Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cbi/40/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007201855
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorínovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: Ing. J.

L., v 2. rade: A. L., obaja bytom O. XXXX/XX,. XXX. XX. P. B., obaja zastúpení: JUDr. D. D., advokát, A.
ul. K.. N. XXX, pavilón B, XXX. XX. P. B., proti žalovanému: JUDr. R. H. - správca konkurznej podstaty
úpadcu D. B., a.s. v konkurze, F. N. X,. XXX. XX. B., IČO: XXX. XX. XXX. o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 27.12.2007 si uplatnili žalobcovia na súde právo na vylúčenie hnuteľných
vecíšpecifikovanýchvžalobezapísanýchsprávcomdokonkurznejpodstaty.Poukázalinato,žesprávca

konkurznej podstaty sa v žalobe vedenej pod spisovou značkou 8 Cbi 62/06 domáhal voči ním vydania
vecí špecifikovaných v petite tvrdiac, že úpadca je ich vlastníkom. Žalobcovia boli toho názoru, že sa
jedná o veci, ktoré sú súčasťou veci hlavnej vo vlastníctve žalobcov. Poukazovali na zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o nájme zo dňa 30.9.1998, ktorú mali uzatvorenú s úpadcom, ako aj nájomnú zmluvu,
pričom úpadca sa zaviazal vykonať investície do stavby vo vlastníctve žalobcov s tým, že tieto investície
budú vo vlastníctve žalobcov. Išlo o zamrežovanie vchodových dverí, výmenu bezpečnostných skiel, 4
ks bezpečnostných dverí, 1 ks trezorových dverí, klimatizáciu, vybavenie interiéru vonkajšie označenie,

2 ks garážových dverí

a projektovú dokumentáciou. Tieto investície sa premietli do dohody o výške nájomného. Jednalo sa o
prenájom kancelárskych priestorov o výmere 44 m2 a vonkajšie priestory o výmere 20 m2 nehnuteľnosti
- rodinnom dome zapísanom na liste vlastníctva č. 4611 k. ú. P. B.. Stavba bola povolená povolením
Obvodného úradu životného prostredia č. ŽP 432/93 - 327.5.- 4/2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu 10 rokov a technické zhodnotenie, ktoré vykonal žalovaný sa malo podľa čl. IV. bod 8 zmluvy si
mal odpisovať žalovaný v súlade s § 28 zákona č. 286/1992 Zb.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 26.1.2008 v ktorom uviedol, že žalovaný podal na
Krajskom súde v Bratislave žalobu, o ktorej konanie bolo vedené pod spisovou značkou 8 Cbi 62/06 o

vydanie vecí - zariadenie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. 4611 k. ú. P. B. - na ulici O. XXXX/XX.. Listom žalovaného z 19.5.2004 boli žalobcovia
vyzvaní na vydanie vecí. Žalovaný dal výpoveď z nájmu nebytových priestorov na čo žalobcovia
reagovali, že časť vecí vydali a časť predstavuje vlastníctvo žalobcov - sú súčasťou veci hlavnej -
nehnuteľnosti a tieto užívajú v dobrej viere od 15.4.1992, neboli v držbe rušení ako vlastníci a nemajúpreto dôvod ich vydať do konkurznej podstaty. Vlastnícke právo k týmto veciam nadobudli podľa § 134
Občianskeho zákonníka v 3 ročnej premlčacej lehote.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na znenie § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uvádzal,

že vo vzťahu k veciam, ktorých vylúčenia sa žalobcovia v žalobe domáhajú tieto veci nemajú povahu
vecí, ktoré bez spojenia s vecou hlavnou nemajú žiadne účelové a funkčné využitie. Poukázal na to,
že pri držbe podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka musia byť splnené podmienky, a to faktické
ovládanie veci, vôľa držiteľa nakladať s vecou ako svojou a dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí. V
prípade žalobcov však chýba podstatný pojmový znak oprávnenej držby. Žalobcovia nikdy nemohli byť

v dobrej viere, že im veci patria. Boli vyzvaní na vrátenie vecí 19.5.2004. Uviedol, že úpadca sa síce
zaviazal vykonať na nebytových priestoroch určité investície ale z výpočtu týchto investícií nevyplývajú
investícievoformetýchvecí,ktorýchvylúčeniasažalobcoviadomáhajú.Nebolodohodnuté,žeinvestície
ostávajú majetkom žalobcov. Žalovaný si odpisoval investície v súlade s § 28 ods. 1 zákona č. 286/1992
Zb. ako vlastník investícií. Dohodnuté nájomné nie je špecifikované viazanosťou na vykonané investície.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 4.12.2008 a dňa 12.2.209 v neprítomnosti žalobcov podľa §
101 ods. 2 OS. Vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj listinnými dôkazmi založenými v
spise najmä: zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30.9.1999, zmluvou
o nájme nebytových priestorov bez dátumu uzatvorenou medzi žalobcami a úpadcom, dodatkom č.1 zo
dňa 30.4.1999, listom vlastníctva číslo 4611 k.ú. P. B., správou Obvodného úradu v Považskej Bystrici

z 26.1.2009 a jej príloh.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

Podľa § 6 zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, majetok podliehajúci konkurzu tvorí
konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).

Podľa odseku 2 podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len

„majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas
konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa odseku 3 do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná
zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. 1a). Majetok slúžiaci na podnikateľskú
činnosť z podstaty nie je vylúčený.

Podľa § 19 ods. 1. ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do
súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Žalobcovia, žalobu o vylúčenie z konkurznej podstaty podali na súde v lehote stanovenej súdom.

V danom prípade je nesporné, že bola medzi žalobcami uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
o nájme zo dňa 30.9.1998 ako aj nájomná zmluva bez dátumu. Prvá zmluva sa týkala priestorov,
a to nebytových priestorov - kancelárskych priestorov o výmere 170 m2, garáže a suterénnychpriestorov o výmere 44 m2 a vonkajších priestorov o výmere 20m2 nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. 4611 k. ú. P. B.. Predmetom zmluvy bol prísľub, ktorými sa žalobcovia
ako budúci prenajímatelia zaviazali prenechať do nájmu predmetné priestory za dohodnuté nájomné

1.800,- Sk/m2 a 1,000,- Sk/ m2. V čl. II. sa budúci prenajímatelia o.i. zaviazali zabezpečiť stavebné
úpravy a aj úpadca žalovaného sa zaviazal zabezpečiť v termíne do 15.19.1998 stavebné úpravy
ako zamrežovanie vchodových dverí, výmenu bezpečnostných skiel, 4 ks bezpečnostných dverí, 1
ks trezorových dverí, klimatizáciu, vybavenie interiéru, vonkajšie označenie, 2 ks garážových dverí a
projektovú dokumentáciu.

Podľa čl. 13 budúci prenajímateľ a budúci nájomca sa zaviazali uzavrieť riadnu zmluvu o nájme
nebytových priestorov, ktoré sú predmetom tejto zmluvy do 15 dní odo dňa rozhodnutia príslušného
katastrálneho odporu, ktorý rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva.

Zmluva o nájme nebytových priestorov -uzatvorená bez dátumu medzi žalobcami a úpadcom
žalovaného sa mala týkať a upravovať prenájom týchto nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990
Zb. v platnom znení a ich prenájom za účelom administratívnym - zriadenie expozitúry banky, v stave

v akom sa

nachádzali v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú, a to na 10 rokov
počnúc 15.10.1998 do 15.10.2008 za nájomné 2.000,- Sk m2 / rok a 1.00,- Sk/ m2 / rok - ročne 404.000,-
Sk. Nájomné sa malo platiť štvrťročne.

Podľa čl. IV. bo 2 zmluvy prenajímateľ súhlasil, aby si nájomca označil prenajaté priestory obchodným

názvom firmy za predpokladu schválenia tohto mestským úradom, upravil interiér nebytových priestorov
podľa svojich potrieb vhodnými mobilnými a prenosnými zariadeniami. Prenajímateľ v čl. IV. bod 7 sa
zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu nebude vykonávať žiadne stavebné úpravy v
prenajatých priestoroch a súhlasil, aby si technické zhodnotenie, ktoré nájomca vykonal za účelom
sprevádzkovania nebytových priestorov v príslušnej hodnote odpisoval v súlade s § 28 zákona č.

286/1992 Zb.

Obe strany prehlásili v čl. VI. bod 2 zmluvy, že platnosť zmluvy je podmienená súhlasom mestského
úradu. K zmluve bol dňa 1.5.1999 podpísaný dodatok č. 1, ktorou bolo o. i. zmenené nájomné na ročné
nájomné 385.000,- Sk/m2 / rok.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. účinného k 15.10.1998 sa tento zákon vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;

b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa § 2 s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne
tí, 2) ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").

Podľa § 3 ods. 1 prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca")
zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva")

Podľa odseku 2 nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Miestnosti
určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlasenárodného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá
sa, že súhlas bol udelený.

Podľa odseku 3 zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a

splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa odseku 4 pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo
neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 50a sa môžu účastníci písomne zaviazať, že do dohodnutej lehoty uzavrú zmluvu, musia sa
však dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa 50b ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah
zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode
o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

Dohoda o budúcej zmluve nie je osobitným a samostatným typom zmluvy, ale môže sa týkať
ktoréhokoľvek typu zmluvy, ak to povaha predmetného typu zmluvy nevylučuje. Zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy musí mať písomnú formu aj v prípade, že zákon pre definitívny typ zmluvy písomnú
formu nevyžaduje.

Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy musí obsahovať ako obligatórne náležitosti, termín uzatvorenia

daného typu zmluvy a náležitosti, ktoré vyžaduje konečná zmluva. Znamená to, že zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy musí obsahovať dobu trvania zmluvy ak sa budúca zmluva má uzatvoriť na dobu určitú.
Bez týchto náležitostí by bola zmluva zo zákona neplatná.

Okrem tzv. základných náležitostí, obsahuje zmluva o budúcej zmluve aj tzv. vedľajšie náležitosti, na
ktorých sa zmluvné strany dohodli. Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy by mala obsahovať všetky

náležitosti, ktoré budú obsahom budúcej zmluvy.

Súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve z 30.8.1998 dostatočným spôsobom ani
nešpecifikovala podstatné náležitosti zmluvy vyplývajúce z ustanovenia § 50 OZ. Podľa názoru súdu v
dohode o uzavretí budúcej zmluvy nie sú dostatočne určitým spôsobom vymedzené náležitosti/ napr.
doba trvania nájmu /, hoci sú natoľko špecifické a individuálne, že na ich určenie je bezpodmienečne

nutná zhodná vôľa zmluvných strán. Dospel k záveru, že nejde teda o platnú zmluvu o budúcej zmluve.

Rovnako ako v zmluve o budúcej zmluve i v samotnej zmluve o nájme chýba i podstatná náležitosť na
platné uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov - súhlas obce. Podľa vyjadrenia žalobcov z
23.1.2009 takýto súhlas nebol vyžiadaný.

Treba konštatovať, že spomínané zmluvy sa netýkali nájmu stavieb a ani neupravovali práva k ním.

Mali upravovať práva a povinnosti k nebytovým priestorom. Z uvedeného však súd dospel k záveru, že
súhrn práv a povinností k nebytovým priestorom žalobcov nebol dohodnutý medzi žalobcami a úpadcom
žalovanéhoplatnouzmluvou.Apokiaľideosamotnéúpravynebytovýchpriestorov,ktorésamalivykonať
v réžii úpadcu žalovaného v žiadnej z uvedených zmlúv nebol dostatočne presne a určite špecifikovaný
ichvecnýanifinančnýrozsah,anivyjadrenýjehovplyvnavýškunájmu.Malisatýkaťvýlučnenebytových

priestorov s režimom podľa zákona č. 116/1990 Zb. resp. i vonkajších priestorov. Preto na ich

základe nemohlo dôjsť k zmluvnému zhodnoteniu stavby - domu vo vlastníctve žalobcov postaveného
na parcelách zapísaných v k. ú. na liste vlastníctva č. 4611 k.ú. P. B., v ktorom dome sa nebytové
priestory nachádzali tak, ako to deklarovali žalobcovia v žalobe. Podľa obsahu nájomnej zmluvy otázka
vlastníckeho práva k úpravám však bola riešená v prospech úpadcu. Citujem: “prenajímateľ súhlasí,aby si upravil interiér nebytových priestorov podľa svojich potrieb vhodnými mobilnými a prenosnými
zariadeniami, ďalej aby si nájomca označil prenajaté priestory obchodným názvom firmy za predpokladu
schválenia tohto mestským úradom, a aby si technické zhodnotenie, ktoré nájomca vykonal za účelom

sprevádzkovania nebytových priestorov odpisoval v súlade s § 28 zákona č. 286/1992 Zb. Zhodnotenie
teda malo byť vykonané v prospech úpadcu a nie v prospech žalobcov. Súd dospel k záveru, že veci
špecifikované v žalobe ani nespĺňali charakter úpravy vymedzených v čl. 2 zmluvy o budúcej zmluve, na
ktoré dojednanie poukazovali žalobcovia pri tvrdení, že zhodnotenie vykonané úpadcom bolo vykonané
do stavby vo vlastníctve žalobcov. Navyše, predmetom žaloby boli veci, ktoré majú samostatné využitie.

Vykonané úpravy úpadcom žalobcu, a to zariadením, vecami špecifikovanými v žalobe preto mali
charakter plnenia bez právneho dôvodu, na vydanie ktorého vzniklo úpadcovi právo podľa §§ 450 ods.
1 a 2 a 458 OZ.

Jeho vyporiadanie prichádza do úvahy prednostne formou naturálnej reštitúcie. V prípade špeciálnej
právnej normy akou je zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991, Zb. ktorým sa na konkurz na majetok
úpadcu riadi je to možné ich zaradenie do súpisu konkurznej podstaty.

Pretobolozaradenietýchtovecísprávcomkonkurznejpodstatydosúpisukonkurznejpodstatyvykonané
oprávnene. Súd preto žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 42 ods. 1 OSP, žalovanému však právo na ich náhradu
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým , že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 OSP/.