Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/70/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105207451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa J. P., občana S.

R., bytom M. R. XXX/XXX,. T. T. proti odporkyni Ing. A. P., občianke S. R., bytom K. XXX/XXX,. T. -
K., právne zast. JUDr. J. T., advokátom, A. F. T. v.o.s. so sídlom D. P., L.Š. T. T. o návrhu na zrušenie
vecného bremena s primeranou náhradou takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil vecné bremeno viažuce
sa k parcele navrhovateľa ako výlučného vlastníka, dom súp.117 na parc.č. 1573 - zast. plocha vo
výmere 721 m2 vrátane maštale, objektov humná, komory pristavané k maštali, plotov, vonkajších

úprav (prípojky vody, vodomernej šachty, spevnených plôch, dreveného vonkajšieho záchoda, vstupnej
brány k rodinnému domu, vstupnej bráničky, plynovej prípojky, trvalých porastov - jabloní, orecha
vlašského) vedeného K. Ú. T., S. K. T. na LV č. 3784 v k.ú. K. a príslušenstva vedeného pod č. 116/97 a
špecifikovaného v znaleckom posudku č. 63/1996 súdneho znalca Ing. M. V., spočívajúce v bezplatnom
doživotnom bývaní a užívaní v prospech odporkyne tak, ako je uvedené na LV č. 3784 v k.ú. K.. Súčasne
žiadal, aby mu bola za

zrušenie vecného bremena uložená povinnosť zaplatiť odporkyni peňažnú náhradu vo výške 10.000,-
Sk. Uviedol, že darovacou zmluvou zo dňa 16.12.1996 vypracovanou formou notárskej zápisnice N

342/96, NZ 355/96 daroval počas manželstva s odporkyňou predmetnú nehnuteľnosť s príslušenstvom
v hodnote 148 432,- Sk synovi odporkyne Ľ. K.. V dohode sa on ako darca, bývalá manželky -
odporkyňa a obdarovaný - syn odporkyne dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v
bezplatnom doživotnom užívaní tejto nehnuteľnosti a jej príslušenstva v prospech právneho predchodcu
navrhovateľa a jeho vtedajšej manželky - odporkyne. Obdarovaný sa zároveň zaviazal darcu i
jeho manželku doopatrovať, poskytnúť im v starobe a pri chorobách starostlivosť primeranú ich
potrebám. Dohoda o zriadení vecného bremena nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností.

Manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C67/2004-45 zo dňa
11.10.2001, právoplatným 19.11.2001. Od júna 2001 pred i po rozvode odporkyňa mu vykonávala
prieky a znemožňovala mu realizovať užívacie právo, pričom využila ponuky obdarovaného bývať v
predmetnom dome. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 10C/1041/2001- 218 právoplatným
14.4.2004 bola obdarovanému uložená povinnosť vydať mu uvedenú nehnuteľnosť, čo dobrovoľne
nevykonal a bol nariadený výkon rozhodnutia. Od letných mesiacov roku 2003 je bezdomovec
prebýva v nehygienických a nedôstojných priestoroch záhradnej chatky, nakoľko odporkyňa mu naďalej

znemožňuje užívať nehnuteľnosť, ktorú dehonestuje a necháva chátrať. Poukázal na to, že nastal hrubýnepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena, keď odporkyňa ľstivo
zneužíva podmienky, koná protiprávne v rozpore s dobrými mravmi. Po úmrtí právneho predchodcu
navrhovateľa súd pokračoval v konaní s nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti ako navrhovateľom.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov, oboznámenímpísomnostívkonaníonariadenívýkonu
rozhodnutia č.k. 10C/1041/2001- 218, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11C67/01-45, notárskej zápisnice
N 342/96, NZ 355/96 zo dňa 16.12.1996, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/1041/2001- 218 a obsahu
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C1041/2001, osvedčenia o dedičstve 29D 1069/2005, Dnot 16/2006,
výpisu z LV č. 3784, k.ú. K., listu odporkyne navrhovateľovi a a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že od podania návrhu sa nič nezmenilo a odporkyňa mu naďalej,

tak ako predtým jeho otcovi, znemožňuje dostať sa do nehnuteľnosti, pretože má prístup uzamknutý.
V prípade, že do nej príde nadáva mu, osočuje ho a označuje ho za zlodeja. Nie je pravdou, že by
užívala len jednu miestnosť, v dome je prízemie a dve podlažia. Odporkyňa má zámok i na hospodárskej
budove. Poukázal na to, že nehnuteľnosť sa zmenila. Je zdevastovaná, schátralá, na dvore odporkyňa
vytvorila smetisko a neporiadok ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie. Na druhej strane žiada,

aby ako vlastník nehnuteľnosť uviedol do stavu spôsobilého na jej riadne užívanie. Tvrdenie, že nemá
kde ísť bývať, nie je pravdivé, svoj byt darovala dvom synom. Napriek tvrdeniam o zlom zdravotnom
staveodroku2000obrábazáhradkupridome.Zdôraznil,žepretrvalézmenyužvecnébremenonemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby, nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti sa stal on. Dodal, že odporkyňu z
nehnuteľnosti nevyháňa, ide mu len o zrušenie vecného bremena. Nehnuteľnosť mieni rekonštruovať, s

odpojením všetkých sietí a následne v nej chce bývať. Odporkyni mieni zabezpečiť náhradné bývanie,
ale o spôsobe jeho zabezpečenia konkrétnu predstavu nemá.

Z výsluchu odporkyne bolo zistené, že situáciu veľmi zle znáša. Poukázala na svoj vážny zdravotný
stav, keď trpí cukrovkou s následkami, je v zlej sociálnej situácii, poberá starobný dôchodok tesne nad
hranicou životného minima cca 7 000,- Sk. Spĺňala by podmienky pre sociálne bývanie, ktoré žiada, aby

jej navrhovateľ v prípade zrušenia vecného bremena zabezpečil. Užíva len jednu miestnosť, umýva sa
len v nádobe s vodou. Zdôraznila, že pre nebohého otca navrhovateľa počas spoločného života veľa
urobila, keď mu pomohla s vybavením dokladov o vlastníctve jeho majetku, poskytovala mu peniaze, až
dovtedy kým sa vzťahy medzi nimi nezhoršili a nezačal nadväzovať známosti a brať jej veci. Zdôraznila,
že tvrdenie navrhovateľa o pripravovanej rekonštrukcii a o tom, že jej zabezpečí bývanie je účelové.

Navrhovateľ nemá reálnu predstavu čo v prípade zrušenia vecného bremena s ňou bude. Pre ňu by bolo
prípustné zabezpečenie sociálneho náhradného bývania formou nájomnej zmluvy.

Z notárskej zápisnice N 342/96, NZ 355/96 napísanej dňa 16.12.1996 notárkou Mgr. A. L. súd zistil,
že právny predchodca navrhovateľa daroval nehnuteľnosti dom súp. č. 117 na parcele č. 1573 a
parcelu č. 1573 vo výmere 721m2 zastavané plochy vedených K. Ú. T., S. K. na liste vlastníctva

č. 2272 v katastrálnom území K., vrátane maštale, objektov humna, komory pristavanej k maštali,
plotov, vonkajších úprav, prípojky vody, vodomernej šachty, spevnených plôch, dreveného vonkajšieho
záchodu, vstupnej brány k rodinnému domu, vstupnej bráničky, plynovej prípojky, trvalých porastov - 7 ks
jabloní, 1 ks orecha vlašského, synovi odporkyne, jeho vtedajšej manželky, Ľ. K., pričom hodnota daru
predstavovalasumu418.432,-Sk.Právnypredchodcanavrhovateľa,Ľ.K.aodporkyňazároveňnatýchto

nehnuteľnostiach dohodou zriadili vecné bremeno spočívajúce v bezplatnom doživotnom užívaní týchto
nehnuteľností, ktorého hodnota bola 10.000,-Sk. Touto darovacou zmluvou zároveň právny predchodca
navrhovateľa daroval nehnuteľnosti v k.ú. K. vedené na liste vlastníctva č. 1322 v celkovej hodnote
313.690,-Sk i svojmu synovi J. P., ml. - navrhovateľovi. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto
darovacejzmluvyvprospechodporcubolpovolenýbývalýmO.Ú.vT.,odboromkatastrálnympodčíslom

V 78/97 zo dňa 10.07.1997.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11C67/01-45 zo dňa 29.1.2004, právoplatného dňa 14.4.2005
vyplynulo, že obdarovanému Ľ. K., bolo uložené vydať právnemu predchodcovi navrhovateľa dom súp.
č. 117 na parcele č. 1573 a parcelu č. 1573 vo výmere 721m2 zastavané plochy vedených K. Ú. T.,
S. K. na liste vlastníctva č. 2272 v katastrálnom území K., vrátane maštale, objektov humna, komory

pristavanej k maštali, plotov, vonkajších úprav, prípojky vody, vodomernej šachty, spevnených plôch,drevenéhovonkajšiehozáchodu,vstupnejbránykrodinnémudomu,vstupnejbráničky,plynovejprípojky,
trvalých porastov - 7 ks jabloní, 1 ks orecha vlašského, ktoré sú špecifikované v znaleckom posudku č.
63/1996 zo dňa 18.11.1996 súdneho znalca Ing. M. V., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť darovacej zmluvy

N 342/96, NZ 355/96 zo dňa 16.12.1996, ktorej vklad bol povolený O. Ú. v T., odborom katastrálnym
dňa 08.01.1997 pod V 78/97, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia,Vodôvodnení boloskonštatované,žedarovaciazmluvatýkajúcasadomusúpč.ll7naparc.
č. l573 a parc. č. l573 a ostatných objektov podrobne popísaných v prvom výroku tohto rozsudku v k.ú.
K. je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže obsah darovacej

zmluvy /právneho úkonu/

odporoval zákonu, nakoľko dohoda o vyplatení ceny za darovanie je v rozpore s § 628 Občianskeho
zákonníka, teda s podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, ktorou je bezodplatnosť. Súčasne bol
návrh na zrušenie vecného bremena zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie pretože Ing. A.
P. ako nositeľka hmotnoprávneho oprávnenia z tohto vecného bremena v konaní nevystupovala ako
účastníčka konania na strane odporcu. .

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods.1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho na predmetných
nehnuteľnostiach v prospech odporkyne, ktoré spočíva v bezodplatnom doživotnom bývaní a užívaní
týchto nehnuteľností. Súd sa najskôr zaoberal predbežnou otázkou, či došlo k platnému zriadeniu

vecného bremena pričom pri posúdení tejto otázky sa môže odchýliť od stavu zaevidovaného v katastri
nehnuteľností.

Zmluva v časti o zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom doživotnom bývaní v rodinnom
dome súp.č. 117 a užívaní vyššie uvedených nehnuteľností v prospech odporkyne je súčasťou darovacej
zmluvy, lebo vecné bremeno práva doživotného bývania odporkyne nadväzuje na právny úkon

darovania. Nakoľko žalobe o vydanie nehnuteľností bolo vyhovené pre absolútnu neplatnosť tejto
darovacej zmluvy, ktorá nastáva zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, potom ani zmluva
o zriadení vecného bremena, ktorá jej súčasťou, nemôže byť platná. Podľa ustanovení o zriadení
vecného bremena vecné bremeno môže platne zriadiť len vlastník nehnuteľnosti, ktorej sa obsah
vecného bremena týka. Obdarovaný, Ľ. K. sa vlastníkom nehnuteľnosti pre absolútnu neplatnosť

právneho úkonu, ktorýmmalvlastníctvonadobudnúť,nestalanemoholtedadohoduozriadenívecného
bremena platne a účinne uzavrieť. Právny úkon je neplatný, nakoľko odporuje zákonu. Občiansky
zákonník vychádza zo zásady, že nakladať s predmetom vlastníctva, zaťažiť ho vecným bremenom má
právo len vlastník (§ 123 OZ). Keďže v danomprípade ide o neplatné zriadenie vecného bremena, súd neskúmal či boli splnené podmienky pre
zrušenie vecného bremena, pretože tieto sú podstatné len pri platne zriadenom vecnom bremene. Na
základe uvedených skutočností súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešná odporkyňa si náhradu
trov konania neuplatnila súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.