Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/75/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107207039

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudcomJUDr.MáriouTóthovouvprávnejvecižalobcuM.L.,štátnehoobčana
S. R., povolaním údržbára, bytom M., B. B. X/XX. proti žalovanému T. P. s.r.o., so sídlom M., K. XX/A.
o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi doručené 1.2.2007

je n e p l a t n é.

Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá sa žaloba z
a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný s ním neplatne skončil pracovný pomer a zároveň, aby
rozhodol, že jeho pracovný pomer trvá aj naďalej. Poukázal na to, že dôvody uvedené v písomnom
skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol nekonkrétne, nevymedzil ich tak, aby ich nebolo možné
zameniť s inými dôvodmi. Poukázal, že neporušil pracovnú disciplínu nijakým spôsobom a nevie, čo sa
mu vlastne kladie za vinu.

Žalovaný sa k veci nevyjadril. Zásielky týkajúce sa predvolania na súd nepreberal napriek tomu, že
mu boli doručované na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri. Súd konal v jeho neprítomnosti a
predvolania považoval za doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením

pracovnej zmluvy, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 1.2.2007 a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy predloženej žalobcom mal sú za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi

vznikol dňa 24.3.2006 na základe písomnej pracovnej zmluvy z toho istého dňa.

Žalovaný doručil žalobcovi dňa 1.2.2007 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa§68ods.1písm.b/Zákonníkaprácezdôvodu„neplneniapracovnýchpovinnostízadanýchnadriadeným
a z dôvodu rozširovania klamlivých a zavádzajúcich informácii na zamestnávateľa“.

V zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného

pomeru zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 uvedeného Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 64 predtým platného Zákonníka práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ ako aj
zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal
skončiť týmto rozviazaním.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej

dobe alebo dohodou môže (podľa § 77 Zákonníka práce platného v čase rozhodnom) zamestnanec, ako
aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Žalobca podal na súde žalobu dňa 19.3.2007. V zmysle zákonného ustanovenia § 77 platného
Zákonníka práce tak urobil včas, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote uvedenej v tomto ustanovení.

Preto súd preskúmaval platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným. Dôvody uvedené
v tomto jednostrannom skončení pracovného pomeru neboli v konkrétnej veci uvedené žalovaným
dostatočne konkrétne, neboli skutkovo vymedzené tak, aby nebolo možné dodatočne ich zameniť.
Žalovaný neuviedol akým konkrétnym spôsobom žalobca porušil pracovnú disciplínu ale ani to, kde a
kedy sa tak malo stať. Neuviedol tiež kedy a aké klamlivé a zavádzajúce informácie mal žalobca naňho

rozširovať. Konal tak v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Preto toto skončenie pracovného
pomeru treba považovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za neplatné.

V časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer trvá aj naďalej súd žalobu zamietol. Mal za to, že v tejto
časti žalobca nemal právny záujem na takomto určení.

Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP sa totiž žalobca môže domáhať vydania autoritatívneho

výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne
určenie), ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

V konkrétnej veci súd vyslovil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením zo strany

žalovaného je neplatné. Z toho je zrejmé, že pracovný pomer žalobcovi trvá aj naďalej a nie je potrebné
rozhodovať o tom súdnym výrokom.O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Obaja účastníci mali v predmetnej veci čiastočný úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).