Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/153/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106224354
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa S. B. D. T.,

so sídlom T., L. XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi A. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
bytom T., H. XXXX/XX,. v konaní zastúpenom JUDr. J. L., advokátom, so sídlom T., N.. S.. A. č. XX. o
uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 6.321,- Sk k rukám JUDr.
J. L., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s ním zmluvu, predmetom ktorej by
bol prenájom terasy nachádzajúcej sa v T., na H. ulici č. XXXX/XX. za nájomné 1.000,- Sk mesačne.

Súčasne sa domáhal zaplatenia dlžného nájomného za obdobie od 1.3.2006 do 30.6.2006 v celkovej
výške 4.000,- Sk, alternatívne uloženia povinnosti odstrániť altánok a zaplatiť dlžné nájomné až do
takéhoto odstránenia. Uviedol, že na základe uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 16.5.2005
je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt č. X,. ktorý je vo výlučnom vlastníctve
odporcu ako aj terasa, ktorá má byť predmetom nájmu. Dňa 15.11.2005 bol rozhodnutím zhromaždenia
vlastníkov bytov bytového domu v T. na H. ul. č. XX. poverený uzavretím nájomnej zmluvy s odporcom,
pričom toto zhromaždenie súčasne určilo aj výšku mesačného nájmu na 1.000,- Sk. Terasa, ktorú
užíva výlučne odporca a na ktorej si svojvoľne postavil altánok, je spoločnou časťou bytového domu a

teda patrí všetkým vlastníkom bytov. Z tohto dôvodu ju odporca nemôže užívať len na základe svojho
vlastného rozhodnutia, bez akéhokoľvek zmluvného základu a bezplatne.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Predovšetkým namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto
spore. Okrem toho uviedol, že mu zo žiadnej zmluvy ani z právneho predpisu nevyplýva povinnosť
uzavrieť nájomnú zmluvu a z tohto dôvodu mu nemôže byť takáto povinnosť uložená súdnym
rozhodnutím. Poukázal na to, že predmetná terasa je vlastne strechou nad jednou z garáží a môže ju
užívať len vlastník jedného bytu a to konkrétne on. Z tohto dôvodu nemôže byť v zmysle ust. § 2 ods. 4

zák. č. 182/1993 Z.z. považovaná za spoločnú časť bytového domu. Stavbu altánku riadne ohlásil ako
drobnú stavbu M. Ú. v T. a bola odsúhlasená aj vtedajším O. Ú. T., odborom P. O..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením zmluvy o výkone správy,
zápisníc zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 9.2.2005 a 15.11.2005, listu odporcu zo dňa
30.9.2005, písomnej korešpondencie medzi účastníkmi ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy, faktúry č.992060181, vyjadrenia právneho zástupcu odporcu k návrhu zo dňa 14.2.2007, ohlásenia stavebnej
úpravy zo dňa 23.10.2003, oznámenia M. Ú. v T. zo dňa 2.12.2003, staviska O., odboru P. O. v T. zo
dňa 17.10.2001, prehlásenia p. V. B. zo dňa 2.6.2000, spisového materiálu ku vkladovému konaniu

V 2829/95, listu M. Ú. zo dňa 13.3.2007, listu p. P. B. zo dňa 20.3.2007, projektovej dokumentácie,
fotografiami altánku, nákresu bytového domu a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. 5340 pre k.ú. T. je odporca výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho
sa v bytovom dome súp.č. 1600 stojacom na pozemku parc.č. 1553/70. Súčasne je spoluvlastníkom
spoločných častí a zariadení tohto bytového domu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 71/846-in.

Predmetný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu nadobudol na
základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej s navrhovateľom dňa 2.10.1995. Z čl. 3 tejto zmluvy
vyplynulo, že sporná terasa nebola pri prevode vlastníctva označená za spoločnú časť domu.

Navrhovateľ na základe uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 16.5.2005 vykonáva funkciu správcu
bytového domu v T., na ul. H. č. XXXX.. Na schôdzach vlastníkov bytov, konaných dňa 9.2.2005,
15.11.2005 bola prerokovávaná otázka užívania terasy odporcom. Na základe výsledkov hlasovania

týchto schôdzí oslovil navrhovateľ odporcu vo veci uzavretia nájomnej zmluvy, na základe ktorej by za
užívanie terasy platil nájomné vo výške 1.000,- Sk mesačne. Súčasne odporcovi za užívanie terasy
vystavil faktúru na 4.000,- Sk, čo má byť odplata za jej užívanie za obdobie marec-jún 2006.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že terasa je vytvorená zo strechy garáže a je priamo napojená na
byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Stavebný charakter a umiestnenie terasy neumožňuje

jej užívanie všetkým vlastníkom bytov v danom bytovom dome. Na základe súhlasu majiteľa garáže,
ktorého strecha tvorí terasu, riadneho ohlásenia drobnej stavby a schválenia dokumentácie, postavil
odporca na terase prístrešok.

Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy
domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zák.č. 182/1993 Z.z. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o

prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a
priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú
len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov.

Podľa § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov

samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne.

Odporca je vlastníkom bytu č. X,. ktorý sa nachádza v bytovom dome súp.č. 1600 na H. ulici v T..
Výlučne z tohto bytu je prístup na terasu, ktorá je tvorená strechou garáže. Vzhľadom na svoj charakter a
umiestnenie nemôže terasa objektívne slúžiť všetkým vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome.

Ustanovenie § 2 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. obsahuje legálnu definíciu spoločných častí domu, keď
musí ísť o také jeho časti, ktoré sú nevyhnutné na podstatu a bezpečnosť bytového domu a súčasne sú
určenénaspoločnéužívanie.Spornáterasanemánevykazujetakétoznakyaztohtodôvodujunemožno
považovať za spoločnú časť domu, ktorej spoluvlastníkmi sú všetci vlastníci bytov. Sám navrhovateľpri prevode vlastníckeho práva k bytu č. X na odporcu neoznačil túto terasu za spoločnú časť domu,
pričom podľa ust. § 5 ods. 1 písm. c) zák.č. 182/1993 Z.z. je určenie a označenie spoločných častí
domu obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Z uvedeného je zrejmé, že ju sám

za spoločnú časť domu nepovažoval a teda ani nebola predmetom prevodu vlastníckeho práva.

Aj vzhľadom na skutočnosť, že terasa, ktorej užívanie bolo predmetom tohto sporu, nie je podľa
názoru súdu spoločnou časťou domu, nie je navrhovateľ v danom spore aktívne vecne legitimovaný.
Navrhovateľ je na základe uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 16.5.2005 v postavení správcu
bytového domu súp.č. 1600 v T.. Podľa § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. je povinný vykonávať správu

majetku samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže
predmetom sporu sú nároky spojené s užívaním terasy, ktorá podľa názoru súdu nie je spoločnou
časťou domu a teda nie je majetkom všetkých vlastníkov bytov, nie je navrhovateľ oprávnený uplatňovať
v súdnom konaní vo vlastnom mene žiaden nárok spoluvlastníkov bytového domu súvisiaci so spornou
terasou. Súčasne je potrebné uviesť, že povinnosť uzavrieť zmluvu, resp. nahradiť vôľu účastníka
uzavrieť určitú zmluvu je možné uložiť súdnym rozhodnutím len v prípadoch, keď takáto povinnosť

vyplýva zo zmluvy (napr. zmluvy o budúcej zmluvy) alebo z právneho predpisu. V danom prípade
sa odporca zmluvne nezaviazal uzavrieť s navrhovateľom nájomnú zmluvu a takáto povinnosť mu
nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Z tohto dôvodu by mu takúto povinnosť nemohol uložiť
ani súd. Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 O.s.p., v

zmysle ktorého odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 6.321,- Sk. Výška jedného úkonu poskytnutej právnej
pomoci bola určená v súlade s ust. §§ 10 ods. 1, 11 ods. 1 a 13 ods. 4 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. a to

jednak z hodnoty neurčitej vo výške 1.371,- Sk (uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu) a sumy 250,- Sk,
ktorápredstavujepolovicuhodnotyjednéhoúkonuvčastikonaniaozaplateniesumy4.000,-Sk.Celkovo
teda hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje sumu 1.621,- Sk. Právny zástupca odporcu
vo veci vykonal 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vypracovanie vyjadrenia k návrhu na
začatie konania a účasť na pojednávaní) po 1.621,- Sk + 3 x režijný paušál po 178,- Sk. Vzhľadom na

to, že právny zástupca odporcu je platcom DPH, bola odmena priznaná spolu s 19 % DPH.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.