Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tóthová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/83/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110205742
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu S. K. P., T. C. XX, B.
XX, zastúpená JUDr. J. Š., advokátom so sídlom B., K. X proti žalovaným 1/ I. D., štátnemu občanovi
S. R., bytom T., Š. XX,. 2/ M. B., štátnej občianke S. R., bytom T., B. XXX/X,. zastúpená JUDr. A. K.,
advokátom so sídlom T., P. XXXX. o zaplatenie 618,97 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 618,97 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 16.09.2007 do
zaplatenia , a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba proti žalovanej 2/ sa zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca poukázal na to, že žalovaná 2/ zavinila motorovým vozidlom značky O. dopravnú nehodu
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda, ktorý patril poškodenému Ing. D.
Š.. V čase dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo O. poistené zodpovednosťou za škodu
spôsobenú prevádzkou. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné vo výške 618,97 Eur. Žalobca uplatňoval škodu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.
z. voči žalovaným 1/, 2/ ako regresné plnenie a žiadal o zaplatenie tejto sumy spoločne a nerozdielne.
Poukázal na to, že žalovaný 1/ bol držiteľom vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu.
Pobyt žalovaného 1/ sa súdu nepodarilo zistiť. Z toho dôvodu mu súd doručoval zásielky v zmysle
ustanovenia § 48 O.s.p. ukladaním v spise.
Žalovaná 2/ žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania a poukázala aj na to, že nie sú
dôvody na zodpovednosť z jej strany. Podľa jej názoru za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zodpovedá
jednoznačne žalovaný 1/ ako držiteľ motorového vozidla. Z tohto dôvodu namietala svoju pasívnu
legitimáciu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa
2.1.2005 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná 2/ motorovým osobným vozidlom značky
O., evidenčného čísla TN XXX-AB. v T.. Pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového
osobného vozidla značky Škoda, evidenčného čísla TN XXX-AH, ktorého vlastníkom bol Ing. D. Š.. Tátoskutočnosť vyplývala aj z protokolu o nehode cestnej premávky, ktorý vyhotovil D. I. v T., dňa 2.1.2005
pod sp. zn. ORP-6-DI-TN 2005.
Z vyjadrenia O. R. P. v T., O. D. I. súd zistil, že držiteľom motorového osobného vozidla, evidenčného
čísla TN XXX-AB,. O. Combo, bol od 21.11.2003 žalovaný 1/. Toto osobné motorové vozidlo nemalo v
čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z potvrdení a výpisov z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poukázal
poškodenému, teda Ing. D. Š. - O., sumu 618,97 Eur, a to dňa 6.8.2007. Túto skutočnosť potvrdil aj
samotný žalobca.
Pokiaľ ide o žalovaného 1/ rozhodoval súd vo vzťahu k nemu podľa § 24 ods. 2, písm. b, Zak. č. 381/2001
Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Podľa tohto
ustanovenia kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 predtým citovaného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa ods. 2, písm. b, na náhradu toho, čo sa neho plnila.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že škodou kancelárie poisťovateľov je to, čo z poistného
garančného fondu vyplatila ako poistné plnenie. Keďže z dikcie § 24, ods. 7, zák. č. 381/2001 Z. z.
vyplýva, že má právo na regresnú náhradu tohto plnenia, treba mať za to, že aktívna legitimácia žalobcu
na jeho náhradu v predmetnej veci bola daná.
Aj keď nie je v § 24, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. Z. explicitne uvedené o akú škodu ide, treba
mať za to, že je to škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a to v nadväznosti na §
24, ods. 2, písm. b citovaného zákona. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať z hľadiska jeho
možného významu jednotlivých použitých pojmov (gramatickými prostriedkami), z hľadiska vzájomnej
nadväznosti použitých pojmov (logickými prostriedkami), z hľadiska zaradenia pojmov v jeho štruktúre
(systematickými prostriedkami). Na základe použitia týchto výkladovým pravidiel dospel súd k záveru, že
právo regresnej náhrady musí smerovať proti tomu, kto škodu spôsobil prevádzkou motorového vozidla
a je osobou bez poistenia zodpovednosti. Ten, proti komu smeruje regresná náhrada musí teda spĺňať
dve podmienky. Musí to byť osoba, ktorá spôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla a zároveň je
osobou bez poistenia zodpovednosti.
Kto zodpovedá za škodu pri takomto osobitnom prípade škodnej udalosti, teda prevádzkou motorového
vozidla, rieši Občiansky zákonník v prvom rade v § 427, ods. 1, 2.
Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je vo všetkých
prípadoch § 427 prevádzateľ. Občiansky zákonník nevymedzuje tento pojem. Z ustálenej súdnej praxe,
však možno mať za to, že za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá
má právnu a faktickú možnosť disponovať dopravným prostriedkom, kto ho organizovane užíva na účel
na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok
na tento účel používať. Prevádzateľom je teda najmä vlastník, ale aj oprávnený držiteľ, alebo nájomca.
Prevádzateľom motorového vozidla sa stane osoba, ktorej prevádzateľ prenechá vozidlo za tým účelom,
abyvozidlopoužíval,staralsaoneho,hradilvšetkynákladysúvisiacesjehoprevádzkou,takoutoosobou
v konkrétnom prípade bol žalovaný 1/. Ten bol v evidencii vozidiel dopravného inšpektorátu zapísaný
ako držiteľ motorového osobného vozidla Opel, evidenčného čísla TN XXX-AB.
Podľa § 3 Zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch motorového vozidla, alebo ten,
kto je zapísaný v dokladoch vozidla ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. V
ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo prevádzateľom. Keďže žalovaný
1/ bol v zmysle predtým uvedeného subjektom, ktorý bol držiteľom osobného motorového vozidlaOpel, evidenčného čísla TN XXX-AB,. bol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia osobou, ktorá
mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu týkajúcu sa povinného poistenia zodpovednosti. V konaní
nebolo preukázané, že by takáto zmluva bola uzavretá v čase dopravnej nehody, preto bola splnená
podmienka zákonného ustanovenia § 24 ods. 7, zák. č. 381/2001 Z. z., teda, že bol nielen osobou
objektívne zodpovedajúcou za škodu spôsobenú prevádzkovateľom motorového vozidla, ale aj osobou
bez zákonného poistenia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti treba mať za to, že v konkrétnom prípade bol nositeľom povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 24 ods. 7 predtým citovaného zákona, a tým pasívne legitimovaným
jednak žalovaný 1/ ako držiteľ motorového vozidla a mal preto povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu za
zodpovednosť, ale zodpovedným v tomto prípade bola aj žalovaná 2/, pretože podľa doterajšej súdnej
praxe, prevádzateľom motorového vozidla je aj vodič motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, pri
tej istej škodnej udalosti porušením právnych povinností. Z toho, že za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky zodpovedá aj jeho prevádzateľ,
nemožno vyvodiť záver, že je tým vylúčená zodpovednosť tretej osoby, ktorá spôsobila škodu zavineným
protiprávnym konaním. Zodpovednosť vodiča je daná zavinením (subjektívna zodpovednosť), kým
zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je daná bez ohľadu na jeho zavinenie (objektívna
zodpovednosť). Za škodu teda zodpovedajú obaja a poškodený, v tomto prípade žalobca, môže svoje
právo na náhradu škody uplatniť voči ktorémukoľvek z nich. Rozdiel je len v rozsahu zodpovednosti.
Prevádzateľ zodpovedá za celú škodu, a tretia osoba len v rozsahu svojho zavinenia.
Žalovaná 2/ však vzniesla námietku premlčania nároku, ktorý bol voči nej uplatnený.
Podľa § 100, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.
Podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Premlčanie podľa citovaným zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy,
ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania.
Žalovaná 2/ tak v konkrétnom prípade urobila a vzniesla námietku voči žalobcom uplatnenej škode.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda, ktorá je predmetom sporu vznikla dňa 6.8.2007, kedy
sa majetok žalobcu zmenšil o túto čiastku. V uvedený deň ju žalobca odpísal zo svojho účtu v prospech
poškodeného Ing. D. Š. - O.. V tento deň sa teda dozvedel o výške škody (vedomosť o tom, kto za
ňu zodpovedá mal už pred týmto dátumom). Žaloba o náhradu tejto škody bola podaná dňa 7.8.2009,
teda deň po uplynutí dvojročnej lehoty. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd za preukázané, že žaloba
proti žalovanej 2/ bola podaná po uplynutí subjektívne hmotnoprávnej premlčacej lehoty určenej na
náhradovú povinnosť súvisiacu so vzniknutou škodou. Preto bola proti nej v plnom rozsahu zamietnutá.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 Os.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).
Ak si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľ podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).
V Trenčíne dňa 15. februára 2011
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.