Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/66/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107217030
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu T. S., a.s., B., V. XXX/

A,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v T., N. T. č. XXXX/XX. proti
žalovanému M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom B. XXX/X-XX,. D. N. V.,
prechodne bytom L. R., H. XXX. o zaplatenie 810,38 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 810,38 Eur spolu s 6% ročným úrokom
z omeškania od 06.03.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 187,49 Eur, k rukám JUDr. J. Č.,
advokáta, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 24.413,50

Sk (810,38 Eur) s 15% ročným úrokom z omeškania od 06.03.2005 do zaplatenia a trovy konania.
Uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pripojení č. 1884554 vrátane dodatku k zmluve. Využívaním
služieb žalovaným mu vznikla celková pohľadávka vo výške žalovanej sumy ako nezaplatené poplatky
za hovorné, mesačné poplatky a zmluvná pokuta za porušenie dohodnutých zmluvných záväzkov.
Poukázal na to, že vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie pokusom o zmier. Žalovaný na výzvu
nereagoval. Navrhol vydať platobný rozkaz.

Tunajší súd návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému
do vlastných rúk a preto bol podľa § l73 ods. 2 O. s. p. zrušený.

Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto postupoval pri doručovaní v predmetnej veci podľa §

48 ods. 4 O.s.p. Uznesením zverejnil na úradnej tabuli súdu, že bude doručovať zásielky pre žalovaného
ukladaním v spise.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil a o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Súd preto prejednal a
rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného, pričom vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov (§
101 ods. 2 O.s.p.).Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení č. 1884554 vrátane dodatku, ako aj
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónne služby žalobcu,
faktúrami - daňovými dokladmi, špecifikáciou pohľadávky, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel dňa 18.11.2004 so žalovaným zmluvu o pripojení č. 1884554 na mobilný telefón č.
XXXXXXXXXX Nokia 3100. Žalovaný za užívanie tohto telefónu nezaplatila faktúry za obdobie od
15.11.2004 do 14.12.2004, od 15.12.2004 do 14.01.2005, od 15.01.2005 do 14.02.2005 v celkovej
výške 24.413,50 Sk. Súčasťou tejto zmluvy o pripojení bol aj Dodatok, ktorého predmetom bol predaj
mobilného telefónu určeného na používanie v sieti M. G.. V tomto dodatku sa žalovaný zaviazal k

zmluvnej pokute 15.000,- Sk pre prípad, že dôjde k porušeniu zmluvných podmienok.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Zozákonaoochranespotrebiteľač.634/1992Zb.,ktorý platilvčaseuzavretiazmluvymedziúčastníkmi,
z dikcie ustanovenia § 23 a ods. 1 (vloženého do tohto zákona novelou č. 616/2004) vyplývalo, že
spotrebiteľskými zmluvami sú akékoľvek zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný
je teda prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Z uvedeného treba mať za to,
že každá zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek
iného zákona (teda aj zákona o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z.z. ) môže mať povahu

spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty. Zmluva uzatvorená podľa zákona č. 610/2003
Z.z. o telekomunikáciách (predpis verejného práva) neurčuje charakter vzťahu poskytovateľa služieb a
konečnéhoužívateľa.Vzhľadomnato,žeúčastníkmitejto zmluvyježalobcaakoobchodnáspoločnosťa
žalovaný ako občan nepodnikateľ, ako aj vzhľadom na predmet tejto zmluvy, vznikol podľa názoru súdu
medzi účastníkmi konania záväzkovo právny vzťah občianskoprávneho charakteru, ktorý zodpovedá

spotrebiteľskej zmluve. Preto bolo potrebné v konkrétnom prípade zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
konania v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách, (spolu so všeobecnými podmienkami)
posudzovať podľa § 23 a zák.č. 634/1992 Zb. ktorý platil do 1.7.2007, pretože svojim obsahom spĺňali
znaky typovej zmluvy, v ktorej žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ.

Podľa 23a ods. 2 cit. zák. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu

(ktorým je Občiansky zákonník), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýprávnyvzťahjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu,
ktorým bezpochybne je zmluva zo dňa 18.11.2004, v ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť za
poskytnuté služby spojené s užívaním telefónu. V konaní nebolo preukázané, že by tento dlh vo výške
žalovanej sumy žalovaný zaplatil. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalobca v predmetnej veci uplatňoval okrem zaplatenia uvedeného dlhu aj zmluvnú pokutu a úrok z
omeškania vo výške 15 % per annum (ročne).

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvnou (konvenčnou ) pokutou v zmysle § 544 sa teda rozumie postih dlžníka v prípade porušenia

zmluvnej povinnosti. Hoci občiansky zákonník neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty,
zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka a nemala by predstavovať neprijateľnú podmienku podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany žalovaného sa dohodnutá zmluvná pokuta

javí byť primeranou a nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Preto súd vyhovel žalobe aj v časti
predstavujúcej nárok na zaplateniu zmluvnej pokuty.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca ho uplatňoval v predmetnej veci vo výške 15 %. Túto výšku
požadoval na základe dohody so žalovaným, ktorá vyplývala zo všeobecných zmluvných podmienok
(čl. 11).

Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie voči
dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil
ako vzťah občianskoprávny, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na výšku úrokov použiť
ustanovenia § 517 Obč. zákonníka.

Podľa § 517 ods. l,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj
úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

Ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka bolo konštituované ako ustanovenie kogentnej povahy. To
znamená, že zákonodarca vylučuje, aby výška úroku z omeškania bola v občianskoprávnych vzťahoch

dohodnutá inak, ako stanovuje právny predpis, ktorým sa toto ustanovenie vykonáva. Ak si teda
účastníci dohodli úrok 15 % mesačne, ich dohoda v tejto časti odporuje zákonu, a preto je v zmysle § 39
Obč. zákonníka neplatná. Zároveň treba mať za to, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá tiež spôsobuje neplatnosť.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za

preukázané, že žalovaný nezaplatil za služby poskytované žalobcom riadne a včas. Dostal sa teda do
omeškania najneskôr dňom splatnosti faktúry týkajúcej sa nezaplateného hovorného a zmluvnej pokuty,
pretomážalobcanároknazaplatenieúrokuzomeškania.Výškaúrokupredstavovalavtomčasepodľa§
3nariadeniavládyč.87/l995Z.z.dvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNBSplatnejkudňuomeškania,
teda v konkrétnom prípade 3 %, teda 6 %. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd žalobu vo zvyšku

prevyšujúcom tento úrok oproti úroku uplatnenému (15 %) zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania , ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.Keďže žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, ktorá predstavovala neúspech v
nepriznanom úroku v požadovanej sume, súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Tie predstavovali zaplatený súdny poplatok vo výške 48,50 Eur, trovy právneho

zastúpenia za dva úkony vo výške 116,80 Eur (príprava, prevzatie, pojednávanie) á 51,45 Eur + 2 režijný
paušál 6,95 Eur. Trovy právneho zastúpenia celkovo teda predstavujú 138,99 Eur (vrátane 19 % DPH
= 22,19 Eur).

Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný

počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.