Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107203536
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky Z. Č.,

občianky SR, bytom T., V. č. XX,. proti odporcovi M. Č., občanovi SR, bytom T., I. č. XX. o určenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné po 2.000,- Sk mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 12.02.2007.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 12.02.2007 do rozhodnutia súdu v sume 6.143,- Sk súd
p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 500,- Sk mesačne, splatných spolu s bežným výživným,
po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 12.02.2007 domáhala, aby súd určil výživné odporcovi

na 3.000,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.09.2006. Uviedla, že po rozvode rodičov žije v spoločnej
domácnosti s matkou v prenajatom byte. Odporca sa doteraz podieľal na výživnom len sporadicky a
v 4/2007 jej dal sumu 1.000,- Sk, inak na jej výživu ničím neprispel. Navrhovateľka je študentkou I.
ročníka E. U. v B.. Stravuje sa sama a náklady na stravu sú 3.000,- Sk mesačne a na internát 1.400,-
Sk mesačne. Domov chodí raz do týždňa alebo každé 2 týždne a jedna cesta stojí 198,- Sk. Od
začiatku štúdia má výdavky na nákup učebníc vo výške 5.400,- Sk, na električenku 300,- Sk. V spoločnej
domácnosti žije s matkou a bratom M., ktorý pracuje a na domácnosť prispieva sumou 4.500,- Sk -

5.000,- Sk mesačne. Náklady na bývanie sú cca 10.000,- Sk mesačne. Jej matka pracuje, zarába cca
10.000,- Sk mesačne a sestra R. je študentkou. Navrhovateľka uviedla, že si popri štúdiu privyrába a z
tejto činnosti má príjem cca 3.000,- Sk mesačne.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že sa dohodli na výživnom na 2.000,- Sk mesačne. Nebol
ochotný platiť výživné so spätnou účinnosťou, tak ako požadovala navrhovateľka. Uviedol, že býva v
rodinnom dome po rodičoch. Ide o dom s 2 bytmi, pričom on obýva horný byt a platí matke na domácnosť
od 1.000,- Sk do 3.000,- Sk mesačne. V dome býva len cez zimu, v lete žije v karavane, ktorý má
na svojom pozemku v k. ú. I.. Chová tam 4 kone a v lete sa venuje agroturistike a predaju kúpeľných

oplatiek, z čoho má príjem cca 5.000,- Sk mesačne. V zimných mesiacoch pracuje v S. S., kde dosahuje
príjem cca 7.000,- Sk mesačne. Má vysoké výdavky za veterinára a prenájom plochy, na ktorej si staviastánok, keď chodí predávať oplatky. Odporca uviedol, že má ešte nezaopatrené ďalšie dieťa, na ktoré
platí výživné 1.800,- Sk mesačne. Potvrdil, že navrhovateľke dal v 4/07 sumu 1.000,- Sk, inak jej na
výživu neprispel. Vzdal sa dedičstva po otcovi a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, v ktorých

býva s matkou, dostali všetky 3 jeho deti rovnakým dielom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o príjme rodičov navrhovateľky, spis
tun. súdu 21C/72/2006 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

RodičianavrhovateľkybolirozvedenírozsudkomOkresnéhosúduTrenčínč.k. 21C/72/006-22zo
dňa 30.01.2007. Mal. R. Č., nar. XX.XX.XXXX. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti
matky navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platením výživného po 1.800,- Sk mesačne. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2007. O výživnom na navrhovateľku nebolo rozhodované, lebo v
čase rozvodu manželstva jej rodičov bola už plnoletá.

Matka navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 7.249,- Sk. Odporca má príjem od
zamestnávateľa spol. G. P., s.r.o. so sídlom v P. B. 7.109,- Sk mesačne a zo živnosti v daňovom priznaní
za rok 2006 vykázal priemerný čistý mesačný príjem 4.540,- Sk. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu

povinnosť k R. Č..

Navrhovateľka študuje I. ročník E. U. v B.. Výdavky na nákup skrípt a študijnej literatúry predstavovali
5.400,- Sk, za internát sa platí 1.400,- Sk mesačne, náklady sú na stravu a cestovanie. Zdravotný
stav navrhovateľky je dobrý, až na problémy s kĺbmi. Matka jej prispieva málo, lebo je už 3 mesiace
práceneschopná.

Podľa ust. § 62 ods. 1 - 3 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Takto mal súd preukázané zhodnými výpoveďami účastníkov, že odporca vyživovaciu povinnosť
k navrhovateľke neplní, hoci je stále nezaopatreným študujúcim dieťaťom. Preto súd rozhodol o
povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné. Pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti povinného. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka má so štúdiom značné výdavky. Študuje na vysokej škole mimo miesta bydliska, má

výdavky na internát a matka jej nemôže sama hradiť náklady na štúdium. Žiadnej mimoškolskej činnosti
sa navrhovateľka nevenuje. Náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom nemá. Účastníci konania sa
dohodli na výške výživného v sume 2.000,- Sk mesačne, čo je primerané odôvodneným potrebám
navrhovateľky a zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, s prihliadnutím na jeho vyživovaciu
povinnosť k dcére R.. Spolu s príspevkom od matky bude mať navrhovateľka dostatočnú sumu na

pokrytie jej potrieb. Vo zvyšku požadovaného výživného súd návrh zamietol. Súd nezohľadnil pôžičky,ktoré odporca spláca, lebo výživné má prednosť pred výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Taktiež nezohľadnil, že sa odporca vzdal dedičstva, lebo navrhovateľka nedostala z tohto dedičstva
výplatu v peniazoch a na nehnuteľnostiach zdedila len spoluvlastnícky podiel, z ktorého nemôže uhradiť

bežné mesačné výdavky. Výživné určil s účinnosťou od 12.02.2007 (od podania žaloby na súd). Návrh
navrhovateľky v časti určenia výživného od 01.09.2006 súd zamietol, pretože výživné je možné určiť
spätne, maximálne na dobu 3 rokov od podania žaloby na súd, len ak ide o výživné na maloleté dieťa.
Výživné na plnoleté deti možno priznať len od podania žaloby na súd.

Súd rozhodoval o výživnom so spätnou účinnosťou a takto vznikol na výživnom za čas od 12.02.2007

do rozhodnutia súdu nedoplatok na výživnom v sume 7.143,- Sk. Účastníci vypovedali zhodne, za
od podania žaloby na súd odporca prispel navrhovateľke len sumou 1.000,- Sk v 4/2007, inak neplatil
žiadne výživné. Tento príspevok súd započítal do nedoplatku a zostatok vo výške 6.143,- Sk súd povolil
odporcovi podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p. zaplatiť v splátkach, po 500,- Sk mesačne splatných spolu s
bežným výživným. Pokiaľ odporca nebude platiť splátky riadne a včas, stane sa zročným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.