Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/44/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207209920

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej
veci navrhovateľa: I., I. A. S. C., P. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zast.: J.. J. D., D., advokát,
S. XX,. XXX. XX. B. proti odporcovi: M. H. S., M. XX,. XXX. XX. B., o zaplatenie 62 882,- Sk takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Úspešnému odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.04.2007, domáhal uloženia povinnosti odporcovi

zaplatiť navrhovateľovi sumu 62 882,- Sk a náhradu trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom odporcu.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že M. H. S. ustanovil dvojčlennú kontrolnú skupinu, ktorej udelil
poverenie č. 11/06/1-1030 zo dňa 13.02.2006, aby v čase od 16.02.2006 do 14.03.2006 vykonala u
navrhovateľa následnú finančnú kontrolu dodržiavania zákonných a zmluvných podmienok použitia
finančných prostriedkov poskytovaných z rozpočtovej kapitoly MH S. na realizáciu projektu "P. U. P. P."

Kontrolná skupina odporcu v rámci výkonu následnej kontroly si veľakrát veľmi extenzívne vysvetlila
§ 13 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z., dlhý čas a opakovane s odkazom na toto ustanovenie vznášala
voči navrhovateľovi požiadavky na plnenie, ktoré nemali oporu v zákone. Navrhovateľ bol nútený nájsť

si právneho zástupcu, aby mu poskytol pomoc v následnej finančnej kontrole. Navrhovateľ podal na
Najvyšší súd SR žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa požiadavky, aby
mu navrhovateľ predložil právne relevantný doklad preukazujúci, že Z. H. je štatutárnym zástupcom

51C/44/2008

1207209920

združenia I.. Najvyšší súd SR navrhovateľovej žalobe vyhovel. Rozsudkom č.k.: 5 Sžz 1/2006 zo dňa
01.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2007, zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní
práva navrhovateľa a uložil odporcovi zdržať sa požiadavky, aby mu združenie I. predložil právne
relevantný doklad preukazujúci, že Z. H. je štatutárnym zástupcom združenia I..Navrhovateľ si listom z 21.06.2006 adresovanom M. H. Ľ. J. uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom MH S.. List bol odporcovi doručený dňa 22.09.2006.

Navrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu škody, ktorú mu zapríčinil odporca tým, že postavil

navrhovateľa pred nevyhnutnosť nájsť si právneho zástupcu pre následnú finančnú kontrolu, v ktorej
sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu. Právnu pomoc poskytol právny zástupca najmä
zastupovaním v písomnom styku s odporcom, jednotlivé úkony mali povahu právnej argumentácie
uplatňujúcej práva navrhovateľa voči odporcovi. Uplatnená škoda vznikla vyplatením odmeny za právnu
pomoc, ktorú navrhovateľovi vyfakturoval právny zástupca a ktorú navrhovateľ vykonal dňa 07.09.2006.

Odmena bola stanovená podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ako násobok hodinovej odmeny podľa § 3 a 4 tejto vyhlášky a úkonov
v § 14 ods. 1 tejto vyhlášky.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.12.2007 uviedol, že odporca
nespochybňuje a nepopiera rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 5 Sžz 1/2006. Odporca sa však
nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že svojím konaním v konaní o následnej finančnej kontrole sa

dopustil nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Najvyšší súd v
odôvodnenírozsudkukonštatoval,že"skutočnostizistenéM.H.....majúnatoľkozávažnúajednoznačne
vypovedaciu schopnosť vyvolať reálne pochybnosti o tom, či je pani H. štatutárnym orgánom, že bola
oprávnene vznesená jeho požiadavka, aby Z. H. preukázala svoje oprávnenie konať ako štatutárny
zástupca navrhovateľa." Názor odporcu, že neuznáva, že by sa dopustil nesprávneho úradného postupu

v konaní o následnej finančnej kontrole neznamená, že odporca spochybňuje rozsudok Najvyššieho
súdu SR a neriadi sa ním, tak ako si to vysvetľuje navrhovateľ.

Rovnako odporca odmieta tvrdenia navrhovateľa, že sa dopustil nesprávneho úradného postupu
aj zbytočnými prieťahmi v konaní tým, že kontrolná skupina vynucovala splnenie nezákonných
požiadaviek,hocibolaustanovenánačas,ktorýministerpokladalzaprimeranýnasplneniepožadovanej

úlohy. Zákona č. 502/2001 Z.z. na vykonanie následnej finančnej kontroly neukladá povinnosť uvádzať
dobu jej trvania na poverení a ak je uvedená, má len orientačný charakter.

Základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
existencianesprávnehoúradnéhopostupu,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom a škodou, pričom odporca nepovažuje činnosť kontrolnej skupiny pri vykonávaní následnej

finančnej kontroly u navrhovateľa za

51C/44/2008

1207209920

konanie, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Stanovy navrhovateľa, rozsudok NS SR
č.k.: 5 Sžz 1/2006, list - uplatnenie práva na náhradu škody zo dňa 21.09.2006, odpoveď odporcu
navrhovateľovizodňa21.03.2007,námietkykzisteniamvSpráveovýsledkufinančnejkontroly,odpoveď
na list z 15.05.2006, list odporcovi zo dňa 18.05.2006, faktúra č. 160370 zo dňa 31.08.2006, špecifikácia
úkonov právnej pomoci poskytnutých navrhovateľovi, výpis z účtu navrhovateľa preukazujúci uhradenie

faktúry za právne služby, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu NS SR sp. zn.: 5Sžz/1/2006,
výsluchom odporcu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ na základe zmluvy z 30.12.2004 obdržal finančnú dotáciu štátu v sume 820 000,- Sk na
realizáciu programu "P. U. P. P."M. H. S. v súlade so zákonom č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení
neskorších predpisov ustanovil dvojčlennú kontrolnú skupinu, ktorej udelil poverenie č. 11/06/1-1030
zo dňa 13.02.2006, aby v čase od 16.02.2006 do 14.03.2006 vykonala u navrhovateľa následnú

finančnú kontrolu dodržiavania zákonných a zmluvných podmienok použitia finančných prostriedkov
poskytovaných z rozpočtovej kapitoly MH S. na realizáciu uvedeného projektu.

Kontrolná skupina odporcu v rámci výkonu následnej kontroly opakovane s odkazom na ustanovenie
vysvetlila § 13 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. vzniesla voči navrhovateľovi požiadavku, aby navrhovateľ
v konaní o následnej finančnej kontrole predložil odporcovi doklad preukazujúci, že Z. H. je štatutárnym
zástupcom Združenia I..

Navrhovateľ dňa 19.07.2006 podal návrh na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorým sa domáhal
vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa požiadavky, aby mu navrhovateľ
predložil právne relevantný doklad preukazujúci, že Z. H. je štatutárnym zástupcom Združenia I.

Najvyšší súdu Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom č.k.: 5 Sžz 1/2006 zo dňa 01.12.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2007, v ktorom zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva

navrhovateľa a uložil odporcovi zdržať sa požiadavky, aby navrhovateľ v konaní o finančnej kontrole
dodržiavania zákonných a zmluvných podmienok použitia finančných prostriedkov poskytnutých
31.05.2005 v sume 820 000,- Sk z rozpočtovej kapitoly odporcu predložil právne relevantný doklad
preukazujúci, že Z. H. je štatutárnym zástupcom Združenia I.. Zároveň súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 5 760,- Sk.

Navrhovateľ si listom z 21.06.2006 adresovanom M. H. S. Ľ. J. uplatnil právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom MH S.. List bol odporcovi doručený dňa 22.09.2006.
Uplatnená škoda vznikla vyplatením

51C/44/2008

1207209920

odmeny za právnu pomoc, ktorú navrhovateľovi vyfakturoval právny zástupca a ktorú navrhovateľ
vykonal dňa 07.09.2006. Odmena bola stanovená podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako násobok hodinovej odmeny podľa § 3 a 4
tejto vyhlášky a úkonov v § 14 ods. 1 tejto vyhlášky.

Takto ustálený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne :

Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci sa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi (zákonom č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov).

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno

zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 18 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú
aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové
združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 21 OZ, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. V takom
prípade je považovaný za iný subjekt, popri ostatných subjektoch vymenovaných v § 18 OZ.

51C/44/2008

1207209920

Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v

občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, predovšetkým z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd dospel k záveru, že návrhu nemožno
vyhovieť.

Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka - aktívnej

či pasívnej. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa
niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav
vyplývajúci výlučne z hmotného práva. Občiansky súdny poriadok nedovoľuje súdu poučiť navrhovateľa
o tom, že ním označený odporca nie je v spore pasívne vecne legitimovaný; takéto poučenie by totiž
nebolo poučením o procesných právach a povinnostiach (ktoré je súd povinný vykonať), ale bolo by

to poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je oprávnený poskytnúť. V prípade, ak by tak súd urobil,
narušil by tým ústavou garantovanú rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi (čl. 47 Ústavy SR).

V predmetnej veci navrhovateľ jednoznačne a nezameniteľne označil ako odporcu M. H. S., pričom
žiadal, aby súd tomuto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu požadovanú náhradu škody.

Navrhovateľom označený odporca má síce právnu subjektivitu, nie je však v danom prípade vecne

pasívne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) v zmysle ust. § 9 v spojení s § 27 zák.
č. 514/2003 Z.z.. Zákon totiž presne definuje, v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., že vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný
ústredný orgán štátnej správy. V danom prípade teda ide len o zákonné zastúpenie štátu ministerstvom
aleboinýmústrednýmorgánom,avšaksamotnýústrednýorgánaleboministerstvouvedenýv§4zákona

č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá podľa tohto zákona za škodu. V súlade s § 9 tohto zákona zodpovedá
výlučne len štát. Ústredný orgán alebo ministerstvo nie je teda v týchto prípadoch nositeľom právnejpovinnosti a nie je preto pasívne vecne legitimovaný. Pritom štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá
za seba, ale za subjekt, ktorý škodu spôsobil. Keďže štát zodpovedá za tieto orgány, ony samy nie sú
subjektmi zodpovednostného vzťahu. Vzhľadom na uvedené je dôležité v návrhu na začatie súdneho

konania správne označenie subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

Vychádzajúc z uvedeného preto súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť
pre nedostatok vecnej legitimácie odporcu vyplývajúcej z hmotného práva (z.č. 514/2003 Z.z.). Keďže
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. odporca nie je nositeľom povinnosti nahradiť poškodenému škodu, ktorá

mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, súdu nezostalo
iné, než návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, a to bez toho, aby sa (v záujme hospodárnosti
konania) zaoberal posúdením otázky vzniku škody.

51C/44/2008

1207209920

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, mal

preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko odporca si náhradu
trov konania neuplatnil návrhom (§ 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.