skutočnosť, že nemala ukončený
spor o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a na úrad práce nosila potvrdenia

zamestnávateľov o tom, že ju neprijali do pracovného pomeru.

Súd dopytom na Ú. P. v P., v P. B., T., D. N. V. a I. zistil väčší počet voľných pracovných miest pre
navrhovateľke v rokoch 2001 až 2005, ktoré zodpovedali jej dosiahnutému vzdelaniu a doterajšej praxe.

Podľa Potvrdenia bývalého O. Ú. P. P. navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
29.11.2001 do 13.4.2003. Dňa 14.4.2003 požiadala o vyradenie z evidencie odo dňa 14.4.2003 bez

uvedenia dôvodu.

Podľa mzdových listov navrhovateľky za mesiace 07-09/2001 bola jej priemerná hrubá mzda vo výške
9.138,-Sk mesačne .Podľa § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej
ustanovenéinak.Nároky,ktoréznichvznikli,aprávneúkonyurobenépred1.aprílom2002saposudzujú

podľa doterajších predpisov.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.3.2002 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a
ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhrady mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 2 cit. zák. ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu
za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom

rozhodovaní prihliadne najmä na to, či

zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo
z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu
pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu

poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa cit. ustanovenia § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce účinného pred 1.4.2002 mala navrhovateľka
nárok na náhradu mzdy za prvých šesť mesiacov od doručenia oznámenia zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní bez skúmania ďalších podmienok. Táto 6-mesačná lehota plynula u
navrhovateľky od 30.11.2001 do 30.5.2002. Pri určovaní náhrady mzdy za ďalšie obdobie od 31.5.2002

do právoplatnosti súdneho sporu t.j. 31.10.2005 súd musel prihliadnuť na skutočnosti uvedené v
ustanovení § 61 ods. 2 t.j. či bola navrhovateľka zamestnaná a z akých dôvodov sa nezapojila
do práce. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka bola počas celého obdobia
rozvedené, dcéra študovala na internátnej škole a ona nemusela opatrovať nikoho z príbuzných, teda
neexistovala u nej prekážka z rodinných dôvodov, aby mohla pracovať. Pokiaľ išlo o prekážku zo

zdravotných dôvodov, navrhovateľka súdu predložila iba dva lekárske posudky zo dňa 12.11.2001 a
14.9.2005, každý na obdobie pol roka, kedy nemohla vykonávať doterajšiu prácu v trvalom predklone
so zaťažením krčnej a hrudnej chrbtice a práce v prostredí chemických výparov. Mimo týchto období
teda navrhovateľka zrejme mohla vykonávať doterajšiu prácu. Nepredložila žiadny lekársky posudok,
že by nemohla vykonávať iné práce, zodpovedajúce jej doterajšej praxi sústružníčky, šičky, čašníčky

bez vzdelania. Z toho vyplýva, že na strane navrhovateľky neexistovala ani taká zdravotná prekážka,
ktorá ba jej bránila si nájsť zamestnanie zodpovedajúce jej kvalifikácii a zdravotnému stavu z
množstva ponúk, ktoré súd zistil na úrade práce. Súd dopytom na úrady práce v okolí bydliska
navrhovateľky zistil, že počas celého pôvodne žalovaného obdobia mali viaceré voľné miesta na práce,
ktoré zodpovedali vzdelaniu navrhovateľky a doterajším pracovným zaradeniam s uvedením presných

adries zamestnávateľov. Tvrdenie navrhovateľky, že sa nemohla zamestnať z dôvodu, že nemala platný
zápočtový list, súd nemohol zohľadniť, pretože do právoplatnosti súdneho sporu o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru tento zápočtový list navrhovateľky bol platný a neplatným sa stal až
po právoplatnosti sporu. Teda navrhovateľke nič nebránilo, aby sa zapojila do práce a aby bezdôvodne
požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 14.4.2003, čím sa pripravila o

možnosť zabezpečiť si pracovné miesto aj prostredníctvom úradu práce. Z týchto dôvodov súd nepriznal
navrhovateľke žiadnu náhradu mzdy za požadované obdobie od 4.5.2003 do 31.10.2005 podľa § 61
ods. 1 a 2 Zákonníka práce platného pred 1.4.2002 z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
Po právoplatnosti súdneho sporu sa náhrada mzdy navrhovateľky spravuje ustanovením § 142 ods. 3
Zákonníka práce účinného od 1.4.2002. Za obdobie od 1.11.2005 do 4.11.2005 vznikol navrhovateľkenárok na náhradu mzdy, pretože odporca jej neprideľoval prácu a to za 4 pracovné dni vo výške ( 9.138,-
Sk: 22 pracovných dní x 4 dni ) 1.661,-Sk v hrubom.

Podľa § 150 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že

navrhovateľka nebola zamestnaná a jej príjem nepresahoval životné minimum, bola rozvedená,
navštevovala rekvalifikačný kurz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne

písomne dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods.3
Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Všeobecné náležitosti odvolania: z podania

musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané
a datované a musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok; ak ide o

rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci.