Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/235/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109229548
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne J. S., občianky SR, bytom T. - O., M. č. XXX/XX,. práv.
zast. JUDr. M. M., advokátom so sídlom v N., J. P. č. XX/XX. proti žalovaným: 1/ M. S., občanovi SR,
bytom T. - O., M. č. XXX/XX. a 2/ A. P., s.r.o. so sídlom v T., J. č.X,. IČO XX. XXX. XXX. o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd v y d á v a nasledovné predbežné opatrenie :

"Žalovanému 1/ s a z a k a z u j e disponovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať so stavbou
- rodinným domom, súp. č. 306 stojacom na parc. č. 358, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 358 o celkovej výmere 209m2, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 359 o celkovej
výmere 216m2, ktoré sa nachádzajú v obci T., k. ú. O., a ktoré sú zapísané na LV č. 1478 vedenom
na S. K. T..

Žalovanému 2/ s a z a k a z u j e disponovať, realizovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať so

svojím právom predstavujúcim záložné právo k stavbe - rodinnému domu, súp. č. 306 stojacom na parc.
č. 358, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 358 o celkovej výmere 209m2, pozemkom
- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 359 o celkovej výmere 216m2, ktoré sa nachádzajú v obci T.,
k. ú. O., a ktoré sú zapísané na LV č. 1478 vedenom na S. K. T., a ktoré je zapísané v časti C tohto
listu vlastníctva pod por. č. V 3269/09."

Žalobkyni s a u k l a d á , aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala vo veci samej žalobu

o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 06.07.2009 a žalobu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 09.12.2009 domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie,
ktorým žalovanému 1/ zakáže disponovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať so stavbou -
rodinným domom, súp. č. 306 stojacom na parc. č. 358, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 358 o celkovej výmere 209m2, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 359 o

celkovej výmere 216m2, ktoré sa nachádzajú v obci T., k. ú. O., a ktoré sú zapísané na LV č. 1478
vedenom na S. K. T. a žalovanému 2/ zakáže disponovať, realizovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom
nakladať so svojím právom predstavujúcim záložné právo k stavbe - rodinnému domu, súp. č. 306
stojacom na parc. č. 358, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 358 o celkovej výmere
209m2, pozemkom - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 359 o celkovej výmere 216m2, ktoré sa
nachádzajú v obci T., k. ú. O., a ktoré sú zapísané na LV č. 1478 vedenom na S. K. T., a ktoré je

zapísané v časti C tohto listu vlastníctva pod por. č. V 3269/09. Uviedla, že spolu so žalovaným 1/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, zapísaných v LV č. 1478 v k. ú. O..Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo právoplatne rozvedené dňa 22.07.2008, pričom týmto dňom
zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré do dnešného dňa nebolo vyporiadané.
Žalovaní 1/ a 2/ uzavreli dňa 06.07.2009 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom

ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v LV č. 1478 v k. ú. O. a povolením vkladu dňa 08.10.2009 nastali
právne účinky predmetnej záložnej zmluvy a nehnuteľnosti boli založené ako celok žalovaným 1/ v
prospech žalovaného 2/ ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia splatenia dlhu žalovaného
1/ voči žalovanému 2/, ktorý vyplýva zo zmluvy o úvere č. 2009/003, ktorú žalovaní medzi sebou
uzavreli dňa 19.06.2009. Z LV č. 1478 jednoznačne už v čase podpisu záložnej zmluvy vyplývalo,

že okrem žalovaného 1/ je vlastníkom aj žalobkyňa, a je nepochybné, že žalovaný 1/ vedel, že bez
súhlasu žalobkyne nesmie vykonať žiaden dispozičný právny úkon s predmetnými nehnuteľnosťami,
lebo v tom čase nebol ani splnomocnený žalobkyňou na podpis takejto záložnej zmluvy a nemal
s ohľadom na zaniknuté, (ale ešte nevyporiadané) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žiadne
zákonné oprávnenie disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami bez súhlasu druhého spoluvlastníka.
Žalovaný 2/ si taktiež musel byť vedomý, s ohľadom na verejný charakter údajov o vlastníkoch

nehnuteľností evidovaných na príslušnom katastri, že okrem žalovaného 1/ je spoluvlastníkom aj
žalobkyňa a že v v čase podpisu záložnej zmluvy už žalobkyňa so žalovaným 1/ neboli manželia,
čoho dôkazom je aj to, že na predtlači zmluvy údaje o manželke neboli na zmluve o úvere vyplnené.
Teda žalovaný 1/ nemohol v prípadoch spoločných vecí konať aj za žalobkyňu, tak, ako je uvedené v
ust. § 145 Občianskeho zákonníka, aj s ohľadom na to, že zriadenie záložného práva nie je bežnou

vecou. Vzhľadom k tomu, že z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že sa jedná v prípade žalovaného 2/
o úžeru, ktorú si chce uspokojiť z majetku osoby, ktorej nevznikla žiadna zodpovednosť za splatenie
dlhu a vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ svojvoľne zrealizoval právne úkony, ktorými reálne nakladal
s majetkom, ktorý nepatrí len jemu a s ohľadom na to, že žalovaný 1/ splnomocnil v zmluve o
úvere tretiu osobu bez súhlasu druhého spoluvlastníka nielen na uzavretie záložnej zmluvy ale aj na

realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva k predmetným nehnuteľnostiam a boli vykonané úkony na
zavkladovanie zmluvy, v ktorej absentuje podpis druhého spoluvlastníka, je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov konania zákazom nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami tak, aby nedošlo
k zmene vlastníckeho právo alebo realizácii záložného práva, než bude vo veci samej meritórne
rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že existuje dôvodná obava z toho, že žalovaní 1/ a 2/ môžu konať na

úkor vlastníckych práv žalobkyne. Pokiaľ nebude dočasne zamedzené žalovaným 1/ a 2/ nakladať resp.
disponovať s predmetným nehnuteľnosťami, je možné, že budú vykonané také právne úkony, ktorými
žalobkyňa príde o svoje subjektívne práva k predmetným nehnuteľnostiam a tým by bol zmarený účel
súdneho výroku o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý by garantoval žalobkyni, že jej vlastnícke
práva nebudú dotknuté nezákonnou činnosťou žalovaných, resp. jedného z nich. Preto sa žalobkyňa

domáhala súdnej ochrany.

Podľa § 74 ods.1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods.1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 3 O. s. p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania; ak ide o konanie, ktoré možno začať bez návrhu, súd

vydá uznesenie o začatí konania.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebealebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov
účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho
vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy.

Z listinných dokladov predložených žalobkyňou mal súd zistené, že manželstvo žalobkyne a

žalovaného 1/ bolo právoplatne rozvedené dňa 30.07.2008, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.
15C/70/2008-27zodňa22.07.2008atýmtodňomzanikloajichbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.
Žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ dňa 19.06.2009 zmluvu o úvere č. 2009/003, ktorou si žalovaný 1/
požičal sumu 2.800,-€ s ročnou percentuálnou mierou nákladov 150,07 % a ktorú sa zaviazal splácať po
66,-€ týždenne, s tým, že vráti celkove sumu 6.864,-€. Na zabezpečenie pôžičky uzavreli žalovaný 1/ so

žalovaným2/dňa06.07.2009zmluvuzriadenízáložnéhoprávakuvšetkýmnehnuteľnostiam,zapísaným
v LV č. 1478 v k. ú. O., hoci nehnuteľnosti patria aj žalobkyni. Z LV č. 1478 v k. ú. O. jednoznačne
vyplýva, že vlastníkmi sú žalobkyňa a žalovaný 1/ v podiele 1/1. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/
založil nehnuteľnosti patriace aj žalobkyni bez jej súhlasu tretej osobe, za účelom uspokojenia vlastného
dlhu z titulu zmluvy o úvere, je daná dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia v prípade určenia

neplatnosti uvedenej zmluvy bude ohrozený. Ak by došlo k realizácii záložného práva v prospech
žalovaného 2/, je reálny predpoklad, že tento by nehnuteľnosti previedol na iné osoby a žalobkyňa by
svoj majetok už nemohla získať späť. Nie je vylúčené, že ak by aj došlo k určeniu neplatnosti uvedenej
záložnej zmluvy, že žalovaný 1/ nebude v tomto konaní pokračovať a nezaloží nehnuteľnosti v celosti
u iného nebankového subjektu. Preto súd návrhu vyhovel, lebo bez predbežnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi by bolo vlastnícke právo žalobkyne ohrozené.

Žalobkyňa nepodala spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia návrh na určenie neplatnosti
záložnej zmluvy zo dňa 06.07.2009 ani návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a, preto ju súd zaviazal, aby tak urobila v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o predbežnom
opatrení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.