Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Cbi/82/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1004117322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: N. R. G., a.s. D.

XX,. XXX. XX. N., IČO: XX XXX. XXX. proti žalovanému: D. F., s.r.o, R. XX/XXXX,. XXX. XX. D. K., IČO:
XX. XXX. XXX. o určenie pravosti pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu S., a.s., S. XX. P., IČO:
XX. XXX. XXX,. vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 2 K 41/03 takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.186,61 eura je oprávnená ako pohľadávka 1. triedy.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 431,52 Eur na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 8.11.2004 si uplatnil žalobca právo na určenie pravosti svojej pohľadávky
vo výške 96.000,- Sk voči dvom veriteľom, ktorí popreli jeho pohľadávku na prieskumnom pojednávaní.

Podaním zo dňa zobral žalobu späť voči žalovanému v 2. rade späť z dôvodu zániku práva žalovaného

v 2. rade byť účastníkom v konkurze na majetok S., a.s. a súd uznesením číslo konania č.k.:15 Cbi
82/2004 -186 z 2.2.2009, právoplatným 3.3.2009 v znení opravného uznesenia č.k.: 15 Cbi 82/04-188
z 24.2.2008, právoplatného 27.3.2009 voči nemu konanie zastavil. Ďalej pokračoval so spoločnosťou
D. F. ako s jediným žalovaným.

Žalobou podanou na súde dňa 8.11.2001 si teda uplatnil žalobca voči žalovaným ako popierajúcim
konkurzným veriteľom právo na určenie pravosti pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu
S., a.s. v konkurze, S. XX,. XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX vyhlásenom uznesením Krajského súdu
v Bratislave spisovej značky 2 K 41 /03 vo výške 96.000,- Sk z titulu vyfakturovanej ceny podľa

zmluvy o poskytnutí účtovných služieb uzatvorenej dňa 11.6.2002, vyfakturovanej faktúrou žalobcu
číslo 2003058 z 27.11.2003 voči úpadcovi čiastkou 96.000,- Sk vrátane DPH. Prihláškou si prihlásil
žalobca do konkurzu túto pohľadávku, ktorá bola žalovanými popretá a správcom konkurznej podstaty
na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 4.8.2004 uznaná ako pohľadávka I. triedy. Žalobca oprel
svoju žalobu o zmluvy o poskytnutí účtovných služieb z 11.6.2002, faktúru žalobcu číslo 2003058 ako
aj saldokonto úpadcu.

Žalovaný v I. rade sa k žalobe vyjadril podaním z 23.6.2005 v ktorom pohľadávku žalobcu v plnom
rozsahu uznal.Žalovaný v II. rade sa k žalobe písomne vyjadril dňa 28.12.2004 v ktorom vyjadrení uviedol, že vyššie
uvedenú zmluvu za úpadcu podpísali neoprávnené osoby Ing. B. G. a Mgr. M. R., pričom podpisovať za
spoločnosť mohol iba B. G. a J. M.. Osoby konajúce v zhode so žalobcom sa viackrát pokúšali odvolať

J. M.. Krajským súdom v T. bolo v konaní vedenom pod spisovou značkou 20 Cb 6/02 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1 Obo 251 /02 rozhodnuté o neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia spoločnosti, ktorým bol menovaný odvolaný s funkcie podpredsedu predstavenstva. Bolo
vydané aj predbežné opatrenia, ktorým súd zakázal úpadcovi disponovať s vlastníckym právom k
nehnuteľnostiam v k. ú. P. a S. T.. Ďalej uviedol, že Daňový úrad P. vykonal v mesiaci marec a apríl

2004 daňovú kontrolu u úpadcu podľa protokolu o daňovej kontroly z 19.4.2004, pričom kontrolovaným
obdobím bol rok 2002. Daňovému úradu zmluva o poskytovaní účtovných služieb ani faktúra neboli
predložené. Predmetná faktúra bola vystavená až koncom roku 2003. Navrhol žalobu v plnom rozsahu
zamietnuť.

Súd rozhodol vec rozsudkom číslo konania 15 Cbi 82/04 - 93 z 15.12.2005, ktorým súd žalobu žalobcu
zamietol. Rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4 Obo

47/2006 z 23.10.2007, právoplatným 5.12.2007 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že tento vychádzal len z výpovede svedkyňe E. H., ktorá
vykonávala práce účtovného charakteru až v roku 2003 na základe pracovnej zmluvy k žalobcovi pre
úpadcu a neskúmal či žalobca vykonával práce dohodnuté v zmluve aj v roku 2002.

Prvostupňový opätovne vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 4.9.2008 a 11.6.2009.

Podľa § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani jeden z
konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá
pre zistenie pohľadávky význam.

Podľa § 24 ZKV správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť
pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.

Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky a
poradia, môžu sa domáhať svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde ktorý
vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu
a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do
právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán.

V danom prípade žalobca ako veriteľ pohľadávky podal na súde dňa 8.11.2004 žalobu na určenie
pravosti pohľadávky vo výške 96.000,- Sk na základe výsledkov prieskumného pojednávania konaného
dňa 8.4.2004 o výsledkoch, ktorého bol upovedomený súdom listom zo 4.10.2004, doručeným mu dňa
8.10.2004. Žalobca si preto právo na určenie pravosti pohľadávky uplatnil na súde včas.

Žalobca sa teda v žalobe domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 96.000,- Sk z titulu dohodnutej

ceny podľa zmluvy o poskytnutí účtovných služieb uzatvorenej dňa 11.6.2002. Podľa článku II.
predmetnej zmluvy predmetom zmluvy malo byť poskytnutie služieb odberateľovi / úpadcovi / pri vedení
účtovníctva, daní rozpočtovníctva a štatistiky v priebehu obdobia roku 2002. Správca konkurznej
podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 4.8.2004 pohľadávku žalobcu uznal.
Popreli ju dvaja veritelia - žalovaný v I. a II. rade. Neskôr žalovaný v I. rade na ktorého bol vyhlásený

konkurz pohľadávku žalobcu uznal. Žalovaný v II. rade však naďalej namietal tú skutočnosť, že
zmluva bola podpísaná dodatočne osobami, ktoré neboli oprávnené konať za úpadcu a zrejme bola aj
antidatovaná resp. i simulovaná.

Antidatovanie ani simulovanie zmluvy v konaní preukázané nebolo.Súd dospel k záveru, že predmetom zmluvy o poskytovaní účtovných služieb malo byť vedenie
účtovníctva, daní, rozpočtovníctva a štatistiky v priebehu roku 2002. Podľa výslovného znenia zmluvy
predmetom zmluvy boli práce ktorých vykonanie bolo dohodnuté v priebehu roku 2002. Samotná zmluva

uzatvorená dňa 11.6.2002 a jej predmetom bolo vykonávanie účtovných služieb v roku 2002. Do tohto
zmluvného obdobia však nemohlo spadať obdobie roku 2002 pred uzavretím zmluvy a, ale len obdobie
od 11.6. do 31.12.2002

Nebolopreukázanévsúdnomkonaní,anitožespoločnosťS.,a.s.zamestnávalavroku2002pracovníka
povereného viesť účtovníctvo. Z daňovej kontroly vykonanie daňovým úradom v P. za účtovné obdobie

roku 2002 je zrejmý rozsah účtovníctva vykonaného v roku 2002. Preto súd v zmysle § 120 ods. 3
OSP si mohol osvojiť v tomto smere i zhodné tvrdenia účastníkov konania ako aj uznanie pohľadávky
samotným správcom konkurznej podstaty, ktorý po vyhlásení konkurzu prevzal účtovníctvo úpadcu.

Pokiaľ ide o námietku ďalšieho popierajúceho veriteľa o nedostatku oprávnenia Ing. M. R. konať
menom úpadcu, podľa zápisu v obchodnom registri v mene spoločnosti konalo predstavenstvo, pričom
za spoločnosť podpisovali vždy predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva tak, že k

vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúcich pripoja svoj
podpis.

V čase uzatvorenia zmluvy boli v obchodnom registri úpadcu zapísaní ako predseda predstavenstva
Ing. B. G. a podpredseda predstavenstva Ing. M. R..

Podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich

zverejnenia.

Na základe toho sú vyhodnotil fakturáciu čiastky 96.000,- Sk za vedenie ekonomickej agendy,
spracovanie účtovníctva a daňovej uzávierky za obdobie roku 2002 ako oprávnenú. Na tomto závere
nemení ani skutočnosť, že faktúra žalobcu bola vystavená až v roku 2003.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu

trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdnych poplatkov, a to za žalobu 3.000,- Sk a za odvolanie vo
výške 10.000,- Sk- t.j. 431,52 Eur. V písomnom vyhotovení rozsudku súd v zmysle § 164 OSP vykonal
opravu výpočtu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v

Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 OSP/.