Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/16/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201860
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7210201860.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci navrhovateľky L. B., nar. XX.. X.. XXXX,.

bytom R. X,. K. proti žalovanému Š. F., nar. X.. X.. XXXX,. trvale bytom Z. XX,. K. v konaní o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa

r o z h o d o l :

Návrh na zvýšenie výživného sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom za začatie konania zo dňa 3. 2. 2010 navrhovateľka žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti
naposledy určenej odporcovi ako jej otcovi rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13. 8. 1997,

č. k. 24C 202/96-25 vo výške 29,87 eur (900,- Sk) tak, že toto výživné bude zvýšené na sumu 99,50
eur mesačne od podania návrhu. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodňovala výdavkami
súvisiacimi so štúdiom na Strednej súkromnej odbornej škole na Bukoveckej ulici v Košiciach, ako aj
ďalším plánovaným štúdiom na vysokej škole. Predložila potvrdenie Súkromnej strednej odbornej školy
o jej priemerných výdavkov na obdobie školského roka, ktoré dosahovali sumu 721,88 eur, súčasne
poukázala na skutočnosť, že je povinná uhradiť za prihlášky na vysoké školy priemerne sumu 33 eur na
jednuprihlášku,pričomsahlásinatrivysokéškolyavsúvislostisnástupomnavysokúškoluabsolvovala

tiež doučovanie z jazykov, kde uhradila 45 eur. Súčasne došlo k prirodzenému zvýšeniu výdavkov od
času posledného určenia vyživovacej povinnosti zo strany odporcu.

Svedkyňa L. B., matka navrhovateľky uviedla, že v celom rozsahu vždy sama zabezpečovala
starostlivosť o navrhovateľku podľa svojich možností a schopnosti, pričom v záujme uhradenia všetkých
nevyhnutných potrieb svojej dcéry mala aj viacero zamestnaní, keď pracovala denne od 6,00 hod
ráno do večera 21,00 hod. V auguste 2009 v dôsledku hospodárskych zmien v spoločnosti stratila

zamestnanie a opätovne nastúpila do práce dňa 15. 2. 2010 do spoločnosti D. H. so sídlom na T. 5 v
K., kde jej príjem dosahuje
-2- 18C 16/10-43

zhruba 300 eur mesačne netto. Spoločne s navrhovateľkou užívajú byt jej matky, kde prispievajú na

úhradu nákladov spojených s bývaním v rozsahu 100 eur. Mimo to, uhrádza platby za internet 20 eur
mesačne platby za telefón 50 eur mesačne a výdavky na zabezpečenie štúdia navrhovateľky tak , ako
tietobolidokladovanéajpotvrdenímsamotnejstrednejškoly.Zdôraznila,žeodporcasanikdynezaujímalo navrhovateľku, ako rodič o svoju dcéru. Keďže sa ocitli v núdzi sú splnené dôvody preto, aby bolo
rozhodnuté o úprave jeho vyživovacej povinnosti vo väčšom rozsahu.

Odporca v rámci svojej výpovede uviedol, že aj keď sú splnené podmienky pre zvýšenie vyživovacej
povinnosti zohľadňujúce vek a náklady navrhovateľky, nie je schopný hradiť vyživovaciu povinnosť z
dôvodu, že je dlhodobo bez príjmu. Problém so zamestnaním má aj v dôsledku toho, že bol trestne
stíhaný, keď má ťažkosti získať prácu pre svoj zápis v registri trestov. U zamestnávateľov, u ktorých si
našiel zamestnanie došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodu, že vstúpili do konkurzu. V

súčasnosti býva v byte svojho otca Š. F., ktorý mu vypomáha so zabezpečovaním základných potrieb,
keďže on je v súčasnosti bez príjmu, aj keď sa snaží si nejaké zamestnanie nájsť.

Z písomného vyjadrenia A. G., sestry odporcu bolo zistené, že odporca je toho času bez príjmu v
dôsledku nezamestnanosti a finančne mu vypomáha ona ako aj otec, tak aby bolo výživné určené
posledným rozhodnutím súdu platené.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach odporca bol evidovaný ako
nezamestnaný do 30. 4. 2006, keď bol vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u
zamestnávateľa B., s.r.o. V. nad T.. Uvedená spoločnosť vstúpila do konkurzu a preto bol u nej pracovný
pomer odporcu ukončený . Rovnako tak bol odporca vedený ako zamestnanec spoločnosti C., s.r.o.

M., ktorá spoločnosť bola zrušená z dôvodu likvidácie a pracovný pomer odporcu bol ukončený dňa
25. 2. 2009. V súčasnosti odporca nie je evidovaný ako nezamestnaný, nie je ani poberateľom dávok v
hmotnej núdzi, ani o ne nepožiadal, čo odôvodnil tým, že sa snaží hľadať prácu.

Právne vzťahy účastníkov konania týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom

upravujú ustanovenia § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. Zák. o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
nanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a

-3- 18C 16/10-44

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Súčasne platí podľa ustanovenia § 75 zák. č. 36/2005 Z.z. Zák. o rodine, že pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 zák. č. 36/2005 Z.z. Zák. o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Obdobne podmienky zmeny rozhodnutia upravuje aj ustanovenie § 163 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle
ktorého, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach
možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke v roku 1997, a to rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 13. 8. 1997, v konaní sp. zn. 24C 202/96 o rozvod manželstva rodičov
navrhovateľky. Uvedeným rozhodnutím bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená do starostlivosti
matky L. B. a zo strany otca - odporcu bolo určené výživné vo výške 29,87 eur (900,- Sk). V tomčase maloletá navštevovala materskú školu, príjem matky predstavoval 3.310,- Sk a pracovná odmena
odporcu, ktorý bol vo výkone trestu zaradený na výkon práce dosahovala sumu 3.711,- Sk.
Od uvedeného obdobia nepochybne došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, a to prirodzeným

nárastom nákladov spojených so zabezpečením základných životných potrieb každého človeka, ako aj
so zmenou v jej osobnom živote súvisiacou so štúdiom a prípravou na budúce povolanie.
Na strane odporcu však toho času neboli zistené také okolnosti, ktoré by umožňoval zmenu uvedenej
vyživovacej povinnosti, keďže je nezamestnaný, a doposiaľ určené výživné dosahuje aj hodnotu
minimálnej sumy výživného, ktoré sa určuje bez ohľadu na pomery povinného rodiča (30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené dieťa). Vzhľadom na skutočnosť, že pracovný pomer bol v
predchádzajúcich zamestnaniach ukončený z dôvodu zániku spoločnosti, u ktorej pracoval, nemožno
mu túto situáciu pričítať na zavinenie. Dobu uplynulú od straty posledného zamestnania (február 2009)
doposiaľ, možno hodnotiť vzhľadom na existujúcu situáciu na trhu práce, keď je problém nájsť si
zamestnanie, za primeranú dobu trvania nezamestnanosti odporcu, keď je možné dôvodne ustáliť, že z
objektívnych príčin si nie je schopný nájsť zamestnanie. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že pre

budúcnosť to nevylučuje, že môže dôjsť k inej úprave vyživovacej povinnosti, ak by bolo preukázané,
že žalovaný je nezamestnaný len zo subjektívnych dôvodov,. V čase vyhlásenia rozhodnutia však súd
konštatoval, že

-4- 18C 16/10-45

neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu rozsahu stanovenej vyživovacej povinnosti, a preto návrh
zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého procesne
úspešnému účastníkovi konania vzniká právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade navrhovateľka
procesne neúspešná strana by nemala právo na náhradu trov konania, a žiadne preukázateľné trovy
nevznikli ani na strane odporcu, preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.