Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/137/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107217816
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu V. Č., štátneho občana S. R.,

bytom N. D., P. S. XX/X-XX. proti žalovanému Ľ. Č., štátnemu občanovi S. R., bytom N. D., S. XX/XX-
XX,. zastúpenému Mgr. J. G., advokátom so sídlom D. N. V., C. XX. o zaplatenie 8.934,- Sk (286,63
Eur) takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 286,63 Eur s príslušenstvom sa z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, zaplatením Mgr. G., vo výške 150,71 Eur, všetko
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojim pôvodným návrhom žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 6.478,- Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,6 % od 10.4.2005 do zaplatenia. Tento svoj nárok rozšíril podaním doručeným

súdu 24.10.2008 o sumu 2.156,- Sk. Neskôr vzal späť tú časť žalobného petitu, ktorá prevyšovala úrok
nad 6 % a požadoval vyplatenie iba úroku v tejto výške. Uviedol, že žalovaný prevzal od pozemkového
spoločenstva peňažnú sumu v predtým uvedených čiastkach ako výplatu podielov za spoločný majetok.
Tvrdil, že je spoluvlastníkom majetku, z ktorého sa vyplácali podiely, a preto mali byť peniaze vyplatené
aj jemu, a to rovnakým dielom. Keďže výplatu z jeho podielu prevzal podľa neho žalovaný, žiadal ho, aby
mu vyplatené peniaze v polovici patriacej jemu, vrátil. Zároveň tou istou žalobou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu 1 milión slovenských korún za urážku na cti a poškodzovanie
dobrého mena na verejnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa domáha platieb z majetku, ktorý

netvorí urbársky pozemok (parcela 861) a nebola na tomto majetku zrealizovaná žiadna ťažba. Pokiaľ
ide o výplatu podielov z pozemkov parc. čísla 679,746,856 katastrálneho územia K., vzniesol námietku
premlčania nároku a zároveň poukázal na nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ing. J. R., oboznámením
spisov tunajšieho súdu sp. zn.. 21D 803/2002 a 17D 969/2008, oboznámením listov vlastníctva č. 2804
a č. 2859 kat. územia V. K., oboznámením podielového záznamu č. 222 P. S. V. K. a zistil tento skutkový
stav :Žalobca so žalovaným sú v príbuzenskom vzťahu, sú súrodenci, ktorých otcom bol A. Č.. Dedičstvo po
ňom bolo prejednané tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 21D 803/2002. Medzi účastníkmi
nebolo sporné a z predtým uvedeného spisu je tiež zrejmé, že predmetom dedičského konania po

otcovi účastníkov A. Č. neboli podiely v pozemkoch parcelného čísla 679,746,856 kat. územia V. K..

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.17D969/2008vplýva,ževtomtokonaníbolpodanýnávrhnadodatočné
prejednanie dedičstva po otcovi účastníkov, a to A. Č. ohľadne parciel číslo 679,746,856 kat. územia V.
K.. O tomto návrhu nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Z listu vlastníctva č. 2859 kat. územia V. K. je zrejmé, že ako spoluvlastníci parc. č. 861 sú vedení
žalobca a žalovaný v rovnakých podieloch.

Z listu vlastníctva č. 2804 kat. územia V. K. mal súd za preukázané, že ako jeden z podielnikov parc. č.
679,746,856 je v tomto liste zapísaný žalovaný.

Z výpovede svedka Ing. I. R., ako aj z potvrdenia U. O. P. S. V. K. súd zistil, že žalovanému boli
vyplatené finančné podiely, a to dňa 10.4.2005 vo výške 4.319,- Sk, dňa 23.4.2006 tiež vo výške 4.319,-
Sk, dňa 22.4.2007 vo výške 4.319,- Sk a dňa 27.4.2008 4.313,- Sk z titulu jeho spoluvlastníckeho podielu

v nehnuteľnostiach parcelného čísla 679,746,856 kat. územia V. K..

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil polovicu zo sumy 4.319,- Sk, ktorá mu bola vyplatená
10.4.2005, polovicu zo sumy 4.319,-, ktorá mu bola vyplatená 23.4.2006 a polovicu zo sumy 4.313,- Sk,
ktorá m bola vyplatená 27.4.2008.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov podľa § 132 Občianskeho súdneho

poriadku dospel súd k právnemu názoru podľa ktorého bolo potrebné žalobu proti žalovanému
zamietnuť pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, a to z týchto dôvodov:

Občianske súdne konanie v Slovenskej republike je z zmysle zákona č. 99/1963 Zb. v znení jeho noviel
a doplnkov (Občiansky súdny poriadok, ďalej iba O.s.p.) ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená,
že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle

§ 79 O.s.p. je označenie účastníkov konania.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú
legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia)

alebo na strane žalovaného (pasívna legitimácia).

V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90
príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov
môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj tzv.
legitimáciu vecnú.Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno-právnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný).

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú
vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že suma, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha
(286,63 Eur), bola vyplatená žalovanému na základe výsledkov hospodárskej činnosti U. O. P. S. V. K..
Za predpokladu, že išlo o podiel, o ktorom si žalobca myslí, že patrí jemu, mala jeho žaloba smerovať

proti tomu, kto tieto peniaze z jeho „vlastníctva“ (ak by s preukázalo že ide ozaj o jeho vlastníctvo) získal,
nie proti tomu, komu boli vyplatené. Z toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný nebol v tomto konaní
vecne pasívne legitimovaný, a preto súd bez ďalšieho dokazovania žalobu proti nemu zamietol.

Okrem uvedeného právneho zdôvodnenia je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv podľa ktorého sú

údajekatastrauvedenév§7hodnoverné,aksanepreukážeopak.Medziúdajeuvedenév§7citovaného
zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že nositeľom práv a povinnosti z právneho hľadiska
sú osoby zapísané v liste vlastníctva a nie žalobca. Opak zápisu v liste vlastníctva žalobca ničím
nepreukázal. Z toho dôvodu nemal súd za preukázané ani to, že k podaniu žaloby by mal byť žalobca

aktívne legitimovaný.

Pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné poukázať na to, že nárok žalobcu
(pokiaľ by bol opodstatnený proti žalovanému) by bol nárokom z bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Obč. zák.).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je zákonom ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Jejzačiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe.
Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie. Za rozhodujúci pre začiatok subjektívnej premlčacej doby jej plynutia treba
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa
potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr.

Žalobca sa o tom, že žalovanému boli vyplatené finančné čiastky dozvedel z listu U. O. zo dňa
29.11.2006. Ak bola žaloba podaná 25.6.2007, treba mať za to, že bola podaná včas, pokiaľ ide o

subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. Objektívna, trojročná premlčacia doba pri nároku za rok 2004
začala plynúť 10.4.2005, kedy bola vyplatená čiastka 4.319,- Sk a za rok 2005 od 23.4.2006, kedy
bola vyplatená ďalšia čiastka vo výške 4.319,- Sk (z ktorých požadoval žalobca vyplatenie polovice). Ak
žaloba bola podaná 25.6.2007, treba mať za to, že neuplynula ani objektívna premlčacia doba, a preto
ani jeden z nárokov nebol premlčaný.

Súčasťou každého rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy žalovaného predstavovali právne zastúpenie vo výške 150,71 Eur, a to za štyri právne úkony
(príprava, prevzatie, odpor, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2008, a na pojednávaní dňa
24.2.2009). Za dva právne úkony išlo o hodnotu sporu 215,05 Eur a za dva právne úkony o hodnotu
sporu 286,63 Eur. Jeden úkon z hodnoty 215,05 Eur predstavuje 19,92 Eur + režijný paušál 6,31 Eur a
jedenúkon zhodnoty286,63Eurpredstavujesumu23,24Eur +režijnýpaušál6,31.Hodnota3režijných

paušálov je v predtým uvedenej sume a hodnota jedného režijného paušálu je v sume 6,95 Eur. Okrem
toho je potrebné pripočítať k právnym úkonom stratu času za 2 x 1-ina hod., a to dňa 18.11.2009 vo
výške 10,52 Eur a dňa 24.2.2009 vo výške 11,59 Eur a 19 % DPH vo výške 16.40 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.