Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/202/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217154
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI:

Rozhodnutie

OkresnýsúdBratislavaII,vkonanípredsudkyňouJUDr.BlankouMalichovou,právnejvecinavrhovateľa:
A. G., zast.: JUDr. Katarínou Bielikovou, advokátkou so sídlom Trnavská cesta 82/A, Bratislava proti
odporkynivI.rade:JC.,zast.:JUDr.RastislavomPosluchom,advokátomsosídlomBazová9,Bratislava
a odporkyni v II. rade: Y. , zast.: JUDr. Martinom Kellom, advokátom so sídlom Šafárikovo nám. 4,
Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v I. rade náhradu trov súdneho konania na účet advokáta
JUDr. Rastislava Poslucha, vo výške 282.41 EUR , v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v II. rade náhradu trov súdneho konania na účet advokáta
JUDr. Martina Kella, vo výške 287.69 EUR , v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 25.08.2008 sa navrhovateľ domáhal určenia, že nehnuteľnosť, L.
nachádzajúci sa v bytovom dome s.č. XXXX, postavený na pozemku parc. číslo XXX/XX,. spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/
XXXXXX-in, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra R., obec A., katastrálne územie O.
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. a E. V návrhu uviedol, že na kúpu uvedeného bytu
boli použité finančné prostriedky z ich bezpodielového spoluvlastníctva, vo výške 1.450.000,- Sk. Toto

darovanie považuje za relatívne neplatný právny úkon, ktorý okrem iného odporuje aj § 3 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že určovacou žalobou sa domáha odstránenia jeho neistého postavenia a sleduje
ňou vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu.

K návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 28.01.2009 vyjadrila odporkyňa v II. rade, ktorá navrhla
návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení priznala, že
darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2005 prijala od odporkyne v I. rade finančný dar vo výške 1.450.000,-

Sk. Dňa 29.06.2005 uzatvorila s manželmi B. kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala vlastníčkou
bytu na G. Finančné prostriedky, ktoré prijala ako dar, čiastočne pokryli kúpnu cenu bytu vo výške
2.000.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 23. augusta 2005. Návrh navrhla zamietnuť
dôvodiac nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, neexistenciou naliehavého
právneho záujmu, nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v I. rade, neexistenciou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetu sporu, premlčaním navrhovateľovho nároku

dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a premlčaním navrhovateľovho nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.Odporkyňa v I. rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 29.01.2009, v ktorom poukázala
na nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, pretože v konaní sa nerozhoduje o žiadnych jej
povinnostiach, čo je pre pasívne legitimovaného účastníka konania základnou procesnou podmienkou.

Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom spisu, ústnymi i písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi, zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou v I. rade bolo rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. XXC X/XXXX-XXX zo dňa 18.04.2007 rozvedené, ale rozsudok z dôvodu podania odvolania
navrhovateľom doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Odporkyňa v I. rade, vzala zo spoločnej
domácnosti s navrhovateľom bez jeho súhlasu finančné prostriedky vo výške 1.450.000,- Sk a tieto

mala darovať formou ústnej darovacej zmluvy ich spoločnej dcére Y., na kúpu nehnuteľnosti, bytu č.
X na G.. Kúpa nehnuteľnosti bola zrealizovaná kúpnou zmluvou zo dňa 23.08.2005 a navrhovateľ sa
o nej dozvedel 03.10.2005. Uvedené skutočnosti odporkyňa v I. rade nikdy nepoprela a potvrdila ich
aj v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, vedenom
na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn.: XXP XXX/XX.. Keďže išlo o peniaze, ktoré slúžili na

podnikanie a zveľaďovanie ich nehnuteľnosti, svoju dcéru, odporkyňu v II. rade, požiadal listom zo
dňa 04.04.2008 o vrátenie finančných prostriedkov. V odpovedi, listom zo dňa 10.04.2008 uviedla, že
finančné prostriedky považovala za dar, keďže rodičia v čase darovania neboli v rozvodovom konaní.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že svojho práva sa domáhal určovacou žalobou, pretože dvojročná
subjektívna premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého

z neplatného právneho úkonu, uplynula dňa 03.10.2007. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku
je naliehavý právny záujem daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak
právne postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté.

Odporkyňa v I. rade poukázala na nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto spore, keďže nie je a
ani nikdy nebola vlastníčkou predmetného bytu. Ani navrhovateľ a ani ona, byt za trvania manželstva

nenadobudli do vlastníctva a preto nemôže byť predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Výlučnou vlastníčkou bytu, ktorej vlastnícke právo k bytu nebolo spochybnené, je odporkyňa v II.
rade. Návrh navrhovateľa v tomto konaní neprivodí ani len spochybnenie jej vlastníckeho práva a už
vôbec nie zmenu v prospech tretích osôb. Poukázala na absenciu naliehavého právneho záujmu aj z
toho dôvodu, že i v prípade, ak by súd návrhu vyhovel, nebolo by takéto rozhodnutie vkladuschopnou

listinou a právne postavenie účastníkov konania by sa nezmenilo. Uviedla, že nedôvodnosť návrhu vidí
aj v tom, že odporkyňa v II. rade nadobudla nehnuteľnosť za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk a predmetom
darovania bola čiastka 1.450.000,- Sk, čo navrhovateľ nespochybnil. Teda darovaná suma, tvorila len
časť kúpnej ceny nadobudnutej nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že i v prípade, ak by sa súd prejudiciálne
zaoberal otázkou platnosti úkonu darovania, ani prípadné rozhodnutie v prospech navrhovateľa by

nemohlo privodiť zmenu vlastníckeho práva. Na objasnenie situácie dodala, že peniaze ktoré dcére,
teda odporkyni v II. rade darovala, šetrili spolu s navrhovateľom a to práve za účelom kúpy bytu pre ňu.

Odporkyňa v II. rade uviedla, že dňa 29.06.2005 uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala
vlastníčkou bytu na G.. Za byt zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 2.000.000,- Sk, z ktorej 1.450.000,- Sk
získala dňa 27.06.2005 darovacou zmluvou, 300.000,- Sk mala na knižke a zvyšok peňazí si požičala.

Darovaciu zmluvou uzavrela výlučne s matkou. Uviedla, že navrhovateľ k takému konaniu odporkyni v
I. rade nedal súhlas, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa takýto úkon stal platným. Neplatnosti právneho
úkonu a ani vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu sa však v
premlčacej lehote nedomáhal.

Poukázala i na to, že nedošlo k naplneniu podmienky ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka,

pretože predmetný byt nenadobudol za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ani jeden z manželov, teda ani navrhovateľ ani odporkyňa v I. rade, ale nadobudla ho ona do
svojho výlučného vlastníctva. Poukázala i na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a jej
pasívnej legitimácie, i na absenciu naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci.Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,
s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny
úkon neplatný.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 80 pís. c Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, keď
mal preukázané, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady ani procesného ani
hmotného práva na podanie žaloby.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia, že byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome s.č.
XXXX, p.ostavený na pozemku parc. číslo XXX/XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.-in, zapísaný na LV č. XXXX,
vedenom Správou katastra R., obec A. katastrálne územie O. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov A. a JC..

Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či je na podaní takéhoto návrhu naliehavý právny
záujem, v zmysle § 80 pís. c O.s.p. Navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým, že jeho

právne postavenie sa stalo neistým a to v dôsledku toho, že mu uplynula subjektívna premlčacia lehota
na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu.

Správnosť zvolenia inštitútu určovacej žaloby podložil citáciou z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo 36/99, podľa ktorého : " žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny
záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi
prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a
teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia
žalobajespravidlavždyprípustnávovzťahuknehnuteľnostiamzdôvodu,žerozsudokvyhovujúcižalobe
môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu, ak došlo
k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu."Súd sa s aplikáciou určovacej žaloby na daný prípad nestotožnil a v tomto prípade ju považuje za
neprípustnú. Vychádzajúc z citácie uvedeného rozhodnutia , súd poukazuje na to, že právne postavenie
navrhovateľa nebolo neistým a podľa názoru súdu je daný stav možné odstrániť v rámci riešenia iných

právnych inštitútov. Zmeškanie lehoty na domáhanie sa nároku žalobou na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z relatívne neplatného právneho úkonu, nemožno nahrádzať využitím inštitútu
určovacej žaloby. V prípade využívania takéhoto alternatívneho riešenia aplikácie jednotlivých druhov
žalôb, by inštitút premlčania úplne stratil svoje opodstatnenie.

Okrem toho, zo samotnej citácie vyplýva, že určovacia žaloba je prípustná, ak došlo k porušeniu

vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. V tomto prípade možno uvažovať
( v rovine teoretickej ), len o relatívne neplatnom právnom úkone, ktorý vznikol poskytnutím daru z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, len jedným z manželov.

Vychádzajúc priamo z citácie časti vety "... rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov
na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu...", súd poukazuje na nedostatok procesných
podmienok návrhu. Keďže navrhovateľ nebol pôvodným darcom a ani vlastníkom bytu, špecifikovaného

v petite jeho návrhu, nemôže dôsť ani k obnove jeho vlastníckeho práva k bytu. Toto nikdy neexistovalo.
Nemôže byť teda ani nositeľom aktívnej legitimácie v spore. Rovnako odporkyne i v I. i v II. rade, nemôžu
byť nositeľkami pasívnej legitimácie v tomto spore, pretože uvedený byt nikdy nebol v bezpodielovom
spoluvlastníctve odporkyne I. rade a navrhovateľa a nemohol byť ani v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľa a odporkyne v II. rade, keďže táto je jeho dcérou.

Okrem uvedeného, návrhu nemožno vyhovieť ani z toho dôvodu, že rozsudok vyhovujúci návrhu by
nemohol byť vkladuschopnou listinou, teda nemohol by vyvolať zmenu vlastníckeho práva a už vôbec
nie na bezpodielového spoluvlastníka, ktorý spoluvlastníckym právom k bytu nikdy nedisponoval.

Z dôvodov vyššie uvedených sa súd otázkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania
prejudiciálne nezaoberal.

Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade keď boli jedným z manželov darované
finančné prostriedky z ich bezpodielového spoluvlastníctva, nemôže sa druhý z manželov domáhať,
že nehnuteľnosť vo vlastníctve tretej osoby, nadobudnutá za cenu, ktorej časť tvorili aj tieto finančné
prostriedky, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania odporkyne v 1. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 282,41 €. Trovy
právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení účinnom od 01. 06. 2009. Základná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 11
ods. 1 písm. c) je 1/13 výpočtového základu, ktorá v roku 2009 predstavuje sumu 53,49 €, a nie 54,79 €,
ako si uplatňuje právny zástupca odporkyne v 1. rade, a preto súd priznal právnemu zástupcovi odmenu
za 4 úkony právnej služby á 53,49 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.
08. 2009, 2x účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2009 a 06. 10. 2009), 19 % DPH vo výške 40,65 € a

režijný paušál 4x á 6,95 €, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 282,41 €.

Trovy konania odporkyne v 2. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré si advokát uplatnil za 4
úkony právnej služby spolu vo výške vo výške 2.695,49 €, pričom pri určovaní základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzal z ceny nehnuteľnosti 2.000.000,- Sk (66.387,83 €).Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2009 je základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo
práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Vo vzťahu k úkonom právnej služby vykonaným do 31. 05. 2009 súd nemôže pri určovaní základnej
sadzby tarifnej odmeny vychádzať z ceny nehnuteľnosti, ktorá je založená len na tvrdení účastníkov
konania, bez toho, aby bola súdu inak preukázaná. V spise sa nenachádza ani kúpna zmluva ani
znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 06. 2009 je základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a

predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, alebo jej slúži na bývanie; to neplatí
vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

Na základe citovaných ustanovení priznal súd trovy právneho zastúpenia odporkyne v 2. rade za 4 úkony
právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 v znení

neskorších predpisov (2 vykonané v znení vyhlášky účinnom do 31. 05. 2009 a 2 vykonané v znení
vyhlášky účinnom od 01. 06. 2009) spolu vo výške 287,69 € (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.
01. 2009, vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2009, účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2009 a dňa 06. 10. 2009:
4x á 53,49 €, režijný paušál 4x á 6,95 €, 19 % DPH vo výške 45,93 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.