Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110211192
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne Mgr. T. B., nar.

XX.XX.XXXX,. občianky SR, bytom T., I. č. X proti žalovanému K. Š. Ú. v T., so sídlom v T., H. č. X,.
práv. zast. A. K. JUDr. D. B., s. r. o. so sídlom v T., P. č. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 188,10,-€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám JUDr. M. K..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 12.04.2010 domáhala, určenia, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien zaslaným

listom žalovaného pod č. A/2009/00532-3 zo dňa 27.10.2009 je neplatné a náhrady mzdy bez bližšej
špecifikácie od 15.03.2010. Uviedla, že pracovala od 01.10.2009 na základe pracovne j zmluvy u
zamestnávateľa C. (ďalej len C. a P )so sídlom na S. č. XXX. v T. ( predtým K.), ktorej zriaďovateľom
je žalovaný. Pracovný pomer žalovaný s ňou ukončil dňa 27.10.2009 výpoveďou podľa ust. § 63
ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti a výpoveď žalobkyňa prevzala do vlastných
rúk priamo na pracovisku dňa 27.10.2009. Výpovedná doba bola 3-mesačná a pracovný pomer sa
mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31.01.2010. Podaniu výpovede predchádzala snaha o
zrušenie vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne. Žalovaný vydal zrušovaciu listinu č. A/2009/00285-02

zo dňa 05.03.2009, ktorou zrušil C. a P bez právneho nástupcu k 30.09.2009 a túto zrušovaciu listinu
sám žalovaný zrušil. Druhú zrušovaciu listinu vydal žalovaný dňa 29.09.2009 pod č.A/2009/00508-3,
ktorým opätovne zrušil C. a P k 30.09.2009 bez právneho nástupcu a táto zrušovacia listina bola
zrušená rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S84/2009-69 zo dňa 27.01.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.03.2010. Žalovaný vydal rozhodnutie o organizačnej zmene č. A/200900561,
ktorýmsa k01.10.2009stalinadbytočnými6zamestnancizrušenéhoC.aPvT.,medzinimiajžalobkyňa
a žalovaný ako zriaďovateľ vstúpil do práv pôvodne zrušenej organizácie dňa 30.09.2009. Žalovaný

jej ponúkol pre podaním výpovede nové miesto špeciálneho pedagóga v C. a P v P. B. a miesto v
štátnej službe priamo v sídle žalovaného. Prvé miesto v P. B. žalobkyňa odmietla vykonávať z osobných
dôvodov a na druhé miesto sa vyžadovalo absolvovanie výberového konanie, pričom žalobkyňa sa
obávala , že by manžel jej vedúcej PhDr. K. toto konanie ovplyvňoval, nemusela by byť vo výberovom
konaní úspešná a preto miesto neprijala. V dôsledku zlej situácie na pracovisku v priebehu výpovednej
doby dňa 07.01.2010 žalobkyňa zostala práceneschopná a PN ukončila až 12.03.2010. Dňa 16.03.2010
sa domáhala výkonu práce, lebo jej zamestnávateľ vzhľadom na chýbajúcu zrušovaciu listinu nezanikol.

Žalobca jej ponúkol miesto v T. v okresnej P. pod podmienkou, že ukončí pracovný pomer s C. a P,
preto si mala dať žalobkyňa sama výpoveď k rukám je riaditeľky PhDr. K.. Toto miesto žalobkyňa tiežneprijala, lebo sa obávala po konzultácii s odborármi, že ako nepohodlná nebude prijatá. V súčasnosti
je nezamestnaná a nie je evidovaná na úrade práce. Výpoveď danú žalovaným považovala za neplatnú,
lebo žalovaný nebol právnym nástupcom jej zamestnávateľa, oprávneným s ňou skončiť pracovný

pomer, keďže jej zamestnávateľ C. a P nebol platne zrušený.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, rozhodnutím M. Š. S. č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo
dňa 10.02.2009 došlo k vyradeniu C. a P so sídlom S. č. XXX. v T. zo siete škôl a škol. zariadení k
30.6.2009 a podľa § 10 ods.5 a § 23 zák. č. 596/203 Z. z. bol žalovaný povinný C. a P zrušiť. Žalovaný
vydal celkove 3 zrušovacie listiny, ktorým zrušil C. a P v T. bez právneho nástupcu k 30.09.2009. Prvá

zrušovacia listina z 05.03.2009 bola zrušená žalovaným pre hmotnoprávne nedostatky. Súhlas M. F.
S. na zrušenie zamestnávateľa žalobkyne mali udelený a podpísaný oprávnenou osobou - štátnym
tajomníkom, problém bol v tom, že dodatok podpísal generálny riaditeľ sekcie a nie štátny tajomník.
Druhú zrušovaciu listinu zrušil Krajský súd v Trenčíne a tretia listina bola vydaná dňa 24.03.2010, s
tým, že pracovisko žalobkyne sa ruší k 30.09.2009. Už v októbri 2009 bola daná žalobkyni ponuka na
nové pracovné miesta a to špeciálneho pedagóga v P. B., ktoré neprijala. Ďalšie miesto bolo priamo

v sídle žalovaného a išlo o štátnozamestnanecké miesto, podmienené výberovým konaním. Žalobkyňa
si nedala vyhovoriť, že manžel PhDr. K. nemá žiaden dosah na výberové konanie, lebo výberová
komisia pozostáva z viacerých členov a preto toto miesto odmietla. Pracovisko žalobkyne bolo fyzicky
zlikvidované ešte v decembri 2009 a v súčasnosti už nemá ani IČO a bola vypovedaná aj nájomná
zmluvu, kde pôvodne zamestnávateľ žalobkyne sídlil. Zamestnávateľ žalobkyne C. P bol zrušený bez

právneho nástupcu a podľa § 21 ods.13 zák. č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti z pracovno- právnych
vzťahov prešli na zriaďovateľa - žalovaného. Žalovaný považoval žalobkyňu za svoju zamestnankyňu
a preto jej ponúkol voľné miesto na O. P. P. v T., na K. ulici, ktoré nevyžadovalo výberové konanie a dve
kolegyne žalobkyne toto miesto vzali. Žalobkyňa nebola však ochotná na toto miesto prejsť. Tvrdila a
nedala si to vyvrátiť, že žalovaný nie je jej zamestnávateľ, ona je zamestnaná u C. a P a preto žalovaný

povedal, že ak na svojom stanovisku žalobkyňa trvá, nech sama ukončí pracovný pomer s C. a P s
potom uzavrie novú zmluvu s nimi. Žalovaný poukázal na to, že C. a P bojovalo proti právu zriaďovateľa
zriaďovať a rušiť jednotlivé P. Žalovaný ako zriaďovateľ splnil pri ukončení prac. pomeru so žalobkyňou
všetky formálne a hmotno-právne podmienky výpovede, podľa ust. Zákonníka práce: výpoveď vydal
písomne, túto žalobkyni riadne doručil do vlastných rúk, vo výpovedi uviedol výpovedný dôvod, výpoveď

opatril podpisom zamestnávateľa, splnil si ponukovú povinnosť ponúknuť žalobkyni nové miesto podľa §
63 ods.2 ZP, výpoveď prerokovali zástupcovia zamestnancov a taktiež písomne rozhodol o organizačnej
zmene dňa 01.10.2009. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nie je jej zamestnávateľom, nemôže sa
vo vzťahu k žalovanému domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a účastníkom
konania na strane žalovaného by teda mal byť C. a P. V takom to prípade by mal súd žalobu zamietnuť

pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a JUDr. I. S., oboznámil zriaďovaciu listinu K. v T. zo
dňa02.03.1998,dodatokč.2kzriaďovacejlistine,rozhodnutieozaradeníK.dosieteškolskýchzariadení
zo dňa 12.04.2000, zrušovacie listiny č. A/2009/00508-3 zo dňa 29.09.2009, č. A/2009/00285-02
zo dňa 05.03.2009 a č. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010, rozhodnutie o organizačnej zmene z

01.10.2009, stanovisko odborovej organizácie zo dňa 23.10.2009, oznámenie z 30.09.2009, ponukové
konanie z 23.10.2009, skončenie prac. pomeru - žiadosť o prerokovanie z 23.10.2009, výpoveď zo
dňa 27.10.2009, žiadosť o písomný súhlas M. S. o zrušenie rozpočtovej organizácie z 08.09.2009,
súhlas so zrušením rozpočtovej organizácie, metodické usmernenie M. S. č. MF/26268/2005-421,
uznesenie Krajského súdu Trenčín č. k. 13S/35/2009-33 zo dňa 08.04.2009 a 13S/35/2009-116 zo dňa

20.10.2009, zápisnicu z pracovného stretnutia z 11.03.2009, príkaz prednostu č. 1/2009 z 23.01.2009,
ponuku práce u žalovaného, podnet na Krajskú prokuratúru v Trenčíne č.Kd 62/2009, sťažnosť
PhDr. D. K. z 01.11.2009, žiadosť žalobkyne zo dňa 20.01.2010 o zrušenie výpovede, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č.k.11S/84/2009-53 zo dňa 22.12.2009, údaje pre zápočet predchádzajúcich
období práceneschopnosti žalobkyne, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.11S/84/2009-69 zo dňa

27.01.2010, rozsudok tun. súdu vo veci 17C/12/2010, list PhDr. K. zo dňa 01.04.2010, zápisnica zo dňa
01.04.2010,dovolaniesaneplatnostiskončeniaprac.pomeružalobkyňouzodňa09.04.2010,vyjadrenie
žalovaného k žalobe z 15.06.2010, rozhodnutie M. S. č. CD-2009-19903/3797-1:917, pracovnú zmluvu
žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav veci :žalobkyňa pracovala v C. (pôvodná K.) v T., S. č. XXX. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.1999,
zriadenej žalovaným rozhodnutím č. A98/003737 zo dňa 02.03.1998. Zamestnávateľ žalobkyne bol
dňom 01.05.2000 zaradený do siete škôl a škol. zariadení M. Š. S..

Dňa 01.10.2009 pod č. A/2009/00561-1 žalovaný rozhodol o organizačnej zmene na základe zrušovacej
listiny č. A/20009-00508-3 zo dňa 29.09.2009, ktorým zrušil zamestnávateľa žalobkyne o znížení stavu
zamestnancov k 01.10.2009 o 6 zamestnancov, nakoľko po zrušení ich zamestnávateľa C. aP v T., S.
č. XXX. vstúpil do pracovno-právnych vzťahov.

Rozhodnutím M. Š. S. č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 bolo C. a P so sídlom v T., S.
č. XXX. vyradené zo siete škôl a škol. zariadení a to k 30.06.2009.

Dňa 05.03.2009 pod č.A/2009/00285-02 žalovaný vydal zrušovaciu listinu č. 1, ktorou zrušil bez
právneho nástupcu dňom 30.06.2009 rozpočtovú organizáciu C. a P so sídlom v T., S. č. XXX,.
IČO XXXXXXXX.. Zrušovacia listina bola predmetom preskúmania Krajským súdom v Trenčíne v
konaní 13S/35/2009, ktoré sa skončilo zastavením konania uznesením č. k. 13S/35/2009-116 zo dňa
20.10.2009, z dôvodu, že žalovaný sám túto zrušovaciu listinu zrušil rozhodnutím č. A/2009/00285-6

zo dňa 28.09.2009.

Dňa 29.09.2009 pod č. A/2009/00508-3 žalovaný vydal zrušovaciu listinu č. 2, ktorou zrušil bez právneho
nástupcu dňom 30.09.2009 rozpočtovú organizáciu C. a P so sídlom v T., S. č. XXX,. IČO XXXXXXXX.
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/84/2009-69 zo dňa 27.01.2010 bola táto zrušovacia
listina zrušená. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010.

Dňa 24.03.2010 pod č.A/2010/00370-4 žalovaný vydal zrušovaciu listinu č. 3, ktorou zrušil bez právneho
nástupcu dňom 30.09.2009 rozpočtovú organizáciu C. a P so sídlom v T., S. č. XXX,. IČO XXXXXXXX.

Dňa 23.10.2009 Z. O. P. na S. pri C. P v T. - O. O. vyslovila svoj súhlas so skončením prac. pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobkyňou. V ten istý deň sa uskutočnilo
so žalobkyňou ponukové konanie, kde jej bolo ponúknuté nové miesto špeciálneho pedagóga v P. B.

a miesto v sídle žalovaného a išlo o štátnozamestnanecké miesto, podmienené výberovým konaním.
Žalobkyňa žiadne ponúknuté miesto neprijala.

Dňa 27.10.2009 doručil žalovaný žalobkyni výpoveď podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce
s tým, že neprijala žiadne ponúknuté nové miesto a stala sa nadbytočnou. Jej pracovný pomer sa
mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť prvým dňom nasledujúceho

kalendárneho mesiaca po doručení výpovede dňa 01.11.2009 a mala uplynúť dňa 31.01.2010.
Žalobkyňa výpoveď prevzala dňa 27.10.2009 priamo na pracovisku do vlastných rúk a od 07.01.2010
do 12.03.2010 bola práceneschopná.

Podľa § 77 Zákona č. 311/2001 Z. z. v znení nesk. predpisov (Zákonník práce neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou

môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo

výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak
je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou
hmotnoprávnou lehotou. Jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti. Tým, že lehota má hmotnoprávny

charakter, musí byť v posledný deň lehoty návrh doručený na súde. Lehota začína plynúť odo dňa,
ktorým sa mal pracovný pomer skončiť rozviazaním, ktorého platnosť bola na súde napadnutá. Plynutie
lehoty začne len za predpokladu, ak výpoveď bola doručená.

V danom prípade doručil žalovaný žalobkyni výpoveď podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce
do vlastných rúk dňa 27.10.2009. Jej pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej

doby, ktorá začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede
dňa 01.11.2009 a mala uplynúť dňa 31.01.2010. Od 31.01.2010 jej začala plynúť 2-mesačná lehota na
podanie žaloby o určenie neplatnosti tejto výpovede, ktorá uplynula dňa 31.03.2010. Žalobkyňa podala
žalobu na súd dňa 12.04.2010, teda po uplynutí lehoty. Vzhľadom na túto skutočnosť súd už nebol
oprávnený preskúmavať platnosť napadnutého právneho úkonu, pretože po uplynutí 2 - mesačnej lehoty

na podanie žaloby sa má za to, že pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho
úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Preto súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech súd priznal náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci po 55,49,-€/ úkon (príprava a prevzatie veci a písomné vydarenie k žalobe dňa 15.06.2010,

účasť na pojednávaní dňa 16.06.2010) + 3 x 7,21,-€ paušál podľa § 11 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, c/,d/,
§ 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie práv. služieb v
znení neskorších predpisov. Trovy konania v celkovej výške 188,10,- € bude žalobkyňa povinná zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.