Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/259/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105234833
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Ing. J. C., štátneho

občana S. R., bytom B. XXX/XX,. D. N. V., zastúpenému JUDr. P. Ž., advokátom so sídlom C. I XX/XXX,.
D. N. V. proti odporcovi E. a.s., so sídlom v N. D., T. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenej Mgr. M. K.,
advokátom so sídlom v T., M. XX o vyplatenie nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podanou žalobou žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú
ujmu vo výške 100.000,- Sk. (po späťvzatí návrhu v časti o uloženie povinnosti ospravedlniť sa
prostredníctvom generálneho riaditeľa Ing. B. a v časti o zaplatenie 300.000,- Sk). V návrhu uviedol, že

pracovný pomer uzavrel s právnym predchodcom odporcu v roku 1983 a pracoval na úseku výskumu
a vývoja ako softvérový inžinier (programátor). Rozpory s odporcom nastali po zmene vlastníckych
vzťahov u odporcu, keď mu začal vytýkať protiprávne konanie. Keďže nedosiahol zmenu postoja
odporcu v súčinnosti s odborovou organizáciou, nakoľko odporca na konkrétne pripomienky nereagoval,
ignoroval ich, pristúpil k prizvaniu I. P. v T. a na základe jeho stanoviska odporca urobil nápravu. Odporca
sa zaujímal, kto stojí za kritikou a po zistení, že išlo o iniciatívu odporcu po postupných diskriminačných
krokoch siahol k výpovedi, ktorá bola súdnym rozhodnutím označená za neplatnú. Poukázal na to, že
krátko po tom, ako z pozície akcionára

na valnom zhromaždení odporcu na jar 2001 upozornil na problémy pri celopodnikovom plošnom
zvýšení miezd (v súlade s Kolektívnou zmluvou o cca 8%) zistil, že zatiaľ čo všetkým jeho najbližším
kolegom bola zvýšená mzda, jemu reálne mzda zvýšená nebola. Ďalší prejav nerovnaké zaobchádzania
zaznamenal v novembri 2002, keď si všimol, že na výplatnej páske mu figuruje tarifná triedy T9 vo
výške 10.500,- Sk, pričom už od 01.08.2002 bola podľa mzdového predpisu platná pre túto tarifnú
triedu sadzba 11.100,- Sk a u jeho kolegyne zaradenej ne tú istú funkciu a presne do tej istej
tarifnej triedy sa postupovalo v súlade s mzdovým predpisom a na jej mzdovej páske je správne

kalkulovaná zvýšená sadzba 11.100,- Sk. Nerovnaký prístup zaznamenal i počas výpovednej lehoty,
keď sa odporcovi uvoľnili pracovné miesta, ale odporca ho o možnosti ich obsadenia neinformoval,
obsadil ich dvoma zamestnancami, ktorí boli tiež vo výpovednej lehote. Napriek tomu, že výpovede
odôvodňoval zvýšením efektívnosti práce reálne, si ponechal pracovníka s opakovanými problémami
s pracovnou disciplínou a režijnú pracovníčku a zbavil sa programátora, pričom ešte v tom istom
roku dlhodobo zháňal pracovníkov práve na túto pozíciu. V období po prijatí organizačných zmien
v dôsledku ktorých došlo k jeho prepusteniu od 01.09.2002 odporca prijal na rovnaké oddelenie i

funkčné miesto novú programátorku za lepších mzdových podmienok, keď predtým prijal rozhodnutie, žeprogramátorovnepotrebuje.Výpoveďou,ktorúiodborovýorgánoznačilvrozporeskolektívnouzmluvou,
vyvrcholilo diskriminačné úsilie odporcu. Pokračovalo, keď už nebol zamestnancom a bol navrhnutý za
kandidáta do Dozornej rady vo voľbách v roku 2004 a odporca mu jeho pozíciu všemožne sťažoval napr.

neumožnením nahliadnuť do volebného poriadku, neumožnením použiť vývesku v budove odporcu a
pod. a rozšírilo sa i na jeho manželku. Odporca svojim neadekvátnym reagovaním na uplatňovanie práv
navrhovateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov ako i práv akcionára radikálnym spôsobom
poškodil finančnú ako i psychickú stabilitu rodiny navrhovateľa, keď v pomerne krátkom období prišli
spolu s manželkou o zamestnanie a donútil ich uprostred kariéry začínať odznovu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že popri všeobecných
ustanoveniach o rovnosti v Ústave SR, relevantné ustanovenia o nediskriminácii sa nachádzali v čase
vzniku nároku, ktorý je predmetom sporu, aj v oblasti pracovného práva. Spor medzi navrhovateľom a
odporcom vyplýval z pracovnoprávneho vzťahu, preto na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať
Zákonník práce platný a účinný v čase, keď mal vzniknúť nárok žalobkyne (január až jún 2004). V
tom čase totiž neexistoval tzv. "antidiskriminačný zákon" (365/2004 Z.z.). Uviedol, že porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania z dôvodov v zákone uvedených nemožno spájať len so subjektívnymi pocitmi
toho, koho sa má týkať. Je nevyhnutné preukázať, že ide o stav objektívny, pri ktorom by intenzitu
nepriaznivéhonásledkupociťovalaajktorákoľvek ináosoba.Zožalobyvšaknevyplýva,žebyobjektívne
existoval stav z ktorého by bolo možné vyvodiť iný spôsob zaobchádzania s navrhovateľom ako s
inými zamestnancami odporcu. Namietal, že navrhovateľ uplatňuje nároky za obdobie rokov 2000 až

november 2002 pričom k uplatneniu nároku došlo až 29.12.2005 podaním žaloby na súde teda po
uplynutí 3 ročnej premlčacej

doby a vzniesol námietku premlčania nárokov uvedených v žalobe. Ďalej zdôraznil, že z ustanovenia
§ 13 ods. 1 Zák. práce v tom čase účinného vyplýva, že jedným z dôvodov diskriminácie môže byť
manželský alebo rodinný stav, ale nie skutočnosť, že niekto je manželom niekoho. O diskrimináciu z

dôvodu manželského stavu by išlo vtedy, ak by sa s niekým zaobchádzalo inak preto, že je ženatý, príp.
slobodný (napr. niekto by nebol bezdôvodne prijatý na určitý druh práce preto, že je slobodný a nemá
manželský stav alebo opačne bol by znevýhodňovaný preto, že je v stave manželskom a zamestnávateľ
by od neho

bezdôvodne požadoval, aby bol slobodný). Diskriminácia v zmysle citovaného ustanovenia musí teda

vyplývať zo stavu manželstva ako takého vo všeobecnosti, nie z konkrétneho manželského zväzku.
Vzhľadomnatietookolnostijetohonázoru,ževkonkrétnomprípadenavrhovateľnepreukázalpodstatnú
náležitosť diskriminácie v zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia, a to jej dôvod. Záverom
konštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné mať za to, že
sa u neho neuplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania, prípadne, že by výkon práv a povinností

vyplývajúcich z jeho pracovnoprávneho vzťahu nebol v súlade s dobrými mravmi. Nepreukázal ani to,
že by niekto tieto práva a povinnosti zneužíval na jeho škodu. Uplatnil si náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd rozsudkom č.k. 11C/259/2005-162 zo dňa 14. novembra 2008
návrhnavrhovateľavčastiouloženiepovinnostiodporcoviospravedlniťsaprostredníctvomgenerálneho
riaditeľa Ing. B. a v časti o zaplatenie 300.000,- Sk zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 1.327,75 Eur (40.000,- Sk), trovy konania vo výške 8.167,-
Sk a v ostatnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní navrhovateľ preukázal,
že sa u neho neuplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania a pri splnení podmienok podľa § 13
Zákonníka práce (platného ku dňu 30.06.2004) a zohľadnení intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov rodinných a manželských vzťahov ako aj postavenia navrhovateľa v spoločnosti kolegov a

známych mu patrí nemajetková ujma v priznanej výške.

Na odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku, v ktorej bol návrh zamietnutý, Krajský súd v Trenčíne
akosúdodvolacísvojímuznesenímsp.zn.19Co/7/2009zodňa21.apríla2009vyššieuvedenýrozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to pre nesprávne
právne posúdenie veci. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že právo na náhradu

nemajetkovej ujmy podlieha premlčaniu, a to vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101Občianskeho
zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Nakoľko odporcanamietal premlčanie uplatneného nároku za obdobie "rokov 2000 až november 2002" a navrhovateľ
tvrdí,žekdiskrimináciidochádzalovobdobírokov1997až "dokoncajanuára2003"nariadilsúduprvého
stupňa ustáliť v ďalšom konaní, či nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný a až následne

posúdiť, či je žiadaná nemajetková ujma (s ohľadom na už priznanú satisfakciu v sume 40.000,- Sk)
dôvodná.

Pred zrušením rozsudku v napadnutej časti odvolacím súdom súd vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že záujem vedenia odporcu o jeho osobu nastal už pri voľbách
do dozornej rady odporcu v roku 1997 a najmä po nastúpení novej skupiny akcionárov, ktorí uplatňovali

metódyhraničiacesporušovanímpracovno-právnychpredpisovapopríchodenovéhoZákonníkapráce,
keď odporca neakceptoval stanovisko M. S. v súvislosti s pracovným časom a navrhovateľ inicioval
prešetrenie I. P. v T.. Snažil sa i vyjadrovať sa k situácii v spoločnosti po prvýkrát na valnom zhromaždení
v roku 2001. Následkom bolo nezvýšenie platu znížením osobného ohodnotenia od júla 2001, pričom
bol i upozornený, že ako nelojálny človek nemá u odporcu perspektívu. Následne bol obmedzovaný

v profesionálnom raste i pri platovom zaradení. Diskriminačný prístup odporcu sa prejavoval i v jeho
vzťahu s okolím, keďže chovanie jeho dlhoročných priateľov a kolegov bolo ovplyvnené uvedomovaním
si konfliktu so zamestnávateľom.

Nerovnaké zaobchádzanie vyvrcholilo výpoveďou, pričom ďalším dvom zamestnancom, ktorých sa
uvoľnenie týkalo, bola ponúknutá práca, ale jemu nie. Uvedené bolo výsledkom niekoľkoročného

diskriminačného snaženia, ktoré vyvrcholilo koncom roka 2002 a začiatkom roky 2003.

Z výsluchu svedka Ing. F. K., bývalého spolupracovníka navrhovateľa, bolo zistené, že navrhovateľ si
plnil pracovné povinnosti, pôsobil ako odborový úsekový dôverník. V určitom období, ktoré svedok
nevedel konkrétnejšie určiť, začal navrhovateľ aktívne presadzovať svoje názory súvisiace napr. s
pracovným časom a pracovno-právnymi problémami. Volil pritom rôzne formy, niekedy sa snažil

presvedčovanímovplyvniťčlenovvýboruodborovejorganizácie,abypostupovalioficiálneapresadzovali
svoje požiadavky, niekedy boli jeho spôsoby "partizánske", napr. keď zvolil formu anonymu. Pokiaľ ide
o reakciu zo strany odporcu svedok konštatoval, že s odstupom času možno povedať, že odporca
sa začal na spôsob jeho "boja" pozerať tak, že je príliš agresívny a začal voliť adekvátne postupy a
obranu. Dodal, že odporca vždy reagoval na iniciatívu zo strany navrhovateľa. Keď napísal anonym

- výzvu pre ostatných, uskutočnil odporca vyšetrovanie o autorstve i keď pokiaľ si pamätá nakoniec
sa nezistilo, kto je autorom, ale vyslovil presvedčenie, že ním je navrhovateľ. Navrhovateľ nepriamo
inicioval, aby odborová organizácia uskutočnila dopyt na M. S. ohľadne fondu pracovného času a po
vyriešení uvedeného presadzoval preplatenie nadčasov. Zdôraznil, že nikdy nebol svedkom, ani nebol
oboznámený s tým, že by sa niekto zo strany zamestnávateľa proti navrhovateľovi postavil i keď istú

súvislosť s jeho výpoveďou musí vidieť každý. Zdôraznil, že s odstupom času môže hodnotiť, že postup
navrhovateľa nebol vždy objektívny, obťažoval okolie, bol nezmieriteľný. Pokiaľ v určitom období bol
navrhovateľovi nadriadeným nerozhodoval o mzdových prostriedkoch spracoval len návrh. V súvislosti
s osobným ohodnotením zdôraznil, že nárokovateľná časť mzdy bola upravovaná s periodicitou 1,1,5 až
2 roky a pohyblivá zložka mzdy mohla byť aktualizovaná aj každý mesiac. Odňatie bolo v kompetencii

vedúceho a dôvodom mohli byť nevyhovujúce pracovné výsledky i nedostatok práce, keď pracoval len
na prípravných projektoch čím sa riešil krátkodobý nedostatok práce, aby sa zabránilo uvoľňovaniu
zamestnancov. Pokiaľ ide o dôvod skončenia priateľstva s navrhovateľom, svedok uviedol, že v minulosti
sastretávalidenne,povýpovedisaichkontaktyobmedzilinajmäpoiniciovaníviacerýchsúdnychsporov,
keď začal mať obavu, že kontakty a skutočnosti v rozhovoroch sa môžu odraziť v ďalších sporoch. Po

zabavení počítača jeho i kolegov orgánmi polície začal toto považovať za útok na svoju osobu.

Z výsluchu svedkyne Ing. M. C., manželky navrhovateľa súd zistil, že vzniknutá situácia veľmi negatívne
vplývala na manželský i rodinný život. Zvládala ju veľmi zle, bola zdrojom konfliktov a nedorozumení
už v čase, keď jej hrozilo prepustenie i keď k nemu došlo. Nedorozumenia pretrvávali i v čase, keď si
hľadala nové zamestnanie a začínala odznova. Došlo k odcudzenie a ochladnutiu vzájomných vzťahov.

Nedorozumenia negatívne vplývali i na výchovu detí, zhoršil sa vzťah navrhovateľa so staršou dcérou,ktorá bola v období puberty a k jeho náprave doteraz nedošlo. Negatívny dopad zaznamenali najmä v
súvislosti s ich morálnymi hodnotami, keď videli, že v súčasnosti treba "kráčať s prúdom" a vybočenie sa
nevypláca.Nežiaducisastaliiokruhupriateľovaznámych,aikeďimnepovedali,abyichnenavštevovali,

začali sa im vyhýbať. Zložitá a ťažká bola i finančná situácia rodiny.

Z tarifnej sústavy odporcu platnej od 01.08.2002 súd zistil, že od tohto dňa bol základný tarif platu TH
zamestnancov jedincových v tarifnom stupni T9 vo výške 11.100,-Sk. Zo mzdového listu navrhovateľa
za obdobie 1 - 12/2002 a 1/2003, výplatnej pásky Ing. Ľ. V. a navrhovateľa za 11/2002 bolo zistené, že
tarifný plat navrhovateľa bol 10.500,- Sk a jeho kolegyne 11.100,- Sk.

Po doplnení dokazovania v súlade s usmernením odvolacieho súdu súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z doplňujúceho vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že podľa jeho názoru nemajetková ujma je jedným
z dielčích nárokov, ktoré mu vznikajú, v dôsledku diskriminačného konania odporcu. Nemajetkovú ujmu
si mohol uplatniť až v čase, keď účinky diskriminačného konania teda výpovede z pracovného pomeru
nastali. Tieto účinky nastali v februári 2003, keď v dôsledku výpovede zostal bez zamestnania. V
dôsledku tohto stavu sa natoľko zhoršili vzťahy v jeho rodine, že sa mu rodina rozpadla, s manželkou žijú

oddelene a i deti žijú oddelene každé s iným rodičom. Zdôraznil, že hlavné dôsledky diskriminačného
konania nastali v dôsledku výpovede zo dňa 29.10.2002 a je presvedčený, že priznaná nemajetková
ujma nie je dostatočnou satisfakciou za následky, ktoré v dôsledku výpovede nastali. Má za to, že
nemajetková ujma má mať určitý odstrašujúci vplyv pre odporcu, avšak v takej výške, v akej bola
priznaná súdom takýto vplyv na odporcu postráda. Z toho dôvodu žiada, aby návrhu bolo vyhovené tak,

ako bol upravený a aby bol odporca zaviazaný aj na trovy konania.

Z vyjadrenia odporcu po doplnení vyplynulo, že trvá na tom, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom
rozsahu. Navrhovateľ nepreukázal, v akom rozsahu bola jeho dôslednosť, aké nepriaznivé následky
mu vznikli vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti. Tieto skutočnosti nepreukázal, pričom
podľa odporcu mali tvoriť základ prejednávanej veci. Ak sa teda domáha nemajetkovej ujmy, je potrebné

preukázať, že napadnutým konaním odporcu bola značným spôsobom znížená jeho česť, dôstojnosť,
rodinné vzťahy a aká škoda mu týmto konaním vznikla, čo nepreukázal. Ohľadom manželských a
rodinných vzťahov z výpovede manželky navrhovateľa nevyplynulo, že v tom čase boli nejaké
závažné spory. Na otázku či vie o tom, že navrhovateľ stratil priateľov v dôsledku výpovede, manželka
navrhovateľa uviedla, že nevie, a nechce to ani skúmať. Poukázal na výpoveď Ing. K. ktorý okrem iného

uviedol, že postup navrhovateľa nebol vždy objektívny, obťažoval okolie, bol nezmieriteľný a styky s
ním prerušil v r. 2008, kedy navrhovateľ podal na neho a ostatných kolegov zo zamestnania trestné
oznámenie o používaní nelegálneho softwaru, čo sa ho dotklo. Nebolo to dôsledkom výpovede ani
iných krokov odporcu. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o strate priateľov, poukázal na to, že ešte
začiatkom r. 2006 navrhovateľ s manželkou spolu s Ing. B. uskutočňovali športové aktivity. Dodáva, že

menovaná sa kontaktovala s nimi až od r. 2008 keď sa dozvedela sa, že jej meno bolo uvádzané v
trestnom konaní. Toto uvádzali aj ostatní priatelia navrhovateľa. Zdôraznil, že nikdy nebol svedkom, že
by sa niekto proti navrhovateľovi postavil zo strany zamestnávateľa. Dodal, že tvrdenie navrhovateľa,
že bol nezamestnaný, sa nezakladá na pravde, mal živnosť, snažil sa podnikať. Navrhol, aby súd návrh
v celom rozsahu zamietol.

Z činnosti tunajšieho súdu zo spisu 19C/343/2005 bolo zistené, že pracovný pomer manželky
navrhovateľa u odporcu skončil dňom 30.6.2004 dohodou z organizačných dôvodov, keď odporca listom
zo dňa 29.6.2004 rozviazal s ňou pracovný pomer výpoveďou

podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z organizačných dôvodov spočívajúcich v znížení stavu
zamestnancov.

Podľa § 13 ods. 7 Zák. práce zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok
ustanovených v odsekoch 1 až 6, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje za poškodeného z dôvoduneuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť,
že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodov v zákone uvedených nemožno spájať len so
subjektívnymi pocitmi toho, koho sa má týkať. Je nevyhnutné preukázať, že ide o stav objektívny, pri
ktorom by intenzitu nepriaznivého následku pociťovala aj ktorákoľvek iná osoba.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce (v znení platnom do 30.06.2004) a k tento zákon v prvej časti
neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 100 ods.1,2 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy,
ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania.

Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru že žalobe v
uplatnenejčastiniejemožnévyhovieť.Súdsapredovšetkýmzaoberalvznesenounámietkoupremlčania

nároku uplatneného za obdobie "rokov 2000 až november 2002" a musel s touto námietkou vyporiadať,
nakoľko vznesenie takejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku
čoho nemožno premlčané právo priznať. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde dňa 27.12.2005.
Vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu súdne vymáhateľný a úspešne uplatniteľný je len nárok na
primeranú náhradu za porušovanie práv a povinností vyplývajúcich z rovnakého zaobchádzania ku

ktorým dochádzalo v období po 26.12.2002. Za obdobie predchádzajúce tomuto dátumu sa nárok na
náhradunemajetkovejujmypremlčal,nakoľkoboluplatnenýpouplynutítrojročnejpremlčacejdobyasúd
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ho ani za predpokladu jeho oprávnenosti nemôže priznať.
Z tohto dôvodu sa právnym nárokom na nemajetkovú ujmu za toto obdobie nezaoberal. Nepremlčaný
zostal len nárok v časti v ktorej sa navrhovateľ domáhal svojho nároku na nemajetkovú ujmu v dôsledku

diskriminačného konania odporcu po 26.12.2002 do skončenia pracovného pôsobenia u odporcu do
konca januára 2003. Ako bolo ustálené i v tomto období objektívne existoval stav, keď odporca iným
spôsobom zaobchádzal s navrhovateľom ako s inými zamestnancami a odporca tvrdenia

navrhovateľa nevyvrátil preukázaním, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedochádzalo,
keď navrhovateľ poberal tarifnú mzdu nezodpovedajúcu platnej tarifnej sústave odporcu, a to nižšiu, ako

zamestnancizaradenívrovnakejplatovejtriede,plynulamu výpovednádobazneplatnejvýpovede.Súd
pri stanovení výšky primeranej nemajetkovej ujmy posudzoval predovšetkým dĺžku trvania a intenzitu
nepriaznivých následkov, či už v rodinných a manželských vzťahoch, ako i v spoločnosti kolegov a
priateľov. Nestotožnil sa s tým, že k skončeniu priateľských a kolegiálnych navrhovateľa vzťahov došlo
v dôsledku diskriminačného konania odporcu, keď i svedok K. potvrdil, že styky s navrhovateľom boli

skončené až po jeho podnete na trestné stíhanie. Mal za to, že nebol preukázaný rozsah nepriaznivých
dôsledkov konania odporcu na rodinný a manželský život navrhovateľa v rozhodnom období v miere
ním tvrdenej s poukazom na to, že ako potvrdila manželka situáciu zvládala zle a bola zdrojom konfliktov
v rodine, keď sa stalo ohrozené i jej pracovné miesto a jej pracovný pomer skončil v polovici roku
2007. Vzhľadom na rozsah nepriaznivých dôsledkov v predmetnom období súd považoval za primeranú

nemajetkovú ujmu v rozsahu už priznanej satisfakcie (v sume 1.327,75 Eur - 40.000,- Sk), a preto návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal nemajetkovej ujmy, vo väčšom rozsahu zamietol.O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).