Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/5/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107200413
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne Bc. J. U., štátnej

občianky SR, administratívnej pracovníčky, bytom T., H. X, zastúpenej JUDr. I. K., advokátom so sídlom
v T., H. X proti žalovanému A. spol. s r.o. so sídlom v K., H. N. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému
JUDr. A. K., advokátom so sídlom v T., P. XXXX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že okamžité zrušenie pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 10.11.2006 je neplatné.

Nárok na určenie skončenia pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a nárok na náhradu
mzdy s a v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že pracovala u žalovaného ako administratívna pracovníčka do doby, keď ju konateľ

žalovanej obchodnej spoločnosti fyzicky napadol a z objektu spoločnosti vyhodil. Na pracovisko ju viac
nevpustil a následne na to s ňou ukončil pracovný pomer okamžite. Toto skončenie pracovného pomeru
jej však nedoručil do vlastných rúk. Platnosť tohto úkonu napadla na súde s tým, že žiadala, aby bola
vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením a aby žalovaný bol zaviazaný
na náhradu mzdy s účinnosťou od 10.11.2006.

Žalovaný v priebehu konania uznal, že skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením bolo z jeho
strany vykonané neplatne. Navrhol však, aby súd určil skončenie pracovného pomeru medzi ním a
žalobkyňou z dôvodu, že by nebolo spravodlivé od neho vyžadovať aby ju ďalej zamestnával, a to s

poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 Zák. práce. Nebol ochotný zaplatiť žalobkyni z dôvodu náhrady
mzdy dobrovoľne žiadnu sumu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.
16C/94/2006, oboznámením okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 6.11.2006, pracovnou
zmluvou žalobkyne a zistil zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako administratívna pracovníčka
- sekretárka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.11.2001. Prípisom zo dňa 6.11.2006 žalovaný
oznamoval žalobkyni, že s ňou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce končí pracovný pomer
okamžite z dôvodu, že závažne porušuje pracovnú disciplínu tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavila

do práce od 9.6.2006 do 6.11.2006. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané zo zhodných prednesovúčastníkov,akoajzpredloženýchpísomnýchdôkazov(pracovnázmluva,okamžitézrušeniepracovného
pomeru).

Z výsluchu žalobkyne a oznámenia P. T. 1 zo dňa 1.2.2007 súd zistil, že zásielku týkajúcu sa okamžitého

zrušenia pracovného pomeru prevzal dňa 8.11.2006 otec žalobkyne, p. K..

V zmysle § 59 ods.1 písm. c/ Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) pracovný pomer možno skončiť
okamžitým zrušením.

Podľa § 70 platného Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Doručovanie upravuje Zákonník práce v § 38 ods l. tak, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak

to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 77 citovaného Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Povinnosťou súdu je v zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmať nielen hmotnoprávne, ale aj
formálne náležitosti rozviazania pracovného pomeru, v prípade, že sa konanie týka jeho neplatnosti. Ak
je totiž nesplnenie náležitosti jednostranného právneho úkonu (akým okamžité skončenie pracovného
pomeru nesporne je) sankcionované neplatnosťou, neostáva súdu iné ako túto neplatnosť vysloviť bez
ohľadu na to, či sú splnené hmotnoprávne podmienky takéhoto úkonu.

Súd sa teda zaoberal predtým uvedenými náležitosťami rozviazania pracovného pomeru okamžitým
zrušením, ktoré urobil žalovaný vo vzťahu k žalobkyni. Zistil, že žaloba bola na súde podaná včas,
teda v prekluzívnej dvojmesačnej lehote. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.11.2006
bolo písomné, riadne skutkovo vymedzené, nebolo však doručené žalobkyni do vlastných rúk v zmysle
predtým citovaných zákonných ustanovení.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany
žalovanéhoakozamestnávateľavdanomprípadenedošlovsúladesozákonom(s§77vnadväznostina
ustanovenie § 38 ods. 1 Zák. práce), nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný
právny úkon určený žalobkyni, jej nebol doručený do vlastných rúk. Preto neostávalo súdu iné, ako
žalobe v časti týkajúcej sa neplatnosti tohto právneho úkonu vyhovieť a určiť, že okamžité zrušenie

pracovného pomeru zo dňa 6.11.2006 je neplatné, nakoľko nedoručenie takejto zásielky zamestnancovi
do vlastných rúk je sankcionované neplatnosťou.

V zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. súd na samostatné konanie vylúčil protinávrh na určenie skončenia
pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zák. práce a nárok na náhradu mzdy. Súd tak urobil z
dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko oba tieto nároky si vyžadujú nielen ďalšie procesnoprávne

postupy (doplnenie, upresnenie protinávrhu, súdny poplatok, špecifikáciu náhradu mzdy a rozhodnutie
o pripustení rozšírenia žaloby, ako aj vykonanie ďalšieho dokazovania).Poučenie:

Proti časti výroku týkajúcej sa vylúčenia nárokov na samostatné konanie

v zmysle § 202 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nie je odvolanie prípustné.

V ostatnej časti možno proti rozsudku podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet
rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).