Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/35/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106212177
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa Ing. L. K.,

občana Slovenskej republiky, bytom T.-K., S. XXX/XX, zastúpeného JUDr. J. L., advokátom so sídlom T.,
N. S.. A. XX/XX. proti odporkyni M. Š., občianke Slovenskej republiky, bytom T., P. XXXX/XX,. zastúpenej
JUDr. D. B., advokátkou so sídlom T., P. XX. o zaplatenie 200.000,-Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 200.000,-Sk s 10 % úrokom z
omeškania ročne od 01.05.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám advokáta JUDr. J. L. vo
výške 80.707,-Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 2.710,50 Sk na účet Okresného
súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ uviedol, že poskytol odporkyni a jej t. č. nebohému manželovi bezúročnú pôžičku vo výške
200.000,-Sk, a to na základe písomnej zmluvy zo dňa 01.11.2003. Prijatie uvedenej peňažnej sumy
potvrdili odporkyňa a jej manžel svojimi podpismi na predmetnej zmluve a zároveň sa zaviazali pôžičku
vrátiť najneskôr do 30.04.2004. Zdôraznil, že pôžičku poskytol odporkyni a jej manželovi v čase, keď
už bol rozvedený zo svojich výlučných prostriedkov. Poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke
a výplate peňazí boli prítomní on, odporkyňa a jej manžel. Napriek výzve mu odporkyňa dlžnú sumu
nevrátila, preto sa svojho nároku domáha súdnou cestou.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože konanie navrhovateľa je podľa nej v

rozporesdobrýmimravmi.Poukázalanato,ževroku1997sispolusmanželompožičaliodnavrhovateľa
100.000,-Skstým,žemuvrátili110.000,-Skavroku1999 200.000,-Sk,pričomvzmluvebolouvedených
210.000,-Sk a suma 10.000,-Sk predstavovala úroky aj napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené,
že sa jednalo o bezúročnú pôžičku. Sumu 200.000,-Sk si od navrhovateľa požičali na rozbehnutie
podnikateľských aktivít jej manžela. Zdôraznila, že podľa nej bola pôžička uhradená poskytnutím plnenia
navrhovateľovi, a to v roku 1999 vo forme videokamery v hodnote 100.000,-Sk, s tým že hodnota
videokamery mala byť započítaná na splnenie predmetného dlhu. V januári 2000 na splnenie svojho

dlhu poskytli navrhovateľovi tašku na kameru a videokazety v hodnote 14.000,-Sk a vysávač v hodnote
5.000,-Sk. Poukázala na to, že v roku 2001 vyplatil jej manžel navrhovateľovi trikrát sumu 15.000,-Sk vo
F. G. za prítomnosti pána G. a v roku 2002 trikrát sumu 10.000,-Sk taktiež vo F. G. za prítomnosti pána
G.. Zdôraznila, že jej nebohý manžel požíval v zvýšenej miere alkoholické nápoje od roku 1996, pričom
jeho pitie bolo už od roku 2001 neúnosné. Kvôli požívaniu alkoholických nápojov zo strany jej nebohého
manžela bolo ich spolužitie veľmi zlé, pretože manžel ju bil, psychicky týral a ona sa ho bála. Zdôraznila,
že v novembri 2003 prišiel k nim do bytu navrhovateľ a hovoril im, že sú v omeškaní s plnením pôžičkyz roku 1999, žiadal od nich, aby pôvodnú zmluvu o pôžičke zničili a vyhotovili novú. Predmetom novej
zmluvy malo byť len doplatenie pôvodného dlhu, ktorý mal podľa nej predstavovať sumu 16.000,-Sk, ale
navrhovateľ trval, aby sa do zmluvy uviedla suma 200.000,-Sk. Takýto obsah zmluvy namietala, ale kvôli

strachu z manžela, zmluvu, aj napriek svojmu nesúhlasu, podpísala. Poukázala na to, že v roku 2004
jej manžel zaplatil navrhovateľovi aj zvyšok dlhu vo výške 16.000,-Sk. V júli 2004 jej manžel zomrel, ale
pred smrťou jej povedal, že dlh voči navrhovateľovi je splatený v celom rozsahu. Zdôraznila, že hoci
navrhovateľ vedel o smrti jej manžela, neuplatnil si údajnú pohľadávku v dedičskom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov Ing. G. R., J. G. a M.

G., oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2003, výzvy na splnenie záväzku zo dňa
24.9.2004, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 23D/2275/2004-19 zo dňa 11.01.2006, dohody
zo dňa 01.11.1997, zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.1999, faktúry 10/97 a 11/97, uznesenia
Okresného súdu Trenčín č. k. Er/2622/2003-58 zo dňa 15.12.2003, uznesenia Okresného súdu
Trenčín č. k. 11C/66/2004-250 zo dňa 01.12.2005, opravné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 20Cb/123/2002-24 zo dňa 16.10.2003, platobný rozkaz Krajského súdu v Trenčíne č. k.

20Cb/123/2002-14 zo dňa 21.05.2003, návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.10.2002,
zápisníc o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 28.01.2004 a zo dňa 27.01.2004, lekárskych
záznamov a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 01.11.2003 s odporkyňou a jej t. č. nebohým manželom Ľ. Š.
ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 200.000,-Sk

splatnú do 30.04.2004. Uvedené skutočnosti potvrdili účastníci vlastnoručnými podpismi na predmetnej
zmluve.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 23D/2275/2004-19 zo dňa 11.01.2006 vyplýva, že dedičské
konanie po poručiteľovi Ľ. Š., manželovi odporkyne, ktorý zomrel dňa 12.07.2004 bolo zastavené podľa
§ 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Zo svedeckej výpovede Ing. G. R., bývalej manželky navrhovateľa vyplýva, že s navrhovateľom nežije v
spoločnej domácnosti od roku 2001 a má s ním zlé vzťahy. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že medzi
účastníkmi bola po roku 1999 uzatvorená zmluva o pôžičke. Mala vedomosť len o uzatvorení zmluvy
o pôžičke v roku 1999.

Zo svedeckej výpovede J. G., známeho odporkyne, vyplýva, že vedel o dlhu manžela odporkyne

voči navrhovateľovi vo výške 200.000,-Sk. Potvrdil, že manžel odporkyne odovzdával peniaze
navrhovateľovi, a to 3-krát v roku 2001, 3-krát v roku 2002 a jedenkrát v roku 2004 vo výške 16.000,-Sk
s tým, že podľa vyjadrenia manžela odporkyne sa malo jednať o poslednú splátku. Nemal vedomosť o
tom, že by v roku 2003 bola medzi navrhovateľom a manželom odporkyne uzatvorená zmluva o pôžičke.

Svedok M. G., známy odporkyne, uviedol, že v roku 1999, niekedy po tom, ako mu bolo namontované

signalizačné zariadenie, mu manžel odporkyne povedal, že má voči navrhovateľovi dlh. Vedel o splácaní
dlhu v rokoch 2001-2002 a aj o poslednej splátke, ktorú mal manžel odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
v januári alebo februári 2004. Nevedel uviesť, aké sumy vracal manžel odporkyne navrhovateľovi, ale
malo sa jednať o čiastky 10 - 20 tisíc korún, čo vedel z vyjadrení manžela odporkyne. Nemal vedomosť o
tom, že by manžel odporkyne mal od navrhovateľa požičané aj iné peniaze okrem pôžičky z roku 1999.

Faktúrami č. 10/1997zo dňa 16.06.1997 a č.11/97 zo dňa 16.06.1997 vystavenými dodávateľom E.,
so sídlom v T. pre odberateľa K. R. C. Š. G., so sídlom v T. bola fakturovaná montáž elektronického
signalizačného zariadenia pre K. - R. Š., O. XXX.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. Er2622/03-58 zo dňa 15.12.2003 bola zastavená exekúcia v
exekučnej veci oprávneného P. S. S., a. s., so sídlom v B. proti povinnému Ing. L. K. a povinnej Ing. G.

K. o vymáhanie 1.119.812,10 Sk, a to v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/66/2004-250 zo dňa 01.12.2005 bolo zastavené konanie
v právnej veci navrhovateľa Ľ. S. - S., so sídlom v T. proti odporcom 1/ L. K., 2/ Ing. G.
K. o zaplatenie 870.173,70 Sk z dôvodu späťvzatia návrhu, nakoľko odporca 1/ uhradil navrhovateľovi

žalovanú istinu a trovy konania.

Platobným rozkazom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 20Cb/123/2002-14 zo dňa 21.05.2003 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 20Cb/123/2002-24 zo dňa 16.10.2003 bola
odporcom L. K. a Ing. G. K. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 870.173,-Sk s
príslušenstvom do 15 odo dňa doručenia platobného rozkazu.

Zo zápisnice o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 28.01.2004 vyplýva, že J. Š. podala oznámenie

na O. O. P. v T. vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/90
Zb. s tým, že dňa 28.01.2004 v čase o 19.45 h. sa nachádzala vo svojom trvalom bydlisku, kde v čase
o 19.50 h. prišiel pred bytové dvere č. X na prízemí jej otec Ľ. Š., bytom T., S. X,. ktorý na bytové dvere
začal búchať, zvoniť, pričom sa chcel pravdepodobne dostať do bytu. Ona mu povedala, že ho do bytu
nepustí, nakoľko v byte nemá čo robiť. Otec následne spoza dverí začal vykrikovať, že sa chce rozprávať

s jej matkou, ktorá sa tiež nachádzala v byte, avšak táto sa so svojim manželom nechcela rozprávať,
čo ona otcovi povedala. Otec za dverami začal jej i matke vulgárne nadávať, pričom sa taktiež vyhrážal
jej priateľovi, že to má spočítané, avšak predmetné vyhrážanie nekonkretizoval. Počas incidentu, ktorý
trval 10 min. zavolala hliadku polície, ktorá jej otca predviedla na políciu k výsluchu, nakoľko obdobný
skutok spolu s matkou už oznamovali. Dodala, že do uvedeného dňa jej otec jej ani jej matke blízkej

rodine nespôsobil žiadne fyzické napadnutie. Uviedla, že otec ju a jej matku doslovne stále opakovane
osočuje a matku vyvoláva, aby išla s ním na pochybné miesta z čoho má obavu, aby matke neublížil.
Nakoniec uviedla, že otec je silný cukrovkár, pričom požíva v značnom množstve alkoholické nápoje.

Zo zápisnice o podaní oznámenia zo dňa 27.01.2004 vyplýva, že M. Š. podala oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/90 Zb. na Ľ. Š., bytom T., S. ul.

X,. s ktorým nežila v spoločnej domácnosti, kvôli ustavičným hádkam a občasnému fyzickému násiliu z
jeho strany. Rozhodla sa predať byt na trvalom bydlisku a odsťahovať sa do bytu dcéry na adresu P. ul.
XX,. T.. Večer dňa 26.01.2004 keď prišiel na jej prechodnú adresu, kde ho vpustili dobrovoľne za účelom
vyplatenia, pričom mu dala podiel z predaja bytu, poprosil ju, či nemôže prenocovať, lebo nemá kde spať.
Došiel značne podgurážený alkoholom a začal provokovať tým, že si na ňu sadol, keď ležala na gauči

v obývačke. Začali sa hádať a na krik prišla dcéra J. Š., ktorá ho začala ukľudňovať slovami. Povedal,
že mamka do neho rýpe a začal jej nadávať. Stiahli sa s dcérou do detskej izby, kde došlo opätovne k
slovným hádkam medzi ním a dcérou, pričom ju buchol rukou do pleca. Ona k nemu priskočila, aby ju
nechal a on ju začal udierať rukou do oblasti hlavy, najmä do oblasti ľavého ucha, z ktorého jej začala
tiecť krv a taktiež aj do ľavého boka. Potom sa trocha ukľudnil a povedal, že sa k nim nasťahuje a bude

im robiť naschvál, pričom im neustále vyčítal ich spoločný život. Ona si išla ľahnúť, dosť tvrdo zaspala
a potom sa zobudila, až keď prišli policajti, ktorých privolala dcéra J. a tí ho odviedli. Muž sa jej taktiež
vyhrážal fyzickou likvidáciou a seba poškodzovaním. Uvedeným konaním jej bolo spôsobené zranenie,
pričom musela vyhľadať lekárske ošetrenie s tým, že bola jednorázovo ošetrená bez PN. Zo zápisnice o
oznámení o priestupku zo dňa 27.01.2004 vyplýva, že oznámenie o takomto skutku podala aj jej dcéra

J. Š., pričom tejto boli konaním jej otca spôsobené hematómy na pravom stehne. Vyhľadala lekárske
ošetrenie a bola jednorázovo ošetrená bez PN.

Z lekárskych záznamov J. Š. vyplýva, že dňa 26.01.2004 bola zbitá vlastným otcom spolu s matkou.

Z lekárskych záznamov odporkyne vyplýva, že dňa 27.01.2004 bola napadnutá a zbitá manželom, bola
udretá po hlave.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 01.11.2003 došlo medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou a jej teraz už nebohým manželom ako dlžníkmi k uzavretiu
písomnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej im navrhovateľ poskytol peňažné prostriedky vo výške
200.000,-Sk, ktorých prevzatie dlžníci potvrdili podpismi s tým, že sa zaviazali vrátiť dlžnú sumu do

30.04.2004. Odporkyňa v konaní nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by hodnoverne spochybnila
jej zaviazanosť z predmetnej zmluvy o pôžičke. Najskôr uviedla v odpore proti platobnému rozkazu, že
predmetný dlh bol v plnom rozsahu zaplatený. Uvedené tvrdenie odporkyne nemal súd preukázané ani
výpoveďami svedkov G., G., pretože ani jeden zo svedkov nevedel o pôžičke z roku 2003, vyjadrovali sa
k splácaniu dlhu pred rokom 2003. Svedkovia poukázali na zaplatenie jednej splátky v roku 2004, pričom
svedok G. nevedel ani presne uviesť o akú sumu sa jednalo. Keďže svedkovia nevedeli o pôžičke z

roku 2003 nemal súd preukázané, že sa jednalo o plnenie dlhu na základe predmetnej zmluvy. Súd mal
dôvodné pochybnosti o vierohodnosti svedkov, vzhľadom k tomu, že odporkyňa obom vedie účtovníctvo.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Ing. G. R. táto bola v presvedčení, že predmetom konania je zmluva o
pôžičke z roku 1999, nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľ požičal odporkyni alebo jej nebohému
manželovi peniaze po roku 1999. Odporkyňa taktiež tvrdila, že na základe predmetnej zmluvy jej nebolo

poskytnuté od navrhovateľa žiadne plnenie a prevzatie peňazí podpísala z obavy zo svojho manžela.
Zdôraznila, že v skutočnosti v čase podpisu zmluvy ich záväzok voči navrhovateľovi predstavoval len
sumu 16.000,-Sk, a to titulom zmluvy o pôžičke z roku 1999. Z tohto dôvodu považovala zmluvu o
pôžičke za neplatnú. Svoje tvrdenia však odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, predovšetkým
nepreukázala, že urobila nejaký úkon, ktorým by sa domáhala neplatnosti zmluvy, ktorú podpísala

neslobodne.Námietkyvtomtosmereodporkyňaprednieslaažvpredmetnomkonaníapretosatietojavili
súduakoúčelové.Taktiežjepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeakbyzmluvuajuzavrelapodnátlakom
manžela, nejde o okolnosť, ktorá by spôsobila neplatnosť zmluvy, pretože by nešlo o nátlak vyvolaný
druhou zmluvnou stranou, ale manželom odporkyne, s ktorým by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne
a uzavretie zmluvy odporkyňou pod takýmto nátlakom zo strany jej manžela by teda nemalo vplyv na

jej spoločnú a nerozdielnu zaviazanosť. Odporkyňa v konaní poukazovala na agresívne správanie jej
manžela, pod vplyvom ktorého podpísala predmetnú zmluvu, avšak zo zápisnice o podaní oznámenia o
priestupku zo dňa 28.01.2004, a to z vyjadrenia dcéry odporkyne J. Š. vyplynulo, že do uvedeného dňa
Ľ. Š. jej ani jej matke blízkej rodine nespôsobil žiadne fyzické napadnutie. Uvedený dôkaz (predložený
odporkyňou) teda nepreukázal jej tvrdenia o agresívnom správaní jej manžela do januára 2004. Taktiež

je nelogické, že odporkyňa v čase, keď už nežila v spoločnej domácnosti so svojím manželom, ktorý ju
mal fyzicky a psychicky týrať, takéto jeho konanie neoznámila na polícii, najmä neoznámila skutočnosť,
žeboladonútenáuzatvoriťzmluvu,ktorejpredmetommalbyťzáväzokvznačnevysokejsume.Námietku
odporkyne, že navrhovateľ si neuplatnil predmetnú pohľadávku v dedičskom konaní po jej manželovi
považoval súd vo vzťahu k predmetnému konaniu za právne irelevantnú. Na základe uvedeného súd

návrhu vyhovel, keďže odporkyňa ničím nepreukázala, že by záväzok z riadne uzavretej zmluve o
pôžičke zo dňa 01.11.2003 zanikol, čo i len čiastočne. Súd nevykonal odporkyňou navrhované dôkazy,
a to oboznámenie sa so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 11C/66/2004 a Er 2622/03, pretože uvedené
dôkazy nesúvisia s predmetným konaním. Taktiež nevykonal ako dôkaz výsluch svedkyne V. Š., pretože
uvedená svedkyňa nebola prítomná pri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičke, teda ani pri poskytnutí

plnenia .

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 10%
ročne od 01.05.2004 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od

zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok zomeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa je v omeškaní so zaplatením

istiny odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy, t. j. od 01.05.2004.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby
resp. základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu t.j. k 01.05.2004. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 5 %, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 10 %.

Na základe uvedeného súd aj návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech prizná súd náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal vo výške 80.707,-Sk. Trovy konania pozostávajú
zo zaplatené súdneho poplatku vo výške 12.000,-Sk a odmeny advokáta vo výške 68.707,-Sk za 8
úkonov (6 úkonov á 6.650,-Sk - príprava a prevzatie zastupovania, vypracovanie návrhu na začatie

konania, vyjadrenie navrhovateľa k odporu, účasť na pojednávaní konanom dňa 28.3.2008, 30.4.2008
a 26.9.2008, 1 úkon á 13.300,-Sk účasť na pojednávaní konanom dňa 11.7.2008 v trvaní viac ako dve
hodiny a 1 úkon á 3.325,-Sk účasť na vyhlásení rozsudku dňa 1.10.2008) 8 x režijný paušál (3 x 164,-
Sk a 5 x 190,-Sk) a 19 % DPH vo výške 10.740,-Sk podľa §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a), c), d), ods.
4, 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Odporkyni, u ktorej nie sú podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, uložil podľa
§ 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré štátu vznikli v súvislosti s vyplatením
svedočného svedkyni Ing. G. R. vo výške 2.710,50 Sk na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín
č. k. 24C/35/2007-73 zo dňa 17.7.2008.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá tento rozsudok, možno podať
návrh na vykonanie exekúcie.